Rozhovor. Odpad nie je len problémom, ale aj hodnotnou surovinou

Rakúsko odpad dováža, aj vyváža, pretože rôzne druhy odpadu sa stali komoditami. Závisí to od trhov, cien, ponuky a dopytu, pričom dôležité nie je to, odkiaľ odpad pochádza, ale aká je jeho kvalita. V rozhovore to tvrdí Prof. Roland Pomberger, rakúsky odborník na odpadové hospodárstvo, ktorý sa problematike odpadov venuje od 80-tych rokov 20. storočia.

Profesor Pomberger od roku 2011 prednáša na univerzite v Leobene, rovnako tak od roku 2011 je zástupcom vedúceho skupiny profesionálov pre spracovanie odpadu v Rakúskej asociácii pre vodné a odpadové hospodárstvo. Tento exkluzívny rozhovor sme avizovali už vo včerajšom článku o nakladaní s odpadom v Rakúsku.

Roland Pomberger | Foto: Birgit Steinberger, Photoinstyle.eu

V sektore odpadového hospodárstva ste pracovali 20 rokov, máte za sebou aj bohatú vedeckú kariéru. Za tie roky ste určite nadobudli komplexný pohľad na túto tému. Čo je podľa vás najväčšou otázkou v spojení s odpadovým hospodárstvom?

Z môjho pohľadu odpad nie je len problémom, ale je aj surovinou. Ak prinesieme odpad na skládku, nemáme z neho žiadne benefity a skládkovanie sa aj tak v priebehu niekoľkých desaťročí zmení na problém. Odpad však obsahuje suroviny a energiu, ktoré by sa mali zhodnotiť. Podľa môjho názoru zakopávanie odpadu na skládke nie je múdre riešenie.

Treba sa pozrieť hlavne na to, ako môžeme využiť zmiešaný komunálny a priemyselný odpad na získavanie druhotných surovín a energie bez toho, aby sme kontaminovali naše životné prostredie. Koniec koncov, odpadové hospodárstvo musí riešiť problémy spoločnosti, a to najmä znečistenie životného prostredia a nedostatok zdrojov.

V súčasnej dobe sa ľudstvo borí s problémom nadmernej produkcie odpadu. Najlepšou prevenciou je netvoriť ho vôbec, ale to je momentálne aj vzhľadom na pandémiu a využívanie jednorazových plastov, masiek, rukavíc a ochranných oblekov nemožné. Ako by sa podľa vás malo s odpadom nakladať tak, aby sme čo najmenej zaťažovali planétu?

Základnou premisou odpadového hospodárstva je, že každý produkt sa stane odpadom a je to len otázkou času. Takže ak máme príliš veľa odpadu, máme príliš veľa výrobkov. Aby sme znížili objem odpadu, mali by sme zmeniť naše spotrebiteľské správanie. A to je naozaj ťažké. V niektorých prípadoch sa nás snaží vláda a jej zákony viesť.

Napríklad aj smernica EÚ o jednorazových plastových výrobkoch obmedzuje ich využitie, a dokonca postupne zakáže aj ich výrobu. Ďalším opatrením je zavedenie recyklačných kvót. Celkovo 65 % komunálneho odpadu musí prejsť do roku 2035 na recykláciu a skládkovanie musí byť zastavené. To zásadne zmení najmä systémy odpadového hospodárstva založené na skládkach.

Aké sú hlavné faktory úspechu Rakúska vo vysokej miere zhodnocovania odpadu? Čo urobila vaša krajina s cieľom zvýšiť mieru recyklácie a znížiť skládkovanie?

Do 80-tych rokov sa väčšina komunálneho odpadu ukladala na skládky. Potom bol zavedený separovaný zber, avšak nie z dôvodu využitia suroviny, ale z dôvodu protestov proti novým skládkam. Významným míľnikom v oblasti životného prostredia bol však zákon z roku 2004, ktorý zakázal skládkovanie zmiešaného komunálneho odpadu. Museli sa teda budovať alternatívy.

Na jednej strane sa zvýšila recyklácia, ale ako vieme, recyklovať všetky druhy odpadu nie je možné. Úloha skládky bola teda nahradená spaľovaním, avšak šlo o inteligentné spaľovanie. Jedným z technických riešení je inteligentné spoluspaľovanie v elektrárňach a cementárenskom priemysle.

V iných regiónoch boli zasa postavené alternatívne zariadenia na mechanické biologické čistenie (MBT). Tento druh technológie vyrába alternatívne palivá z vysoko výhrevných častí zmiešaného odpadu. Zmes plastu, dreva a papiera má rovnaký energetický potenciál ako uhlie. Plast je z chemického hľadiska iba pevný minerálny olej.

Ukladať energiu na skládku je nezmysel. Až doteraz vykopávame zo skládok energeticky bohatý, no nevyužitý odpad s výhrevnou hodnotou rovnakou, ako má ropa či uhlie.

Úspešný vývoj odpadového hospodárstva v Rakúsku je kombináciou silného separovaného zberu, zvýšenej recyklácie a spaľovania na vysokej úrovni s efektívnym využitím energie najmä spoluspaľovaním v priemyselných závodoch.

Má Rakúsko vôbec aj nejaký problém s odpadovým hospodárstvom?

Áno. Problémy tu budú vždy, no hlavné smerovanie opatrení musí zodpovedať environmentálnym cieľom. Napríklad, ak zvýšite recykláciu, zvýšite závislosť na trhu so surovinami a energiou a ceny budú kolísať. Ale to sa musí zvládnuť.

Momentálne intenzívne diskutujeme o zavedení systému zálohovania plastových fliaš. Systém recyklácie plastov by sa mal upraviť, pretože miera recyklácie sa musí do roku 2025 zdvojnásobiť.

Venujete sa aj téme využívania alternatívnych palív, ktoré sa vyrábajú zo zvyškového odpadu tak, že sa vytriedi a spracuje sa na malé časti. Alternatívne palivá sa potom spaľovaním využívajú na výrobu energie, prevažne v elektrárňach a cementárňach. Aký je podľa vás ich prínos? Prečo postupne nahrádzajú fosílne palivá?

Alternatívne palivá nahrádzajú primárne fosílne palivá, ako je ropa alebo uhlie. Ak nie sme schopní recyklovať zmiešaný odpad a nechceme ho ani ukladať na skládky odpadov, čo je skutočne najhoršia možnosť, musíme pristúpiť k tepelnému spracovaniu.

A ak vykonávame tepelné spracovanie, mali by sme to robiť s najvyššou možnou energetickou účinnosťou. Neexistuje žiadna vedecká pochybnosť o tom, že spoluspaľovanie a nahrádzanie uhlia v cementárňach a elektrárňach je jedným z energeticky najúčinnejších spôsobov využívania tepelne hodnotného odpadu.

Jedným z našich hlavných globálnych problémov je zmena podnebia. Alternatívne palivá v cementárskom priemysle významne znižujú emisie.

Tieto palivá vyrobené zo zmiešaného komunálneho odpadu obsahujú 30 až 40 % biogénneho uhlíka. Ak nahradíme fosílne uhlie alternatívnym palivom, môžeme znížiť emisie CO₂. Okrem toho nepotrebujeme skládky a vyhýbame sa emisiám metánu, ktoré majú zásadne negatívny vplyv na podnebie.

V porovnaní s klasickým spaľovaním dokážeme takto predchádzať rezíduam a popolčeku, ktorý musí ísť na skládku. Popolček z alternatívnych palív má vyššiu kvalitu a je súčasťou cementu. Výroba cementu teda neprodukuje popoloček, ktorý by musel byť skládkovaný. Toto je veľká pridaná environmentálna výhoda.

Časť rakúskeho priemyslu, napr. cementárne intenzívne využívajú vo výrobnom procese spracované odpady. V roku 2019 sa dokonca v tomto smere stali svetovým lídrom. Podľa dostupných údajov využívajú v priemere alternatívne palivá v pomere až 80 %. Aká bola cesta Rakúska, kým sa dostalo až sem?

Asi pred piatimi rokmi sme ukončili výskumný projekt s názvom „100 percentné nahradenie“. Teoretickou analýzou a priemyselnými testami sme preukázali, že cementáreň môže bežať aj bez fosílnych palív. Dnes cementáreň v Štajersku dosahuje viac ako 92 % miery substitúcie, čo znamená, že iba 8 % energie pochádza z fosílneho paliva.

Ale asi pred 20 rokmi, kedy celá táto cesta k alternatívnym palivám začala, to bolo 0 %. Spočiatku sa muselo riešiť veľa technických problémov, pretože skutočne šlo o inováciu.

Jednou z najväčších výziev bolo dosiahnuť prijatie tejto skutočnosti verejnosťou, pretože na začiatku bola väčšina ľudí proti. Spolu s priemyselnými partnermi a environmentálnymi agentúrami sme však vykonali intenzívny a nezávislý prieskum. Všetko sme ukazovali krok za krokom, a tak každý pochopil, že environmentálna situácia sa nezhoršila.

Aj medzinárodné vedecké časopisy a konferencie poukazujú, že využívanie alternatívnych palív má pozitívne vplyvy na životné prostredie. V súčasnosti ich už akceptuje rakúska spoločnosť, médiá aj orgány, a to ako pozitívny a potrebný príspevok k ochrane životného prostredia. Hlavnou požiadavkou verejnosti aj autorít je spracovanie alternatívnych palív v najmodernejších výrobných závodoch, aby sa tak zabezpečila kvalita.

Spaľovňa odpadu Spittelau vo Viedni | Foto: Pixabay

Je možné, aby alternatívne palivá z odpadov kompletne nahradili vo výrobnom procese neobnoviteľné zdroje ako uhlie?

Ako som už povedal, je to možné, ak používate špeciálnu zmes rôznych pevných a kvapalných alternatívnych palív. Z technického, a dokonca ekonomického hľadiska, však 100 percentné nahrádzanie nie je optimálne. Z môjho pohľadu je 90 % veľmi dobrá miera s medzinárodným najvyšším štandardom.

Doteraz sme hovorili skôr o výhodách využívania alternatívnych palív, no každá minca má dve strany. Aké problémy sa spájajú s využívaním alternatívnych palív?

Existujú určité výzvy. Surovinou na výrobu alternatívnych palív sú frakcie bohaté na plasty s vysokou výhrevnou hodnotou. Toto musí byť vyrobené v špeciálnych závodoch na spracovanie odpadu. Ak región nemá takúto infraštruktúru a je založený na skládkach, surovina na výrobu alternatívnych palív nie je k dispozícii.

V porovnaní so skládkovaním je výroba alternatívnych palív zložitá a pomerne nákladná. Hlavnou hybnou silou využívania alternatívnych palív v regióne je zastavenie skládkovania. Musíme pochopiť, že z environmentálneho hľadiska je našim problémom skládkovanie odpadu, nie jeho spoluspaľovanie v cementárni.

Cementárne musia spoluspaľovať kvalitné alternatívne palivá, aby vedeli zabezpečiť kvalitu výsledného produktu. Nejde o organické znečisťujúce látky, pretože teploty v procese výroby cementu sú veľmi vysoké, oveľa vyššie ako v spaľovni. Musíme však sledovať ťažké kovy. Z vedeckého hľadiska vidíme, že v posledných rokoch klesol aj obsah ťažkých kovov vo výrobkoch a v konečnom dôsledku klesol aj objem skládkovaného odpadu. To je pozitívny vývoj.

Aký je váš názor na cezhraničnú prepravu odpadu? Dováža Rakúsko odpad aj z iných krajín, napríklad zo Slovenska?

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.