Parlamentný inštitút porovnal triedený zber v Európe. Kľúčové sú zmluvy aj vlastníctvo

Parlamentný inštitút včera zverejnil porovnávaciu analýzu o triedenom zbere komunálneho odpadu v rámci rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Materiál ukazuje, že efektívnosť systému nezávisí len od toho, kto zber financuje, ale aj od toho, ako sú nastavené zmluvy medzi obcami, OZV a zberovými spoločnosťami, kto vlastní vytriedený materiál a či sa odpad zbiera od dverí k dverám.

Parlamentný inštitút v dnes zverejnenej analýze porovnal Slovensko, Českú republiku, Fínsko, Holandsko, Nemecko, Rakúsko, Švédsko a Taliansko z pohľadu právnej úpravy, organizácie a financovania triedeného zberu, príjmov z predaja vytriedených zložiek aj faktorov, ktoré ovplyvňujú finančnú efektívnosť systému. Dokument sa zameriava na odpad patriaci do systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov (RZV), teda najmä obaly a vybrané neobalové výrobky.

Úvod: RZV má tlačiť výrobcov k lepšiemu dizajnu výrobkov

Autorka Katarína Kubišová v úvode konštatuje, že hoci je základná myšlienka RZV v rôznych krajinách podobná, „jednotlivé schémy v krajinách zásadne líšia v organizácii výrobcov, miere ich zapojenia do systému, úrovni konkurencie či rozsahu úhrady nákladov na triedenie a recykláciu”.

Slovensko: konkurenčný model OZV a rast vytriedených plastov

V kapitole o Slovensku sa materiál základným parametrom systému. Slovensko pritom patrí medzi krajiny s konkurenčným modelom, v ktorom vedľa seba pôsobí viacero OZV. Autorka konštatuje, že z tzv. „suchých triedených zložiek“ zaznamenali nárast najmä plasty, kde sa množstvo vytriedených odpadov zvýšilo od roku 2019 o 70%. 

Analýza pripisuje lepšej dostupnosti zberných nádob aj zavedeniu zálohovania PET fliaš.

Ako fungujú vzťahy v trojuholníku

Slovenská časť materiálu detailnejšie opisuje aj rozdelenie úloh medzi hlavnými aktérmi: obcou, OZV a zberovou spoločnosťou. 

Analýza upozorňuje, že zberové spoločnosti na Slovensku často nie sú vyberané v klasickom tendri, ale na základe výzvy na cenové ponuky. Zisk z predaja vytriedených frakcií odpadu podľa materiálu väčšinou zostáva zberovým spoločnostiam. Dokument však zároveň dodáva, že pri nízkej čistote vyseparovaných frakcií môžu byť náklady na dočistenie také vysoké, že tento zisk nie je až taký významný, ako by mohol byť.

Slovenský problém: obce systém dotujú

Materiál upozorňuje aj na dlhodobý problém financovania komunálneho odpadu na Slovensku. Obce podľa autorky v súčasnosti odpadové hospodárstvo čiastočne dotujú, „čo znižuje motiváciu obyvateľov triediť”. Cituje z analýzy Inštitútu environmentálnej politiky z roku 2023, podľa ktorej sa na poplatkoch v priemere vyberá približne o 13 % menej, než sú skutočné náklady systému.

Čo analýza odporúča pre Slovensko

Parlamentný inštitút zhromaždil na základe troch dokumentov, ktoré v materiáli cituje, odporúčania pre zlepšenie slovenského systému:

• znevýhodniť ťažšie recyklovateľné materiály vyššími poplatkami
• zvýšiť podiel tzv. zeleného verejného obstarávania ako nástroja presadzovania environmentálnych cieľov
• združovať samosprávy do väčších celkov, čo by zabezpečovalo silnejšiu vyjednávaciu pozíciu voči OZV a zberovým spoločnostiam a bolo by prirodzene nákladovo efektívnejšie
• zaručiť stabilitu systému a predvídateľnosť zmluvných vzťahov - zmluvy medzi samosprávami, zberovými spoločnosťami a OZV by mali byť uzatvárané na dlhšie obdobie a okolnosti ich vypovedania musia byť jednoznačné
• obstarávať služby triedeného zberu pre obce cez tendre - pre nákladovo efektívny triedený zber je kľúčová konkurencia medzi zberovými spoločnosťami
• zabezpečiť povinný minimálny štandard služby a adekvátnu infraštruktúru na triedenie
• zaviesť množstvový zber odpadu ako formu výberu poplatkov za odpad, ktorá uplatňuje princíp „plať za to, čo vyhodíš“ a motivuje k vyššej miere triedenia
• zaviesť triedený zber od dverí k dverám, ktoré zvyšuje mieru triedenia a zvyšuje kvalitu recyklovateľných materiálov
• podpora predchádzania vzniku potravinového odpadu a boja proti plytvaniu potravinami
• zaviesť stimulačné faktory dopytu po sekundárnych materiáloch
• zlepšiť poskytovanie vzdelávania v oblasti životného prostredia.

Česká republika: dominantný EKO-KOM a silné skládkovacie stimuly

Český model je podľa analýzy postavený na dominantnej autorizovanej obalovej spoločnosti EKO-KOM, ktorá pokrýva približne 98 % triedeného zberu obalových odpadov v obciach a mestách. Obce zabezpečujú systém zberu a vyberajú zberové spoločnosti, EKO-KOM im následne vypláca odmenu podľa počtu obyvateľov, množstva odpadu a kvality zberu. Súčasťou systému sú aj bonusové zložky, napríklad za zber kovov cez nádoby alebo vrecia.

Dôležitým prvkom českého modelu je aj ekonomická motivácia cez skládkovanie. Štát výrazne zvýšil poplatky za uloženie zvyškového odpadu na skládku, pričom obce, ktoré udržia produkciu zvyškového odpadu na obyvateľa v stanovených limitoch, platia nižšie sadzby.

Fínsko: obec organizuje zber, výrobcovia platia väčšinu nákladov

Vo Fínsku je podľa analýzy obec zodpovedná za verejné obstarávanie aj organizáciu odvozu separovaného odpadu z nehnuteľností. Výrobcovia sú zas zodpovední za nakladanie s odpadom zo svojich výrobkov a pri obaloch by mali pokryť najmenej 80 % nákladov na nakladanie s odpadom z obalov. Ich príspevky majú zohľadňovať celý životný cyklus výrobku vrátane trvanlivosti, opraviteľnosti či recyklovateľnosti.

Obce podľa materiálu z predaja separovaného odpadu vo Fínsku neprofitujú. Výrobcovia si svoje povinnosti plnia prevažne cez neziskové OZV.

Holandsko: obce majú silnú kompetenciu rozhodovať

Holandská kapitola je stručná. Analýza uvádza, že obce sú zodpovedné za zber domového odpadu a samy rozhodujú, ktoré zložky budú zbierať oddelene. Miestne predpisy následne upravujú, ako sa má domový odpad odovzdávať, komu a na akom mieste.

Nemecko: komerčné duálne systémy a konkurencia

Nemecko predstavuje podľa materiálu model s výraznou konkurenciou. Popri verejných orgánoch odpadového hospodárstva tam pôsobí približne 10 až 12 licencovaných tzv. duálnych systémov. Na rozdiel od mnohých iných krajín ide o komerčné, ziskové subjekty. Výrobcovia im platia licenčné poplatky za každú tonu obalového materiálu a tieto systémy následne financujú zber, triedenie a recykláciu prostredníctvom zmlúv so súkromnými firmami.

Výnosy z predaja druhotných surovín zostávajú v systéme a podľa analýzy by sa mali používať na znižovanie licenčných poplatkov pre výrobcov. Ak majú kvalitné vytriedené frakcie trhovú hodnotu, príjem môže zostať odpadovej spoločnosti a nepriamo znížiť poplatky pre spotrebiteľov. Dokument výslovne uvádza, že konkurencia medzi OZV a zberovými spoločnosťami má v Nemecku pozitívny vplyv na náklady systému.

Rakúsko: regióny, koordinačné centrum a rozdelenie odpadu podľa podielov

Rakúsky model je postavený na regionálnom usporiadaní. Obce sú združené približne do 150 zberných regiónov, pričom každému regiónu je cez koordinačné centrum pridelená OZV, ktorá v ňom organizuje triedený zber. Na financovaní systému sa podieľajú všetky OZV podľa svojich trhových podielov v jednotlivých prúdoch odpadu. Analýza tento model označuje za predvídateľnejší a stabilnejší.

Zberové spoločnosti sa vyberajú vo výberových konaniach. Vybraný operátor zabezpečuje zber v regióne pre všetky OZV, odpad sa následne rozdelí medzi OZV podľa ich trhového podielu a tie sa stanú vlastníkmi príslušného množstva odpadu. Výnosy zo separovaného odpadu smerujú primárne OZV, ktoré časť z nich prevádzajú aj zberovým spoločnostiam.

Švédsko: obce zbierajú obaly, ale finančná zodpovednosť zostáva výrobcom

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.