V partnerských samosprávach OZV NATUR-PACK sa cez vrecový zber, tzv. door to door systém, zbiera 53 % plastov a viac ako 60 % všetkých nápojových kartónov a kovových obalov.
Najväčší projekt zberu triedených odpadov z domácností z individuálnej bytovej výstavby (IBV) na Slovensku, tzv. door to door systém sa rozbieha v Bratislave.
Vo vybraných mestských častiach IBV hlavného mesta sa od augusta 2020 zbierajú triedené zložky odpadov s výnimkou skla do žltých a modrých vriec. Aké výsledky tento vrecový zber prináša, ako ho hodnotia zapojené mestské časti, magistrát a samotní obyvatelia, sme na Odpady-portal.sk priniesli v tomto článku.
Analyzujú zloženie vytriedeného odpadu
Cieľom bratislavskej radnice je, aby sa v roku 2021 do systému „door to door“ postupne zapojilo všetkých 17 mestských častí, čo predstavuje približne 23 500 domácností.
Organizácia zodpovednosti výrobcov (OZV) NATUR-PACK na jeseň 2020 spoločne s Magistrátom hlavného mesta SR Bratislavy a zberovou spoločnosťou OLO uskutočnila prvú analýzu takto vytriedených odpadov.
Jej cieľom bolo zistiť, či kvalita triedenia odpadov systémom door to door bude lepšia v porovnaní s kontajnerovým zberom, kedy sa odpady zberajú do nádob s objemom 1 100 litrov umiestnených na stojiskách, v tzv. zberných hniezdach. Výsledky tejto analýzy a videoreport z akcie si môžete pozrieť tu.
OZV NATUR-PACK v posledných troch rokoch uskutočnila na základe vlastnej metodiky už 85 analýz triedených zložiek odpadov, a to nielen vo veľkých mestách, ako je Bratislava, Košice alebo Prešov, ale aj v menších samosprávach, ako napríklad v Senci, Čadci, Stropkove, Rimavskej Sobote alebo v Starej Ľubovni.
„Takéto analýzy nám poskytujú mimoriadne dôležité informácie o tom, čo končí v nádobách na triedený zber, či tam vyhadzujeme to, čo do nich patrí, ale aj aká je úroveň znečistenia, teda obsahu, ktorý do danej nádoby zásadne nepatrí a môže komplikovať, v niektorých prípadoch až celkom zamedziť možnosť vytriedený odpad zrecyklovať,“ priblížila Mária Bonková, riaditeľka komoditného oddelenia OZV NATUR-PACK.
Vytriedené odpady sú čistejšie
Prvá analýza obsahu vriec na triedený zber v Bratislave potvrdila opakované zistenia NATUR-PACK-u z iných samospráv, ktoré „door to door“ systém už zaviedli do praxe.
„V prípade žltých vriec, do ktorých sa v hlavnom meste okrem plastov zbierajú aj nápojové kartóny (tzv. tetrapaky) a kovové obaly, boli vo vzorke z 30 vriec zistené nečistoty, teda odpady, ktoré tam zásadne nepatria na úrovni 10,98 hmotnostných percent,“ uviedla M. Bonková.
Mohlo by vás zaujímať:
Priemerná hodnota nečistôt zistená v dvoch analýzach žltých kontajnerov dosiahla hodnotu 31,75 %, čo predstavuje takmer trojnásobok.
V prípade modrých vriec, do ktorých sa zbiera papier a lepenka, analýza odhalila znečistenie na úrovni 4,01 %, naproti tomu priemerná hodnota znečistenia modrých kontajnerov v Bratislave dosiahla 17,46 %, čo je viac ako štvornásobok.
„Hoci mnohé reakcie Bratislavčanov na zavedenie door to door systému formou vrecového zberu boli často negatívne a mnoho ľudí považuje tento zber za niečo archaické, realitou je, že vrecový zber ako jedna z alternatív zberu z rodinných domov, door to door systém, sa úspešne využíva aj vo vyspelejších krajinách, ako je Rakúsko a Nemecko,“ vysvetlila M. Bonková.
Do vriec sa vyzbiera 53 % plastov
„Door to door“ systém triedenia a zberu odpadu na Slovensku využíva nezanedbateľný podiel miest a obcí. Rozmach vrecového systému OZV NATUR-PACK ilustruje na príklade partnerských samospráv, teda miest a obcí, v ktorých NATUR-PACK zabezpečuje financovanie triedeného zberu. Aktuálne ich je po celom Slovensku zhruba 1 200.
„Ak pre porovnanie použijeme objem v litroch, ktorý je k dispozícii občanom vo forme kontajnerov a vriec, resp. 120 / 240 litrových nádob na triedený zber, tak v systéme door to door sa zbiera 25 % papiera, 40 % skla, až 53 % plastov a viac ako 60 % nápojových kartónov a kovových obalov,“ podotkla M. Bonková.
„Jedným z dôvodov, prečo je vrecový zber čistejší, je aj to, že odpadá anonymita kontajnerového zberu, kedy sú zberné hniezda často zneužívané na odhadzovanie akýchkoľvek odpadov,“ doplnila.
Problémom zberných hniezd je, že v ich bezprostrednej blízkosti často vznikajú lokálne tzv. čierne skládky odpadov, kde ľudia nezákonne hromadia rozmanité druhy odpadov, napríklad z obhospodarovania záhrad alebo po rekonštrukcii domov a bytov. Tieto odpady by pritom ich pôvodcovia mali odovzdávať na zbernom dvore.
„Prvá analýza vrecového zberu v Bratislave teda potvrdila celoslovenské dáta, ktoré OZV NATUR-PACK získala z analýz door to door systémov zberu a kontajnerových zberov. Po zapojení všetkých domácností z rodinných domov v Bratislave takýto systém môže citeľne pomôcť k zvýšeniu úrovne triedenia, čo by sa následne malo prejaviť aj na vyššej úrovni recyklácie,“ uzavrela M. Bonková.
OZV NATUR-PACK je komunikačným partnerom denníka Odpady-portal.sk.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.