Tri psychologické vysvetlenia, prečo ľudia neseparujú odpad viac

„Recyklovať alebo vyhodiť? Úspech recyklácie závisí na tom, ako si miliardy ľudí každý deň odpovedajú na túto otázku. Ako sme sa v poslednom období mali možnosť naučiť od behaviorálnych ekonómov, mnohé z našich rozhodnutí sú – slovami Dana Arielyho – „očakávateľne neracionálne“. A tak je to i s týmto rozhodovaním,“ píše Remi Trudel z Boston University na margo výskumu.

Behaviorálnemu výskumu vedci okolo Trudela preto podrobili i zvyky ľudí pri nakladaní s odpadom. Zaujímali ich predovšetkým motivácie, ktoré vstupujú do rozhodovania v momente, kedy sa človek rozhoduje či konkrétny predmet pošle do odpadu alebo vzorne vyseparuje. Recyklovanie okrem toho sprevádzajú viaceré populárne mýty.

Nepekný odpad má smolu 

„Prvá vec, ktorú sme zistili, je, že ľudia majú tendenciu viac recyklovať tie veci, ktoré sa im javia nepoškodené – ako napríklad nepreliačené plechovky nápojov či papier, ktorý nebol potrhaný na kúsky,“ tvrdí Trudel. Inými slovami: ak držtíe v ruke vec, ktorá významne zmenila svoj tvar alebo veľkosť, podvedome ju vnímate ako zbytočnú. A neseparujete.

Americká Environment Protection Agency odhaduje, že v prípade hliníka prechádza reykláciou v USA len okolo 65%, no podľa Trudela by sa tento podiel dal zvýšiť, pokiaľ by si spotrebitelia lepšie uvedomili svoje predsudky.

„Spoločnosti, ktorým záleží na recyklácii by tiež mohli vyvinúť atraktívnejšie alebo pevnejšie obaly, aby ľuďom pomohli prekonať tento podvedomý sklon,“ navrhuje Shelby Rogers na portáli Interesting Ingineering.

K odpadu si vytvárame vzťah

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.