Kam kráča odpadové hospodárstvo v EÚ?

Krízové situácie alebo dejinné zvraty často prinútia zamyslieť sa a prehodnotiť osobné plány a ciele. V "koši zabudnutia" končievajú aj krátkodobejšie ciele. Ako v tomto kontexte vyznievajú regulačné zámery Európskej komisie v odpadovom hospodárstve?

Ropný zlom, ktorý sa nekonal

Začiatok roku 2016 priniesol nový ekonomický fenomén, na ktorý, zdá sa, nebol žiaden z ekológov pripravený. Kolaps cien ropy.

Akokoľvek sme boli environmentálnymi aktivistami a bulvárnymi médiami strašení z blížiaceho sa konca nášho sveta z dôvodu vyčerpania nerastných surovín, zrazu sa stalo niečo úplne iné. Na trhu bol totálny prebytok ropy, ktorý dramaticky stlačil jej ceny na historické minimum – štvrtina z krízovej ceny resp. polovičné ceny oproti "normálu."

Nemysliteľné sa stalo skutočnosťou, ekonomiky štátov žijúcich prevažne z ťažby ropy (napríklad Venezuela) sa dostali na pokraj bankrotu, ropní šejkovia zo Saudskej Arábie zrazu potrebovali úvery od Medzinárodného menového fondu.

Podobne prebytok uhlia na svetových trhoch znížil jeho cenu na polovicu a dôsledkom bol postupný útlm hlbinnej ťažby hnedého aj čierneho uhlia v Európe, ale aj v Amerike.

Priamym následkom je zatváranie "špinavých" uhoľných elektrárni v Amerike (no zároveň otváranie v Nemecku!) a nahrádzovanie relatívne čistejšími plynovými elektrárňami. S tým je reťazovo spojený aj ďalší zdanlivo nesúvisiaci fakt – recyklácia odpadov (najmä plastov) je zrazu vysoko stratová.

Recyklácia sa neoplatí

Recyklačný priemysel v Európe aj Amerike je zrazu v poriadnom „svrabe“. O tomto fenoméne sme písali v predošlých príspevkoch na príkladoch Nemecka a USA. Ako sa zhodli viacerí odborníci v týchto článkoch, táto situácia sa zrejme tak skoro nezmení. Slovami legendárneho Karla Kryla "táto noc nebude krátka...".

A tak zatiaľ čo v Európe kričia aktivisti, že treba ešte viac zvýšiť skládkovú a spaľovaciu daň, resp. povinne dotovať recykláciu a stanoviť kvóty na odber recyklátu, v Amerike sa odborníci pomaly pýtajú: Je na čase prehodnotiť recykláciu?

Ak náš súčasný prístup k recyklácii odpadov nie je ekonomický efektívny a dokonca nie je ani priaznivý pre životné prostredie, tak prečo to vlastne robíme? (Amy Westervelt)

Ak je skutočne recyklácia odpadov ekonomicky neefektívna, tak potom prečo to vlastne robíme? Len kvôli vykazovaniu percent do hlásení pre Eurostat? Alebo strachu z pokuty a sankcií od bruselských byrokratov?

V odborných médiách aj na konferenciách sa pomaly začínajú ozývať aj také kontroverzné otázky, ktoré by ešte pred časom niekto považoval za neprístojne, až svätokrádežne. Kam kráča súčasné odpadové hospodárstvo v EÚ? A čo je vlastne jeho cieľom? Stopercentná recyklácia alebo tzv. nulový odpad (zero waste – pozn. red.)? Recyklačná spoločnosť, alebo radšej bezodpadová spoločnosť?

Viac recyklovať, či skôr menej produkovať? Je vôbec možné dosahovať vysoké recyklačné percenta aj pri nízkej produkcií odpadu? A čo na to "úspory z rozsahu" a ekonomická efektívnosť odpadového hospodárstva?

Čas aj pre kontroverzné otázky

Zatiaľ čo niektorí politici, dokonca aj tí "vrcholoví" menia svoje názory aj počas jedného volebného obdobia, odborníci by si mali zachovať triezvejšiu hlavu a serióznejší prístup k problému.

Ešte pred rokom tlačila nemecká premiérka Angela Merkel na "viac Európy", dnes pán Juncker zrazu oznamuje "menej smerníc", "menej byrokracie" a viac voľnosti členským štátom. Dočkáme sa podobného prehodnotenia aj u odpadových cieľov EÚ 28? A sú vôbec prognózy smerovania a koncepcie odpadového hospodárstva EÚ založené na serióznych dátach? Je ich interpretácia správna?

Jedným z kľúčových prvkov súčasného odpadového hospodárstva EÚ 28 je hierarchia odpadového hospodárstva, zakotvená v štvrtom článku poslednej európskej odpadovej smernice.

A keďže sa Európa aspoň symbolicky hlási ku židovsko-kresťanským koreňom, pokojne by sme tento súčasný základný kameň odpadového hospodárstva EÚ 28 mohli nazvať aj Tretím zákonom (po Starom a Novom zákone), resp. „schodmi do environmentálneho neba“.

Dokonca niektorí horliví environmentálni aktivisti neváhajú domáhať sa jeho striktného dodržiavania aj žalobami u súdov. Vo svojej ideologickej zanietenosti žiadajú zneplatnenie povolení pre zariadenia, ktoré nie sú „dostatočne“ vysoko na tomto "environmentálnom rebríčku."

Našťastie sa našli aj menej ideologické a viac odborné hlasy, ktoré od začiatku poukazovali aj na druhú stranu mince. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že už v júli 2011 predniesol J. P. Hannequart na konferencii Waste and Life Cycle Thinking v Bruseli kľúčovú otázku: „Je poradie v článku 4 smernice 2008/98/EC správne? Nepotrebujeme v súlade s odstavcom 2 tohto článku pre niektoré prúdy odpadov najprv spracovať LCT (life-cycle-thinking), aby sme okrem environmentálnych dopadov (ako CO₂ balance či Ecological Footprint) poznali aj ekonomické aspekty (Cost-Benefit Analysis, Social LCA, Life Cycle Costing)?"

A ruku na srdce – ktorí z nás za posledný rok čítali aspoň jednu analýzu LCA (Life cycle assessment), resp. CBA (Cost Benefit Analysis), ktorá by dokumentovala oprávnenosť a výhodnosť toho ktorého spôsobu nakladania s vybraným prúdom odpadu? Naopak, u nás nájdeme skôr perly typu záväzných cieľov programu odpadového hospodárstva na 98 % mieru recyklácie vybraných prúdov odpadov. Veď papier znesie všetko.

Len malá legislatívna odbočka. Aktuálne znenie nového zákona o odpadoch č. 79/2015 Z. z. je opäť "prísnejšie" a ide nad rámec európskej smernice. V pôvodnej smernici 2008/98/EC sa v článku 4 ods. 2 hovorí: "Pri uplatňovaní hierarchie odpadového hospodárstva uvedenej v odseku 1 prijmú členské štáty opatrenia na podporu možností, ktoré poskytujú najlepší celkový environmentálny výsledok. To si môže vyžadovať odklon určitých odpadových tokov od hierarchie, ak je to odôvodnené úvahami o životnom cykle vo vzťahu k celkovým vplyvom vzniku a nakladania s takýmto odpadom."

Aktuálna verzia slovenského zákona o odpadoch to však v § 6 odst. 2 upravila na znenie: "Od hierarchie odpadového hospodárstva je možné odkloniť sa iba pre určité prúdy odpadov, ak je to odôvodnené úvahami o životnom cykle výrobku vo vzťahu k celkovým vplyvom vzniku a nakladania s takým odpadom a ak to ustanoví tento zákon".

Pribudlo totiž slovo IBA a tiež dôležitý záverečný prídavok. To znamená, že pokiaľ to zákon vyslovene neustanovuje, tak je odklon od hierarchie odpadového hospodárstva neprípustný aj vtedy, ak by z analýzy LCA vychádzal priaznivejšie.

Inú provokatívnu otázku predniesol taktiež už v roku 2011 na konferencii EAERE o ekonomike nakladania s odpadmi v Ríme profesor Roberto Zoboli: "Prispieva recyklácia k dosiahnutiu prevencie? Prevencia vzniku odpadov je totiž hlavnou prioritou v odpadovej politike EÚ. Aktuálny rozvoj stratégie „reduce, reuse, recycle“ je veľmi dynamický, avšak prispieva aj ku prevencii vzniku odpadov?"

Nemýlia sa skutočne tí, ktorí preferujú recykláciu na úkor prevencie? Ľudovo povedané – kvôli stromom nevidia les? Ako si inak vysvetliť reakciu F. Krüger zo Spolkového úradu pre životné prostredie v nedávnom príspevku o stave recyklácie v Nemecku: "Recyklácia je prvou voľbou pre nakladanie s odpadmi v hierarchii odpadového hospodárstva. Takže musíme posilniť recyklačný priemysel a tlačiť na mieru recyklácie plastových odpadov."

Neskĺzli sme v našom odpadovom hospodárstve opäť do extrému – po "zahrabavačoch" a "spaľovačoch" dnes preferujeme "recyklátorov"? Pri pohľade na "zákutie" farebných nádob na separovaný zber na jednej pražskej ulici možno (trochu ironicky) konštatovať, že okrem aktivistov a pani učiteľky, najväčšiu radosť majú potom už len výrobcovia a predajcovia týchto farebných košov.

Pritom už v roku 2005 (!) vyšiel v odbornom nemeckom odpadovom časopise Můll and Abfall komentár: „Neustále stúpajúce kvóty recyklácie odpadov pre mnohých občanov už nie sú prijateľné, rovnako ako narastajúci počet a komplikovanosť systémov separovaného zberu. Hrozí nebezpečenstvo preťaženia pôvodcov odpadov, najmä u staršej generácie, s dôsledkom poľavujúcej ochoty k triedeniu odpadov z domácnosti. Tiež úspory poplatkov a nákladov, ktoré sú občanom politicky sľubované sa nedostavujú, pretože materiálové využitie odpadov je často rovnako drahé, ako jeho odstránenie, niekedy aj drahšie.“

U nás na Slovensku, to (poniektorí) pochopili až s fázovým posunom po niekoľkých rokoch, keď CEPTA zverejnila svoju štúdiu nákladov slovenských samospráv na separovaný zber, ktorý bol 2-4 krát vyšší, ako zneškodnenie.

Ďalšiu kontroverznú otázku predniesol celkom nedávno v marcovom blogu na portáli WasteManagementWorld sám riaditeľ ISWA (medzinárodnej odpadovej federácie) David Newman. Tak ako tesne po prijatí smernice 2008/98/EC bolo zaklínadlom slovné spojenie waste hierarchy, ostatné dva roky je novým hitom Európske komisie a rôznych odpadových expertov termín "circular economy“.

Tento newspeak bol taký slávny, že ho využil aj známy britský euro poslanec Nigel Farage vo svojom štipľavom príspevku dňa 16.12.2014 v Európskom parlamente: „Kruhová ekonomika? Nemám potuchy, o čom to je, ale znie to absolútne perfektne!“

Za dva roky sa už stihli popísať stovky príspevkov a prezentácií, uskutočnili desiatky konferencii na túto tému a zrazu sa ozvalo príslovečné – veď cisár je nahý! Ako komentuje David Newman na svojom blogu, súčasná teória tzv. kruhovej ekonomiky je vždy založená na finančných dotáciách. Akonáhle sa v prostredí klesajúcich trhových cien tieto dotácie zastavia, je recyklačný priemysel na pokraji krachu.

A David Newman sa preto na záver úplné vážne pýta: "Nie je práve teraz čas prehodnotiť náš model „Circular Economy“?

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.