Ako efektívne plniť environmentálne ciele? Analýza ukázala štyri kľúčové opatrenia

Slovensko dnes patrí medzi krajiny Európskej únie s najnižšou mierou recyklácie a s najvyššou mierou skládkovania. Nové požiadavky na transformáciu hospodárstva z lineárneho na cirkulačné povedú k tomu, že nakladanie s odpadom na Slovensku bude musieť prejsť zásadnými reformami.

„Bude nutné odstúpiť od prevažujúceho skládkovania k iným formám nakladania a zneškodňovania odpadu. Zmeny, a to aj v prístupe všetkých zainteresovaných subjektov, budú nevyhnutné vzhľadom na environmentálne ciele, ku ktorým sa Slovenská republika zaviazala, ale predovšetkým preto, aby neprichádzalo k trvalému poškodzovaniu životného prostredia,“ upozorňuje organizácia zodpovednosti výrobcov ENVI-PAK.

Podľa smerníc EÚ má Slovensko už v roku 2020 dosiahnuť recykláciu 50 % z vyprodukovaných komunálnych odpadov a do 10 rokov tento podiel zvýšiť na 65 %. Do roku 2030 budeme musieť skládkovať maximálne 10 % z celkového objemu komunálnych odpadov.

Pohľad na to, ako riešiť problematiku komunálnych odpadov a ako efektívne splniť tieto ciele, priniesli Ing. Roman Vandák, riaditeľ komoditného oddelenia OZV ENVI – PAK, a RNDr. Peter Krasnec, PhD, MBA, donedávna prezident Asociácie podnikateľov v odpadovom hospodárstve, v analýze Ako efektívne plniť environmentálne ciele v podmienkach Slovenskej republiky.

Celý materiál si môžete stiahnuť pomocou odkazu v závere článku. Odpady-portal.sk pre vás vyberá z analýzy to najpodstatnejšie.

Štyri oblasti majú dostať prioritu

Na splnenie cieľov do roku 2030, resp. 2035, musí Slovensko zabezpečiť triedený zber a jeho následné zhodnotenie v dodatočnom rozsahu minimálne 819 500 ton zo zmesových komunálnych odpadov. Súčasné riešenia však podľa analýzy nestačia.

Kým poplatok za skládkovanie má v aktuálnej výške len veľmi obmedzený vplyv na reálnu cenu skládkovania, zásadné zlepšenie neprinesie ani zálohovanie plastových fliaš a plechoviek. To podľa predpokladov zvýši triedený zber na Slovensku len o 0,45 %.

Materiál preto navrhuje štyri prioritné oblasti, ktoré majú byť kľúčom k zvýšeniu recyklácie a obmedzeniu skládkovania.

1. Intenzifikácia triedeného zberu

Súčasný triedený zber bude podľa analýzy R. Vandáka a P. Krasneca potrebné zintenzívniť vo všetkých zložkách a zároveň v čo najväčšej miere kompostovať biologicky rozložiteľný odpad.

„Obaly a neobalové výrobky, papier, plasty, sklo, kovové obaly, nápojové kartóny, tvoria približne 30 % zo zmesového komunálneho odpadu. Preto je veľký potenciál na rast vytriedenosti a následnej recyklácie týchto komodít,“ píše sa v analýze.

Aby triedenie týchto odpadov ďalej rástlo, podľa analýzy bude potrebné, napríklad, cielene zvyšovať kapacitu zberovej infraštruktúry, zlepšiť dotrieďovanie odpadu na triediacich linkách či zaviazať štát, aby využíval recyklované produkty.

V prípade bioodpadu analýza navrhuje zrušiť všetky výnimky, ktoré sa vzťahujú na jeho zber, podporiť umiestňovanie kompostu v poľnohospodárstve a podporovať komunitné kompostovanie.

2. Dotrieďovanie so zavedením inovácií

Ďalším riešením, ako obmedziť skládkovanie odpadu a zvýšiť mieru zhodnotenia na úroveň európskych cieľov, má byť zavádzanie inovácií a nových technológií v spracovávaní zmesového komunálneho odpadu, napíklad. tzv. splitting a TAP úpravne.

„Predpokladané investičné náklady intenzifikácie triedeného zberu a zavedenia mechanicko-biologického dotriedenia predstavujú 62,5 mil. eur. Na porovnanie: investičné náklady na systém zavedenia zálohovania predstavujú 80,2 mil. eur,“ uvádzajú autori analýzy.

O nákladoch na pripravovaný systém zálohovania sme podrobnejšie písali už pred rokom v tomto článku.

3. Ekomodulácia

Nástrojom na zvýšenie miery recyklácie má byť taktiež tzv. ekomodulácia. Na výslednú mieru recyklácie obalov má totiž vplyv už samotná fáza dizajnu obalov a neobalových výrobkov. Dizajn stojí na začiatku životného cyklu výrobkov a je nevyhnutný na zabezpečenie obehovosti.

„Miera recyklácie sa zvýši zavedením správne nastavených princípov ekomodulácie: finančné príspevky výrobcov do systému by mali zohľadňovať nielen veľkosť záťaže výrobkov na životné prostredie, ale aj reálne náklady na nakladanie s ich výrobkom či obalom, keď sa stane odpadom,“ píše sa v analýze.

Vyššie príspevky by mali odradiť výrobcov od používania materiálov, ktoré sú ťažko dotriediteľné a recyklovateľné.

4. Boj proti znečisťovaniu

Nemalé zlepšenie môže priniesť aj aktívnejší boj proti znečisteniu životného prostredia. Jedným z problémov je voľne pohodený odpad, ktorý môže efektívne riešiť jedine komplexná spolupráca výrobcov, štátu a tretieho sektora. Príkladom je nedávna kampaň Vezmi si ma!, v rámci ktorej miestni dobrovoľníci vyčistili od voľne pohodeného odpadu tri slovenské mestá.

Výrobcovia by sa podľa sa podľa analýzy mali podieľať na hradení nákladov na čistenie prírody od voľne pohodeného odpadu. Inštitút environmentálnej politiky odhaduje náklady na odstránenie litteringu v rozmedzí 0,68 až 2,7 milióna eur za rok.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.