Po rokoch strávených praxou v odpadovom hospodárstve mám dojem, že ideme od komplikovaného k zložitému a od prekombinovaného k úplne zamotanému.
To, čo najviac chýba v odpadovom hospodárstve, je pochopenie životného cyklu výrobkov a prevencia. Treba vytvoriť systém, v ktorom sa odpad jednoducho nevytvorí.
Nie byrokracia na konci životného cyklu, ale musí nastať snaha presunúť časť povoľovacích procesov na začiatok života výrobku.
Denne vidíme aj pri tovare bežnej spotreby nezmyselné postupy - zubné pasty v troch obaloch, toaletný papier ešte obalený v plastovej fólii, namiesto sklených (vratných) fliaš a kelímkov plastové... dalo sa pokračovať a hovoriť o tisícoch ton odpadu, ktorý by vôbec nemusel byť.
Chápem, že výrobcovia a obchod budú plakať nad stratou „atraktivity tovaru“, ale nepochybujem, že kreativita sa dá rozvíjať aj v rámci prírode priateľských postupov.
Tiež, ak sa bavíme o lacnom plaste pri obale, musíme k jeho cene pripočítať celú katastrofu v lesoch, jazerách alebo aj v oceánoch... Ak sa na to pozrieme z pohľadu ceny za celý nezvládnutý životný cyklus, tak vidíme, že je niekde chyba a nezarátali sme do toho všetky náklady.
Tento pohľad sa však netýka len plastov, ale aj ďalších materiálov, ktoré idú do obehu bez toho, aby sa počítalo s ich ekonomicky udržateľnou recykláciou.
Ilustračné foto: Odpady-portal.sk
Výrobcovia automaticky rátajú s tým, že po použití pôjdu na skládky alebo do spaľovne a časť nákladov na zneškodnenie zaplatí spoločnosť. Je teda nutné, aby sa stanovili prísnejšie mantinely.
Máme dosť úradov a odborných inštitúcií, ktoré by dokázali vytvoriť schvaľovací proces pre vstup výrobkov na trh tak, aby reálne predchádzali vzniku odpadu.
Ak sme sa dokázali cez Európsku úniu brániť dvojitej kvalite potravín, mali by sme sa brániť aj dovozu odpadov z obalov a výrobkov, ktoré majú ekologickú alternatívu.
Musíme o tom začať hovoriť my, krajiny, ktoré sú tlačené do legislatívnych procesov Únie, ale nemajú dostatok prostriedkov na vybudovanie technologického zázemia pre spracovanie odpadu a ani väčšina ich obyvateľov nemá rovnakú finančnú silu, aby pokryla náklady na európske systémy nakladania s odpadom.
Tiež treba nahlas povedať, že nemalý podiel odpadu tvorí balast, ktorý ku nám dovážame z iných krajín v rámci obchodného styku ako súčasť výrobkov.
Určite to nepôjde jednoducho a chce to čas. Určite to nie je možné zaviesť len na území Slovenska.
Je to však jediná logická cesta ak nechceme skapať pod tonami odpadu, na ktorého spracovanie nie sme dosť bohatí.
Ing. Anna Schlentcová
Pozn. red.: Článok je názorovým príspevkom zaslaným redakcii. Postoje prezentované v ňom môžu, ale nemusia vyjadrovať názor redakcie Odpady-portal.sk.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.