Pyrolýza plastového odpadu nie je žiadnym zázrakom, ktorý vyrieši problémy s plastovým odpadom, píše Monika Medovičová zo združenia Priatelia Zeme – SPZ.
Koncom minulého roka vyšla správa s názvom „Leaky loop „recycling“ od autora Dr. Rollinsona, ktorý je členom prestížnej celosvetovej organizácie Royal Society of Chemistry. Správa sa zamerala predovšetkým na pyrolýzu plastov, ktorá sa po desaťročí menšieho záujmu o tento druh recyklácie, opäť dostala do centra pozornosti.
Dôvodom sú hlavne ambiciózne ciele EÚ v oblasti recyklácie plastového odpadu, ktoré už techniky mechanickej recyklácie nedokážu splniť. Správa hodnotí tvrdenia zainteresovaných strán týkajúce sa kvality pyrolýzneho oleja získaného z plastov v porovnaní s informáciami získanými z prehľadu literatúry nezávislého empirického výskumu.
Účelom pyrolýzy plastového odpadu, ako metódy chemickej recyklácie, je získať taký pyrolýzny olej, z ktorého bude možné vyrobiť recyklovaný plast. Pyrolýzny olej by sa mal privádzať do krakovacej jednotky na výrobu polymérnych prekurzorov. Nie je to však vôbec také jednoduché.
Samotná pyrolýza plastov nepredstavuje len štiepenie polymérov na uhľovodíky s kratším reťazcom, ale ide aj o vytváranie nových tzv. „pyrosyntetických zlúčenín,“ ktoré znižujú výťažnosť pyrolýzneho oleja a spôsobujú jeho kontamináciu. Z uvedeného dôvodu nemôže byť surový pyrolýzny olej použitý ako vstupná surovina pre parné krakovanie nafty.
Toto zistenie pochádza z nedávneho prehľadu mnohých empirických výskumných štúdií. Pyrolýzny olej musí byť pred týmto vstupom prečistený, čo potvrdzujú napríklad aj veľké chemické spoločnosti SABIC, NESTE, DOW, ktoré v súčasnosti modernizujú techniky tohto prečisťovania a deklarujú, že ide už o tzv. „pokročilú recykláciu.“ Správa však upozorňuje na skutočnosť, že pri mnohých dodávateľoch technológií na techniku „pokročilej recyklácie“ ide skôr o marketing a profitovanie z nutnosti riešenia nárastu plastového odpadu pre dosiahnutie cieľov v oblasti recyklácie.
Správa tiež upozorňuje na fakt, že nezávislí autori a operátori pyrolýzy poukazujú na skutočnosť, že pyrolýzou nie je možné spracovať zmiešaný, ťažko recyklovateľný plastový odpad. Vstupná surovina by mala obsahovať minimálne 85 % polyolefínov (polyetylén a polypropylén), maximálne 1 % PVC, 5 % PET/PA a 7 % polystyrénu. Aj plasty s obsahom brómu, ktorý je zložkou tzv. retardérov horenia sú nevhodné pre pyrolýzu, pretože jeho odstránenie je veľmi problematické. Prekážkou sú aj fyzikálne vlastnosti plastu, pretože sa topí a vytvára nerovnomerné problémy s prenosom tepla spolu s katalytickým vplyvom kovov.
Nedostatočné vyčistenie pyrolýzneho oleja znamená nakoniec potrebu vysokého riedenia z dôvodu nariedenia kontaminantov. Znamená to, že viac ako 99,9 % vstupu do etylénovej jednotky by musela tvoriť ropná nafta na báze fosílnych palív a len 0,1 % pyrolýzny olej. Pre pyrolýzu – ako metódu na recykláciu plastov – platí, že buď bude potrebné použiť viacnásobné a energeticky náročné kroky čistenia alebo sa olej bude musieť výrazne zriediť s panenským ropným benzínom. Obidve riešenia však nie sú ani „zelenými“ ani „cirkulárnymi,“ pretože neodkláňajú spoločnosť od budúcnosti závislej od fosílneho uhlíka.
Bolo by preto rozumné akceptovať skutočnosť, že pyrolýza plastového odpadu nie je žiadnym zázrakom, ktorý nám vyrieši problémy s plastovým odpadom. Jediným rozumným riešením je minimalizácia tvorby plastového odpadu. To znamená investície do výroby plastových výrobkov, ktoré budú menej zložité, menej kontaminované a viac recyklovateľné, ale zároveň aj uplatňovanie prvých priečok hierarchie odpadového hospodárstva, ktorým sú prevencia vzniku plastového odpadu, opätovné, resp. opakované využitie plastových výrobkov a ich nahradzovanie iným udržateľnejším materiálom.
Zdroj:
Monika Medovičová
Priatelia Zeme - SPZ
Pozn.: Článok je názorovým príspevkom. Postoje prezentované v ňom môžu, ale nemusia vyjadrovať názor redakcie Odpady-portal.sk
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.