Eversheds Sutherland
MEVA SK
MARIUS PEDERSEN

Európska komisia predstavila nový akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo

Aké opatrenia a smerovania tohto plánu, predloženého ako súčasť priemyselnej stratégie EÚ, môžeme očakávať? Článok advokátskej kancelárie Eversheds Sutherland vyšiel v júlovom čísle časopisu Odpadové hospodárstvo 2020/07.

Európska komisia predstavila nový akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo

Foto: Depositphotos

  • Publicistika
  • 12.07.2020
  • Mgr. Adam Oleš, JUDr. Katarína Liebscherová

Nový akčný plán pre obehové hospodárstvo s podtitulom Za čistejšiu a konkurencieschopnejšiu Európu1 bol predstavený Európskou komisiou 11. marca 2020.

Obsahuje viaceré vzájomne súvisiace opatrenia týkajúce sa napríklad udržateľnej produktovej politiky, hodnotových reťazcov vybraných výrobkov, obmedzenia množstva odpadu a zavedenia obehovosti na úrovni regiónov, miest, obcí a jednotlivcov.

Cieľom tohto plánu je dosiahnuť čistejšiu a konkurencieschopnejšiu Európu v spolupráci s hospodárskymi subjektmi, spotrebiteľmi, občanmi a organizáciami občianskej spoločnosti.

Rámec pre udržateľnú produktovú politiku

Cieľom prvého opatrenia je vytvorenie takej legislatívy, ktorá urobí z udržateľných výrobkov v EÚ bežný štandard. Výrobky uvedené na trh na území EÚ majú byť navrhnuté takým spôsobom, aby sa čo možno najviac zamedzilo ich jednorazovému využitiu – majú vydržať dlhšie, majú sa dať ľahšie opraviť a následne viackrát použiť a recyklovať.

Jadrom legislatívnej iniciatívy v tejto súvislosti bude rozšírenie pôsobnosti smernice o ekodizajne2 nad rámec energeticky významných výrobkov, aby sa rámec pre ekodizajn vzťahoval na čo najširšie spektrum výrobkov a aby prispieval k dosiahnutiu obehovosti.

Európska komisia zvažuje v rámci tejto legislatívnej iniciatívy a prípadne prostredníctvom doplňujúcich legislatívnych návrhov vytvorenie zásad udržateľnosti a iných vhodných spôsobov regulácie týchto aspektov:

  1. zlepšenie životnosti výrobkov a jeho opätovnej použiteľnosti, modernizovateľnosti a opraviteľnosti, riešenie prítomnosti nebezpečných chemických látok vo výrobkoch a zvyšovanie ich energetickej efektívnosti a účinného využívania zdrojov,
  2. zvýšenie recyklovaného obsahu vo výrobkoch a zároveň zabezpečenie ich výkonnosti a bezpečnosti,
  3. umožnenie repasovania a vysokokvalitnej recyklácie,
  4. zníženie uhlíkovej a environmentálnej stopy,
  5. obmedzenie jednorazového použitia a boj proti predčasnému zastarávaniu,
  6. zavedenie zákazu likvidácie nepredaného tovaru dlhodobej spotreby,
  7. podpora modelu „produkt ako služba“ alebo iných modelov, pri ktorých výrobcovia zostávajú vlastníkmi výrobkov alebo nesú zodpovednosť za ich výkonnosť počas celého životného cyklu,
  8. uvoľnenie potenciálu digitalizácie informácií o výrobkoch vrátane riešení ako digitálne pasy, označovanie a vodoznaky,
  9. oceňovanie výrobkov na základe ich rozdielnej výkonnosti v oblasti udržateľnosti, a to aj prostredníctvom prepojenia vysokých úrovní výkonnosti so stimulmi.

Ako si predstaviť jednotlivé možné budúce zmeny pri jednotlivých sektoroch hospodárstva? Plán odporúča zamerať sa na také sektory, ktoré využívajú najviac zdrojov, a tým majú vysoký potenciál obehovosti, napr. sektor elektroniky, batérií a vozidiel, obalov, plastov, textilných výrobkov, stavebníctva a potravín.

Elektronika a batérie

Sektor elektroniky a elektronických zariadení je oblasť s jedným z najrýchlejšie rastúcich tokoch odpadu v EÚ. Podľa prieskumu Eurobarometra by dvaja z troch Európanov radi používali svoje elektronické zariadenia aj dlhšie, ak by nebola výrazne ovplyvnená ich výkonnosť.

Rovnako sa plánuje navrhnúť nový regulačný rámec pre batérie, ktorý zavedie nové pravidlá pre recyklovateľný obsah batérií, zlepší efektivitu zberu a miery ich recyklácie.

Spotrebitelia sa majú usmerňovať takým spôsobom, aby sa dosiahla vysoká miera obehovosti a recyklovateľnosti batérií a materiálov, z ktorých sú vyrobené. V praxi by to malo znamenať, že napríklad jednorazové, nedobíjateľné batérie by sa postupne mali prestať vyrábať.

Odpady a plasty

Napriek viacerým už existujúcim opatreniam sa množstvo materiálov používaných na balenie stále zvyšuje – v roku 2017 predstavoval odpad z obalov rekordných 173 kg na obyvateľa. Stále platí cieľ EÚ, aby boli všetky obaly na trhu do roku 2030 opakovane použiteľné alebo recyklovateľné hospodársky realizovateľným spôsobom.

Ďalšie opatrenia v tejto oblasti by sa mali zamerať na znižovanie nadmerného balenia a odpadu z obalov, podporu dizajnu zohľadňujúceho opätovné použitie a recyklovateľnosť obalov či zníženie komplexnosti obalových materiálov.

S problematikou obalov takisto úzko súvisí aj oblasť plastov, pri ktorej sa očakáva, že ich spotreba sa v nasledujúcich 20 rokov zdvojnásobí.

Odhady ukazujú, že do roku 2050 by plasty mohli predstavovať až 20 % spotreby ropy a 15 % emisií skleníkových vplyvov. Okrem už skôr avizovaných požiadaviek na recyklovateľný obsah v súvislosti s plastovými obalmi sa Komisia plánuje zamerať aj na riešenie prítomnosti tzv. mikroplastov v životnom prostredí.

Plánované opatrenia v tejto oblasti sú pomerne široké. Začínajú pri odstránení medzier vo vedeckých poznatkoch týkajúcich sa rizika a výskytu mikroplastov v životnom prostredí, pitnej vode či potravinách, cez označovanie, normalizáciu, certifikáciu a reguláciu až po reálnom obmedzení úmyselného alebo neúmyselného pridávania mikroplastov.

Ostatné sektory spomínané v pláne

Plán takisto počíta so zmenami a prípravou komplexnej stratégie pre textilné výrobky. Opatrenia naznačujú potrebu rozvoja opatrení v oblasti ekodizajnu a posilnenia pozície obchodných a súkromných spotrebiteľov, aby mali možnosť si vybrať udržateľné textílie a získať jednoduchší prístup k službám opätovného použitia a opravy. Takisto sa má dosiahnuť čo možno najvyššia úroveň triedeného zberu textilného odpadu.

Viaceré opatrenia boli predstavené aj v sektore stavebníctva, keďže zastavané územia majú nemalý vplyv na ostatné odvetvia hospodárstva, zamestnanosť a kvalitu života.

INISOFT

Sektor stavebníctva vyžaduje značné množstvo zdrojov (približne 50 % všetkých vyťažených materiálov) a je zodpovedný za viac ako 35 % celkového odpadu vyprodukovaného v EÚ. Podobne ako v iných oblastiach je cieľom plánovaných opatrení zvýšiť množstvo recyklovateľných produktov a materiálovo zhodnocovať stavebný odpad a jeho rôzne materiálové zložky.

Záverečné časti plánu sa venujú aj potravinárskemu priemyslu. Odhaduje sa, že v EÚ sa stratí alebo vyhodí až 20 % všetkých vyrobených potravín.

Preto nie je prekvapujúce, že jedným z hlavných cieľov Komisie je obmedziť potravinový odpad v rámci pripravovanej stratégie EÚ „z farmy na stôl“, ktorá sa bude komplexne zaoberať potravinovým reťazcom.

Menej odpadu, viac hodnoty

Ak by sme predstavený plán mali zhrnúť, tak jeho hlavným krédom je menej odpadu, viac hodnoty. Zavedením obehového hospodárstva majú byť výrobky a suroviny čo možno v najvyššej miere opätovne používané, recyklované a majú sa premeniť na odpad až v takom momente, keď ich ďalšie recyklovanie či využitie už nie je možné.

Európska komisia plánuje predložiť súbor opatrení na predchádzanie vzniku odpadu a ciele v oblasti znižovania množstva odpadu pre konkrétne toky odpadu. Cieľom Európskej komisie je významne znížiť celkový vznik odpadu, konkrétne znížiť množstvo zvyškového (nerecyklovaného) komunálneho odpadu na polovicu do roku 2030.


1https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/IP_20_420, tlačová správa a vlastný materiál

2 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES z 21. októbra 2009 o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov

Mgr. Adam Oleš, JUDr. Katarína Liebscherová
Eversheds Sutherland, advokátska kancelária, s.r.o.



Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý vidíte na obrázku.

Captcha image
Show another codezobraziť iný obrázok

Mohlo by vás zaujímať

Čo prinesie druhá fáza zmien zákona o odpadoch?

Čo prinesie druhá fáza zmien zákona o odpadoch?

Veľká novela zákona o odpadoch1, ktorá bola prijatá minulý rok, nadobúda svoju účinnosť postupne už od 27. 12. 2019, pričom posledná časť zmien nadobudne účinnosť až v roku 2023. Článok advokátskej kancelárie Eversheds Sutherland vyšiel v augustovom čísle časopisu Odpadové hospodárstvo 2020/08.

Editoriál: Prečo hovoriť o freerideroch?

Editoriál: Prečo hovoriť o freerideroch?

Úvodník vyšiel v augustovom vydaní mesačníka Odpadové hospodárstvo 2020/08.

Freerideri ukracujú systém o finančné prostriedky. Sú nimi aj veľkí výrobcovia

Freerideri ukracujú systém o finančné prostriedky. Sú nimi aj veľkí výrobcovia

Za odpad, ktorý vznikne z ich výrobkov, musia platiť firmy, ktoré si svoje zákonné povinnosti plnia. Dlhodobé ignorovanie tohto problému môže viesť k úplnej deformácii systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov.