Učiť sa, učiť sa, učiť sa

„Dnes už nemožno v žiadnom projekte waste managementu podceňovať osvetovú kampaň, vhodne zvolený spôsob vzdelávania verejnosti a verejnú komunikáciu s občanmi. Naopak je potrebné dôkladne uspokojiť skeptickú verejnosť, ktorá tvárou v tvár hlučných anti-spaľovacích aktivistov nevidí kvalitatívny posun od klasického spaľovania odpadov smerom k novým, moderným technológiám,“ konštatuje.

V krátkej dobe ide už o druhý zaujímavý príspevok na tému energetického využívania odpadov metódou „bez pálenia“ (čítajte tiež Energia z odpadov – niekde štandard, inde postrach, pozn. red.).

Messenger zdôrazňuje, že vedecké poznatky sú často v príkrom rozpore s vnímaním verejnosti. „Ako profesionálni pracovníci v sektore odpadov máme neustále možnosť vidieť, že prísne sledované a kontrolované emisie v moderných spaľovniach odpadov nie sú nebezpečné pre ľudské zdravie. V každej vyspelej krajine so spaľovňami bolo opakovane zistené, že žiadne poškodenie ľudského zdravia sme nezaznamenali. Ale bohužiaľ – aspoň v niektorých krajinách – verejnosť ešte stále nechce uveriť týmto faktom. V dobe rastúceho cynizmu a nedôvery v politikov či tzv. veľký biznis môže leták vo vašej schránke so smrtkou na titulnej strane varujúci pred dioxínmi či neznámymi technológiami a firmami spôsobiť doslova paniku u laickej verejnosti,“ argumentuje autor.

Na druhej strane však upozorňuje aj na výraznú zmenu v postoji verejnosti v niektorých regiónoch, kde sa už uplatňujú moderné, tzv. konverzné technológie, na rozdiel od klasických spaľovni. Najmä však na dôslednú vzdelávaciu kampaň a prácu s verejnosťou. Napríklad pri verejnom prejednávaní výstavby plazmového zariadenia na zhodnocovanie komunálneho odpadu s výkonom 50 MW (350 000 ton/rok MSW) v britskom Teesside nepadla ani jedna námietka.

---

Čítajte: Plazma nastupuje. Nové 50 MW zariadenie vyrastie vo Veľkej Británii

---

Ďalšiu podobnú investíciu pripravuje New York. Newyorský starosta nedávno vypísal výzvu na predkladanie ponúk pre energetické využívanie mestského odpadu „nie klasickým spaľovaním WtE (mass burn)“.

Aj napriek tomu sa tieto moderné technológie len pomaly presadzujú a dostávajú do rebríčkov investičných akcií pre energetické zhodnocovanie odpadov. Jedná lastovička ešte leto nerobí a ani prvý podnik v Anglicku ešte neznamená nejaký biznis pre Air Product.

Podobných zariadení má v blízkej budúcnosti vyrásť päť priamo vo Veľkej Británii. Klasické spaľovne (WtE) však zatiaľ majú tento trh pevne v rukách, zejme aj vďaka niekoľkým desiatkám rokov trvajúcej výrobe, výskumu a podpore technológií. Podrobne o tom píše Tom Freyberg o výročnej konferencii WTERT v ďalšom článku tohto magazínu. Podľa nedávnej správy nemeckej poradenskej firmy Ecoprog pokračuje rozvoj výstavby WtE (zariadení na energetické zhodnotenie odpadov – pozn. aut.) po celom svete. V súčasnosti je v prevádzke asi 2 150 závodov na termické spracovanie odpadov, ktoré ročne zhodnotia okolo 250 miliónov ton odpadu. Do roku 2016 sú rozpracované výstavby ďalších 250 nových prevádzok, ktoré navýšia kapacitu o 70 miliónov ton odpadu za rok.

V ďalšom článku Waste Management World Ben Messenger prináša aj svoju víziu waste managementu v ďalších rokoch: „V dobe globálneho rastu populácie, zvyšujúcej sa energetickej spotreby ľudstva a klesajúcich prírodných zdrojoch surovín, si môžeme len veľmi ťažko predstaviť, že energia z odpadov nebude hrať čoraz rozhodujúcejšiu úlohu – najmä tam, kde sa budú používať skutočné obnoviteľné odpady. Vedecký pokrok a moderné technológie prinášajú stále nové a nové možnosti pre rôzne energetické využívanie našich odpadov po celom svete.

Pohne sa Slovensko?

Ostáva len dúfať, že naše malé Slovensko neostane sedieť len v poslednom vozni tohto evolučného vlaku techniky a bude čakať na smernicu z Bruselu. Riadiac sa  princípom „predbežnej opatrnosti“ radšej ostane pri výrobe 30% našej elektrickej energie klasickým pálením domáceho hnedého uhlia aj keď: „výroba elektriny z tohto uhlia v Elektrárni Nováky nie je komerčne životaschopná a v súčasnosti je možná len cez podporný mechanizmus všeobecného hospodárskeho záujmu“ (MH SR). A pre odpady vybudujeme stovky nových recyklačných závodov, nech to stojí, čo to stojí. Hlavne, aby mali ľudia prácu a istoty.

Spracoval Marek Hrabčák

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.