Ad: Batérie a akumulátory – šedá zóna odpadového hospodárstva?

Článok Ronalda Blaha o problematike batérií a akumulátorov vo vzťahu k návrhu nového zákona o odpadoch batériách svedčí o tom, ako môže niekto prevrátiť správnu vec na základe svojich záujmov na neopodstatnené obvinenie.

Neprítomnosť tretej osoby na trhu môže spôsobiť, že spoločnosť, ktorá si – ako napríklad v ČR „kolektívka“ a „zberovka“ - zriadila vlastné spracovanie, sa výrazne zaslúžila o ukončenie činnosti, obmedzenie a uzavretie väčšiny recyklačných kapacít na spracovanie elektroodpadu v ČR, vrátane chránených dielní. Bola príčinou kritiky kolektívnych systémov, ktoré si to nezaslúžili. Český Úrad pre ochranu hospodárskej súťaže sa na margo monopolného pôsobenia tejto organizácie vyjadril, že narúša obchodnú súťaž a trhové podmienky, pričom odporúča zmenu zákona. Je to ukážkový príklad vertikálneho monopolu.

Rozdiel medzi treťou osobou a OZV je v tom, že OZV spravuje financie výrobcov (podobne ako fond), ale tretia osoba je priamo poverená výkonom funkcie zberu a zhodnotenia. V zahraničí sú práve a iba kolektívne organizácie kontrolované štátom a dovozcami. Nie tretie osoby, ktoré sú zo zákona založené za účelom podnikania. Keďže si výrobca môže vybrať ktorýkoľvek zberový systém a ktorýkoľvek recyklačný systém, tretia osoba nie je v konflikte, ako sa nám snaží vnútiť zástupca podivného chápania kolektívnej organizácie, ale naopak v súlade so smernicou.

Vyvstáva otázka, či nie je práve tretia osoba prekážkou vytvorenia podobného výhradného monopolu, po príklade systému v ČR. Nie je dôvodom snahy vplývať na poslancov snaha presadiť vlastný monopol organizácie práve predstaviteľom pisateľa článku? Nie je práve toto dôvodom napadnutia tretej osoby v návrhu zákona?

Nákladný a ľahko zneužiteľný systém môže existovať iba v prípade pokrútenej legislatívy, v ktorej je potlačená hospodárska súťaž. Pri tretej osobe ide o priame zadanie a slobodný výber dodávateľa služby, čím sa náklady značne znižujú. To by predsa mal byť hlavný účel zákona. Zníženie nákladov na zber a recykláciu pre dovozcov a výrobcov, pri zabezpečení požiadavok zákona. Následným efektom, ako zachovanie výroby v SR, vlastné druhotné suroviny, zamestnanosť, pridaná hodnota a dane. To všetko sa dá dosiahnuť iba na základe voľnej hospodárskej súťaže.

Na základe článku som zavolala pána Straňáka, konateľa inej kolektívnej organizácie, Spoločného baterkového systému (SBS), aby sa vyjadril k tejto problematike. Jeho odpoveď citujem: "Kolektívna organizácia Spoločný baterkový systém, n.o., súhlasí s inštitútom tretej osoby v návrhu zákona o odpadoch a nespochybňuje tvorcu legislatívy Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky v implementácii smernice EÚ o batériách a akumulátoroch."

Je zjavné, že nie všetkým kolektívnym systémom prekáža inštitút tretej osoby v návrhu zákona o odpadoch. Naopak ho podporujú a keďže je nespochybniteľné, že je v súlade so smernicou EÚ o batériách a akumulátoroch, akceptujú ho ako súčasťou zákona. Ak má byť zber a recyklácia lacná, musí sa konať na základe slobodného výberu spôsobu plnenia povinností. A do toho tretia osoba pre všetky typy batérií určite patrí. Kolektívne organizácie spravujú peniaze a niekto iný robí priamy výkon činnosti. Či už sa nazýva tretia osoba, alebo čiastočne dopravca, či spracovateľ. Ani iné argumenty, že sa tretia osoba pre niektorý typ batérie priamo v smernici nenachádza, neobstojí. Inštitút tretej osoby je zakotvený mimo smernice aj priamo v obchodnom zákonníku. V smernici o batériách sa neuvádza priamo ani OZV, neznamená to, že kolektívny systém, alebo OZV by mal v zákone pri batériách chýbať.

Asi niet viac čo povedať. Odporúčam navštíviť české internetové stránky týkajúce sa elektroodpadu, vyjadrení UHS ČR, niektorých českých poslancov v súvislosti s nemenovanou organizáciou. Odhliadnuc od toho, tretia osoba do zákona o odpadoch v prípade batérií patrí presne tak, ako je to uvedené v legislatíve EÚ.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.