Je recyklácia odpadu iba novým náboženstvom?

Recyklácia odpadu sa akosi automaticky považuje za prospešnú a iba málokto si otvorene dovolí spochybňovať jej prínos a hovoriť o negatívnych stránkach. Magazín Investor’s Business Daily uverejnil komentár síce neznámeho autora, ale vychádzajúceho z článkov The New York Times o odpadoch, recyklácii a situácii po obmedzení dovozu v Číne. Prinášame ho v neskrátenom znení.

Tvrdenie, že recyklácia je dobrá vec, sa stalo záležitosťou viery. Ale kopia sa dôkazy, že recyklovanie je stratou času a peňazí, a tak trochu aj podvod. New York Times nedávno priniesol reportáž o tom, že väčšina vecí končí aj tak na skládkach odpadov.

O tom však väčšina domácností, ktoré trávia hodiny triedením smetí do malých recyklačných nádob, nevie.  

Existuje jeden veľký dôvod: Čína v podstate zatvorila dvere recyklovateľnému odpadu. The Times podotýka, že zhruba tretina recyklovateľného materiálu sa vyváža do zahraničia, pričom Čína je najväčším dovozcom. Lenže od začiatku roku uvalila Čína prísne pravidlá, určujúce kvalitu, ktorú ešte bude akceptovať.

V podstate ide o zákaz väčšiny dovážaného odpadu. To podľa Times prinútilo viaceré recyklačné spoločnosti, ktoré nedokážu nájsť iných odberateľov, likvidovať recyklovateľný odpad na skládkach.

Spoločnosť Rogue Disposal and Recycling z Oregonu posielala počas prvých piatich mesiacov tohto roku všetok recyklovateľný odpad na skládky, uvádzajú the Times. Agentúra Bloomberg tvrdí, že štát Massachusetts vydal desiatky povolení skládkam, aby tam mohol byť umiestnený recyklovateľný materiál.

Florida Sun Sentinel priniesol informáciu, že až do 30 % obsahu, ktorý obyvatelia Broward County hádžu do recyklovateľných nádob, končí na skládkach odpadu. A čo je ešte horšie, niektoré úrady to ľuďom vôbec neoznámia zo strachu, že úplne skončia s triedením.

Aj bez čínskeho recyklačného múru končí množstvo “recyklovateľného” odpadu na skládkach, čiastočne aj kvôli recyklovaniu jedného odpadového prúdu. Teda obyvatelia môžu všetko hádzať do rovnakej nádoby. Tento krok mal motivovať k vyššej recyklácii.

Výsledkom je však viac vecí, ktoré nemožno recyklovať, pretože sú “kontaminované.” Jedna štúdia tvrdí, že približne 30 % vyzbieraných plastov z tohto jednotného prúdu nie je možné recyklovať.

Okrem toho trh s recyklovateľným materiálom skolaboval, pretože ponuka vzrástla a dopyt sa zmenšil. Výrobcovia používajú menej recyklovateľného alebo iného materiálu pri výrobe fliaš a plechoviek. Ekonomickejšie je vyrábať nové produkty, nie z odpadu, pretože cena ropy je nízko.

Výsledkom je, že ceny papiera, plastov, skla a hliníkového šrotu padli výrazne dole. V niektorých prípadoch na nulu.

Lepšie pre životné prostredie?

To však stále nie je to najhoršie. Ako vysvetlil John Tierney vo vyčerpávajúcej analýze recyklačných programov, taktiež publikovanej v New York Times, recyklácia nie je iba nákladná, ale ani príliš nepomáha životnému prostrediu.

Tvrdenie, že recyklácia je dôležitá, aby sa predišlo záberu všetkého dostupného územia pre skládky, je hlúposť. "Pretože všetky veci, ktoré Američania vyhodia v nasledujúcich tisíc rokoch, by sa zmestili do jednej desatiny z 1 % územia využiteľného ako pastvina,” hovorí Tierney.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.