NATUR-PACK
REDOX
MARIUS PEDERSEN

V Bratislave sa rozbieha najväčší „door to door“ systém triedenia odpadov na Slovensku

V partnerských samosprávach OZV NATUR-PACK sa cez vrecový zber, tzv. door to door systém, zbiera 53 % plastov a viac ako 60 % všetkých nápojových kartónov a kovových obalov.

vrecový zber

Ilustračné foto: Odpady-portal.sk

Najväčší projekt zberu triedených odpadov z domácností z individuálnej bytovej výstavby (IBV) na Slovensku, tzv. door to door systém sa rozbieha v Bratislave.

Vo vybraných mestských častiach IBV hlavného mesta sa od augusta 2020 zbierajú triedené zložky odpadov s výnimkou skla do žltých a modrých vriec. Aké výsledky tento vrecový zber prináša, ako ho hodnotia zapojené mestské časti, magistrát a samotní obyvatelia, sme na Odpady-portal.sk priniesli v tomto článku.

Analyzujú zloženie vytriedeného odpadu

Cieľom bratislavskej radnice je, aby sa v roku 2021 do systému „door to door“ postupne zapojilo všetkých 17 mestských častí, čo predstavuje približne 23 500 domácností.

Organizácia zodpovednosti výrobcov (OZV) NATUR-PACK na jeseň 2020 spoločne s Magistrátom hlavného mesta SR Bratislavy a zberovou spoločnosťou OLO uskutočnila prvú analýzu takto vytriedených odpadov.

Jej cieľom bolo zistiť, či kvalita triedenia odpadov systémom door to door bude lepšia v porovnaní s kontajnerovým zberom, kedy sa odpady zberajú do nádob s objemom 1 100 litrov umiestnených na stojiskách, v tzv. zberných hniezdach. Výsledky tejto analýzy a videoreport z akcie si môžete pozrieť tu.

OZV NATUR-PACK v posledných troch rokoch uskutočnila na základe vlastnej metodiky už 85 analýz triedených zložiek odpadov, a to nielen vo veľkých mestách, ako je Bratislava, Košice alebo Prešov, ale aj v menších samosprávach, ako napríklad v Senci, Čadci, Stropkove, Rimavskej Sobote alebo v Starej Ľubovni. 

„Takéto analýzy nám poskytujú mimoriadne dôležité informácie o tom, čo končí v nádobách na triedený zber, či tam vyhadzujeme to, čo do nich patrí, ale aj aká je úroveň znečistenia, teda obsahu, ktorý do danej nádoby zásadne nepatrí a môže komplikovať, v niektorých prípadoch až celkom zamedziť možnosť vytriedený odpad zrecyklovať,“ priblížila Mária Bonková, riaditeľka komoditného oddelenia OZV NATUR-PACK.

Vytriedené odpady sú čistejšie

Prvá analýza obsahu vriec na triedený zber v Bratislave potvrdila opakované zistenia NATUR-PACK-u z iných samospráv, ktoré „door to door“ systém už zaviedli do praxe.

„V prípade žltých vriec, do ktorých sa v hlavnom meste okrem plastov zbierajú aj nápojové kartóny (tzv. tetrapaky) a kovové obaly, boli vo vzorke z 30 vriec zistené nečistoty, teda odpady, ktoré tam zásadne nepatria na úrovni 10,98 hmotnostných percent,“ uviedla M. Bonková.


Mohlo by vás zaujímať:


Priemerná hodnota nečistôt zistená v dvoch analýzach žltých kontajnerov dosiahla hodnotu 31,75 %, čo predstavuje takmer trojnásobok.

V prípade modrých vriec, do ktorých sa zbiera papier a lepenka, analýza odhalila znečistenie na úrovni 4,01 %, naproti tomu priemerná hodnota znečistenia modrých kontajnerov v Bratislave dosiahla 17,46 %, čo je viac ako štvornásobok.

„Hoci mnohé reakcie Bratislavčanov na zavedenie door to door systému formou vrecového zberu boli často negatívne a mnoho ľudí považuje tento zber za niečo archaické, realitou je, že vrecový zber ako jedna z alternatív zberu z rodinných domov, door to door systém, sa úspešne využíva aj vo vyspelejších krajinách, ako je Rakúsko a Nemecko,“ vysvetlila M. Bonková.

Do vriec sa vyzbiera 53 % plastov

„Door to door“ systém triedenia a zberu odpadu na Slovensku využíva nezanedbateľný podiel miest a obcí. Rozmach vrecového systému OZV NATUR-PACK ilustruje na príklade partnerských samospráv, teda miest a obcí, v ktorých NATUR-PACK zabezpečuje financovanie triedeného zberu. Aktuálne ich je po celom Slovensku zhruba 1 200.

„Ak pre porovnanie použijeme objem v litroch, ktorý je k dispozícii občanom vo forme kontajnerov a vriec, resp. 120 / 240 litrových nádob na triedený zber, tak v systéme door to door sa zbiera 25 % papiera, 40 % skla, až 53 % plastov a viac ako 60 % nápojových kartónov a kovových obalov,“ podotkla M. Bonková.

„Jedným z dôvodov, prečo je vrecový zber čistejší, je aj to, že odpadá anonymita kontajnerového zberu, kedy sú zberné hniezda často zneužívané na odhadzovanie akýchkoľvek odpadov,“ doplnila.

Problémom zberných hniezd je, že v ich bezprostrednej blízkosti často vznikajú lokálne tzv. čierne skládky odpadov, kde ľudia nezákonne hromadia rozmanité druhy odpadov, napríklad z obhospodarovania záhrad alebo po rekonštrukcii domov a bytov. Tieto odpady by pritom ich pôvodcovia mali odovzdávať na zbernom dvore.

„Prvá analýza vrecového zberu v Bratislave teda potvrdila celoslovenské dáta, ktoré OZV NATUR-PACK získala z analýz door to door systémov zberu a kontajnerových zberov. Po zapojení všetkých domácností z rodinných domov v Bratislave takýto systém môže citeľne pomôcť k zvýšeniu úrovne triedenia, čo by sa následne malo prejaviť aj na vyššej úrovni recyklácie,“ uzavrela M. Bonková.


OZV NATUR-PACK je komunikačným partnerom denníka Odpady-portal.sk.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Plošný zber kuchynského bioodpadu nie je zavedený nikde vo svete okrem Slovenska

Plošný zber kuchynského bioodpadu nie je zavedený nikde vo svete okrem Slovenska

Prvé skúsenosti so zberom odpadu z kuchyne ukazujú, že domácnosti zbierajú zlomok z plánovaného množstva.

Eurofondy z OP KŽP sa v tomto roku na 90 % nevyčerpajú, priznáva ministerstvo

Eurofondy z OP KŽP sa v tomto roku na 90 % nevyčerpajú, priznáva ministerstvo

Prijímatelia príspevkov z OP KŽP sa potýkajú s výrazným zdražením stavebných prác. Tie v mnohých prípadoch nie je možné obstarať za pôvodne predpokladané ceny.

Slnečné žiarenie rozkladá plasty v mori na desaťtisíce chemických zlúčenín

Slnečné žiarenie rozkladá plasty v mori na desaťtisíce chemických zlúčenín

Z novej štúdie vyplýva, že plasty možno nie sú v životnom prostredí také odolné a trvácne, ako sa predpokladalo. Slnko mení a degraduje aj mikroplasty.