Súdny dvor EÚ sa vo svojom nedávnom rozhodnutí1 zaoberal otázkou, či jednotka na spaľovanie priemyselného odpadu má byť alebo nemá byť zaradená do systému ETS, pokiaľ je v systéme zariadenie, ktorého je daná spaľovňa súčasťou. Dôležité je v danom prípade poznanie, že súd sa nestotožnil s výkladovým usmernením Komisie a ustanovenie vyložil inak.
Spor vo veci samej
Spoločnosť Nouryon Functional Chemicals AB (ďalej ako „Nouryon“) vyrába organické chemikálie. Pri výrobnom procese vzniká nebezpečný odpad vo forme odpadových vôd, ktorý je podľa požiadavky povolenia z roku 2004 spracovávaný v spaľovni. Toto zariadenie je skonštruované tak, že znečistená voda sa odvádza potrubím priamo z chemickej výroby do spaľovne.
Spaľovňa je určená takmer výlučne na spaľovanie odpadovej vody pochádzajúcej z priemyselného procesu. Keďže energetický obsah vody je takmer zanedbateľný, spaľovanie sa vykonáva pridaním horľavého plynu. Energia uvoľnená spaľovaním sa následne rekuperuje vo forme pary s cieľom jej využitia vo výrobnom procese. Väčšina energie nevyhnutnej na výrobu sa však získava z priemyselného kotla.
Zariadenie je okrem toho osobitne oprávnené vypúšťať skleníkové plyny v rámci systému ETS2. Švédska agentúra na ochranu životného prostredia (ďalej ako „agentúra“) zistila, že spaľovňa nebezpečného odpadu nebola uvedená v pláne monitorovania zariadenia a že emisie skleníkových plynov pochádzajúce z nej neboli zahrnuté do celkových emisií tohto zariadenia.
V dôsledku toho bola uložená spoločnosti Nouryon povinnosť predložiť doplnkový plán monitorovania zahŕňajúci spaľovňu. Agentúra tvrdila, že zariadenie malo mať povolenie pre všetky jednotky, ktoré tvoria jeho neoddeliteľnú súčasť.
Nouryon podala žalobu proti rozhodnutiu agentúry na švédsky príslušný súd s argumentom, že podľa bodu 5 prílohy I k smernici 2003/873 sa jednotka spaľujúca nebezpečný odpad nemá zahrnúť do systému ETS, a to bez ohľadu na to, či je alebo nie je neoddeliteľnou súčasťou zariadenia, na ktoré sa vzťahuje tento systém. Súd s touto argumentáciou súhlasil a zrušil rozhodnutie.
Agentúra sa proti rozhodnutiu odvolala a odvolací súd predložil Súdnemu dvoru EÚ prejudiciálne otázky súvisiace s aplikáciou výnimky podľa vyššie uvedenej smernice.
Prejudiciálna otázka
Švédsky súd sa pýtal, či sa má bod 5 prílohy I k smernici 2003/87 vykladať v tom zmysle, že z pôsobnosti tejto smernice sú vylúčené všetky jednotky na spaľovanie nebezpečného alebo komunálneho odpadu vrátane tých, ktoré sú súčasťou zariadenia patriaceho do tejto pôsobnosti a ktorých jediným účelom nie je spaľovanie týchto odpadov.
Výklad výnimky pre spaľovne odpadu
Podľa výkladu, ktorý uviedla Komisia vo svojich „Usmerneniach k výkladu prílohy I k smernici o systéme EÚ ETS“ z roku 2010, nestačí na vylúčenie z pôsobnosti smernice 2003/87, že jednotka spaľuje nebezpečný alebo komunálny odpad. Komisia tvrdí, že okrem toho je potrebné, aby na jednej strane jednotka na spaľovanie nebezpečného alebo komunálneho odpadu nebola súčasťou zariadenia, ktorého činnosť je uvedená v prílohe I k smernici, a aby na druhej strane spaľovanie takýchto odpadov predstavovalo jej základný účel.
Uvedené znamená, že podľa názoru Komisie v danom prípade by bola aj jednotka na spaľovanie nebezpečného odpadu spadajúca do systému ETS.
Súdny dvor EÚ posúdil výklad výnimky doslovne, systematicky a teleologicky a dospel k opačnému záveru.
Pri aplikácii doslovného výkladu bodu 5 prílohy I k smernici 2003/87 súd vyhodnotil, že tento bod jednoznačne predpokladá prípad, keď zariadenie spadajúce pod ETS zahŕňa viaceré jednotky na spaľovanie palív, a zároveň stanovuje, že musia byť všetky tieto jednotky zahrnuté do tohto povolenia okrem jednotiek na spaľovanie nebezpečného alebo komunálneho odpadu. Doslovný výklad teda podporuje aplikáciu výnimky.
Zo systematického a teleologického hľadiska súd vyhodnotil, že všeobecným cieľom smernice 2003/87 je dosiahnutie zníženia emisií skleníkových plynov. Diskutovaná výnimka tento cieľ nesleduje, avšak sleduje druhotný cieľ, ktorým je nebránenie zneškodňovaniu nebezpečného a komunálneho odpadu spaľovaním a to v nadväznosti na ustanovenia smernice o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia4 (teraz smernice o priemyselných emisiách).
Súd vyhodnotil, že zákonodarca chcel danou výnimkou podporiť spaľovanie nebezpečného a komunálneho odpadu a zámerne ho vyňal z povinnosti mať povolenie na fungovanie v systéme ETS.
Názor Komisie, že jednotka na spaľovanie odpadu podieľajúca sa na fungovaní zariadenia spadajúceho pod ETS tým, že mu dodáva teplo, má sama osebe patriť do pôsobnosti systému ETS, by bol v rozpore s cieľmi smernice 2003/87. Viedlo by to k paradoxu, že zariadenia, ktoré nevyužívajú teplo zo spaľovania odpadov a plytvajú energiou, by boli v lepšom postavení.
Súdny dvor EÚ preto skonštatoval, že výnimka uvedená v bode 5 prílohy I k smernici 2003/87 sa má vykladať tak, že smernica 2003/87 sa nevzťahuje na všetky jednotky na spaľovanie nebezpečného alebo komunálneho odpadu vrátane tých, ktoré sú súčasťou zariadenia patriaceho do pôsobnosti tejto smernice a ktorých jediným účelom nie je spaľovanie týchto odpadov, pokiaľ slúžia na spaľovanie iných odpadov len okrajovo.
Záver
Predmetný rozsudok poukazuje na skutočnosť, že hoci sú výkladové usmernenia Komisie k smerniciam a nariadeniam často dobrou pomôckou na ich aplikáciu, nie sú právne záväzné a nemusia byť ani vecne správne. Preto je pri výklade ustanovení európskych predpisov potrebné ich posudzovať celkovo, v súvislostiach, s ohľadom na ich sledovaný cieľ a nielen sa spoliehať na výkladové usmernenia Komisie.
1 Rozsudok Súdneho dvora EÚ z 6. júna 2024, vo veci C-166/23, Naturvardsverket proti Nouryon Functional Chemicals AB,
2 Systém obchodovania s emisnými kvótami
3 Smernica 2003/87/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 2003, o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES. Predmetné ustanovenie znie: „keď sa zistí, že prahová hodnota kapacity akejkoľvek činnosti z tejto prílohy sa v nejakom zariadení prekročí, všetky jednotky, v ktorých sa spaľujú palivá, okrem jednotiek na spaľovanie nebezpečného alebo komunálneho odpadu, sa začlenia do povolenia na emisie skleníkových plynov“
4 Smernica Rady 96/61/ES z 24. septembra 1996 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia
Mag. Annamária Tóthová, partnerka
Eversheds Sutherland, advokátska kancelária, s.r.o.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.