Britskí vedci vo svojej štúdii porovnávali rast dážďoviek v čistej pôde s dážďovkami žijúcimi v pôde s mikroplastmi. Výsledky boli prekvapujúce.
Mikroplasty sú všade – vo vode, vzduchu i pôde. Vďaka ich distribúcii boli zistené aj na najodľahlejších miestach na Zemi, ako sú najhlbšie časti oceánu, neobývané časti hôr, či rieky v odľahlých pralesoch.
Ich obrovské množstvo sa nachádza v našich domácnostiach, kde ich vdychujeme a jeme. Nosíme ich aj všade so sebou - vo forme vlákien uvoľnených zo syntetického oblečenia.
Účinky mikroplastov na zdravie ľudí sú stále relatívne nejasné. Najnovší výskum však naznačil, že majú zrejme škodlivý vplyv na dážďovky.
Zistilo sa, že prítomnosť mikroplastov v pôde môže zastaviť rast dážďoviek a dokonca spôsobiť ich chudnutie. Vzhľadom na obrovský význam týchto živočíchov pre širšie ekosystémy sveta ide o závažnú správu.
Vedci z univerzity Anglia Ruskin (ARU) vo Veľkej Británii informovali v časopise Environmental Science & Technology o vplyve rôznych foriem mikroplastov na dážďovky v laboratórnych podmienkach. Informoval o tom portál IFL Science.
K nádobe s čistou zeminou, v ktorej chovali dážďovky rodu Aporrectodea rosea vedci zostavili sériu identických nádob, ktoré obsahovali aj biologicky rozložiteľnú kyselinu polymliečnu (PLA), mikroplastické odevné vlákna a konvenčný tvrdený polyetylén (HDPE).
Zdroj: Boots a kol.
Na vyhodnotenie celkovej biofyzikálnej pôdnej reakcie vysadili do nádob trávu mätonoh trváci (Lolium perenne). Semená vystavené pôde s mikroplastami preukázali nižšiu klíčivosť. Pri PLA došlo dokonca aj k zníženiu výšky výhonku. S prítomným HDPE tiež došlo k poklesu pH pôdy.
Len v priebehu 30 dní stratili červy v nádobách mikroplastmi v priemere 3,1 percenta svojej hmotnosti, zatiaľ čo dážďovky žijúce v čistej zemine narástli o 5,1 percenta.
Aj keď z toho na prvý pohľad vyplýva, že kontakt s mikroplastmi má výrazný vplyv na telesnú hmotnosť dážďoviek, nie je celkom jasné, ako a prečo k tomuto javu dochádza.
„Dážďovky stratili na hmotnosti, keď boli prítomné určité mikroplasty a významne narástli na hmotnosti v pôde bez pridaniých mikroplastov. Špecifické dôvody tohto úbytku na váhe však treba rozlúšiť. Je možné, že reakcie dážďoviek na mikroplasty môžu byť porovnateľné s dážďovkovkami rybárskymi, ktoré boli už predtým študované," vysvetlil vedúci autor Dr. Bas Boots, lektor biológie na ARU vo vyhlásení.
Isté je však to, že obrovské množstvo mikroplastov končí v prírodnom prostredí. Problémom sú nielen mikroplasty v oceánoch, ale aj častice obsiahnuté v splaškovom kale, ktoré kontaminujú poľnohospodársku pôdu.
V globálnom meradle skončí podľa výskumníkov Chartered Institution of Water and Environmental Management (CIWEM) vo vodách či v pôde viac ako polovica všetkých mikroplastových častíc.

Foto: Maxpixel
Dážďovky hrajú zásadnú úlohu pri udržiavaní zdravej pôdy. Spolu s baktériami a hubami rozkladajú organický materiál, čím pomáhajú uvoľňovať živiny ako je fosfor a dusík, ktoré sú inak zadržiavané v rozkladajúcich sa organizmoch.
Ich činnosť tiež pomáha modifikovať štruktúru pôdy, čo umožňuje prevzdušňovanie a prenikanie vody, ktoré sú rozhodujúce pre rast rastlín. Pomáhajú tiež s odvodňovaním a zabraňujú erózii.
Zatiaľ nie je známe, ako by strata hmotnosti dážďoviek mohla ovplyvniť tieto procesy. Avšak vzhľadom na ich elementárnu úlohu v ekosystéme by to mohlo mať vplyv na potravinový reťazec.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.