Aký podiel recyklácie sa dá skutočne dosiahnuť? Európska komisia má veľké oči

Ani Veľká Británia sa nevyhla debate a otázke o budúcich recyklačných cieľoch odpadového hospodárstva, ako ich nedávno prezentovala EK. Otázky sa odvíjajú predovšetkým od toho, ako vysoko je vhodné nastaviť recyklačné percenta a potom čo je reálne dosiahnuť z týchto cieľov.

Riaditeľ Axion Consulting Keith Freegard navrhuje radikálne prehodnotiť súčasne prístupy, nakoľko podľa jeho názoru sa nemusí do roku 2020 podariť dosiahnutie cieľa 50 percentnej recyklácie. „Dnes prebiehajú mnohé diskusie o tom, ako ďalej postupovať v recyklácií. Navrhované ciele EK recyklovať do roku 2030 až 70 % odpadu a nulový odpad na skládky je istotne ambiciózna úloha. Ale ako sa k tomuto cieľu dopracovať? Mali by sme predovšetkým zamerať na to, aké ciele sú možné, pričom kľúčová otázka by mala znieť: aké percentá sú dosiahnuteľné?“

Ak budeme postupovať podľa procesného diagramu uvedeného na obrázku, tak aj pri tom najlepšom scenári (ktorý je vskutku utopický – pozn. aut.) je teoreticky dosiahnuteľná výsledná miera recyklácie domového odpadu maximálne 69 %. Predstavuje súčin jednotlivých dielčich výsledkov v procese, pričom predpokladá, že až 95 % domácnosti je pravidelne zapojené do zberu odpadov, 90 % z týchto domácnosti sa skutočne zapojí aj do separovaného zberu, že až 90 % domového odpadu môže byť recyklované a že sa dosiahne až 90 % úspešnosť separácie surovín.

V súčasnosti je miera recyklácie vo Veľkej Británii počítaná ako podiel oddelene vyzbieraného odpadu (na ulici) k celkovému vyprodukovanému odpadu. Podľa K. Freegarda je tento spôsob výpočtu nesprávny a miera recyklácie by sa mala počítať úplne iným spôsobom, ktorý by zohľadňoval efektivitu v každej fáze tohto procesu.

Je potrebné zohľadniť skutočné množstvo zrecyklovaných odpadov, ktoré prešli procesom do konca a nie všetkých separátne vyzbieraných odpadov. Ako ďalej autor uvádza, recyklácia je viaczložkový proces, ktorý začína oddeleným uložením rôznych druhov odpadu do separátnych nádob na ulici, pokračuje zvozom, triedením a úpravou v MBÚ zariadeniach a nakoniec sa odpad vracia do výroby.

Efektívnosť jednotlivých krokov a predovšetkým vlastného mechanicko-biologického spracovania hrá rozhodujúcu úlohu v tom, aký podiel z odpadu sa vráti späť do obehu. Alebo, inak povedané, koľko druhotných surovín získame späť z našich odpadov. Toto posúdenie je potrebné aplikovať na všetky recyklované odpady, či už sú to obaly, papier či bioodpady. Až tieto čísla nám ukážu, aký podiel odpad sme skutočne recyklovali a koľko z nášho odpadu sme odklonili od skládkovania.

Nízka ochota obyvateľstva zapojiť sa do recyklácie, nesprávna identifikácia jednotlivých prúdov odpadov a ich separácia do odlišných nádob, ako aj absencia zberu niektorých druhov obalov, sú hlavnou príčinou vysokej straty druhotných materiálov resp. nízkej efektivity recyklácie.

Revidovaná smernica o odpadoch stanovuje, že miestne samosprávy musia od januára 2015 zaviesť oddelený zber pre recyklovateľné druhy odpadov všade tam, kde to nie je „environmentálne alebo ekonomicky uskutočniteľné“. Zo znenia smernice je zrejmé, že aj Komisia pripúšťa pre niektoré oblasti odklad od tejto požiadavky, ale ako ďalej uvádza K. Freegard, bude potrebná zásadná zmena prístupu k súčasnému spôsobu recyklácie odpadov, ak chceme požiadavky smernice dodržať.

Jedná z možných stratégii je zjednodušenie súčasnej komplikovanej viacfarebnej separácie pre obyvateľstvo zavedením len dvoch „košov“: suchý (všetky obaly, plasty, papier, lepenka, sklo) na dotriedenie a recykláciu, a mokrý (kuchynský odpad a odpad zo záhrad) na kompostovanie alebo digesciu. Len skutočný zvyšok (osobná hygiena, špinavé malé obaly) by končil v čiernom odpadkovom vreci a slúžil by v spaľovni na výrobu energie.

Podľa Radical rethink needed to maximise UK recycling rates spracoval Ing. Marek Hrabčák.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.