Ako správne zohľadniť výpočet ekonomicky oprávnených výdavkov v zmluve medzi OZV a zberovkou?

V druhej polovici roka 2020 Ministerstvo životného prostredia SR(„Ministerstvo“) pripravilo a presadilo schválenie novely vyhlášky č. 373/2015 Z. z. o rozšírenej zodpovednosti výrobcov vyhradených výrobkov a o nakladaní s vyhradenými prúdmi odpadov („Vyhláška“). Jedným z cieľov novelizácie bolo zavedenie mechanizmu na výpočet sadzieb určených na pokrytie nákladov zabezpečenie na triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov.

Vyhláškou sa v podstate vykonáva § 59 ods. 1 písm. g) zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch v znení neskorších predpisov („zákon o odpadoch“), podľa ktorého platí, že organizácia zodpovednosti výrobcov („OZV“) je povinná uhradiť zberovej spoločnosti náklady na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a neobalov vo výške ekonomicky oprávnených výdavkov, ktoré sú ustanovené vykonávacím predpisom, t.j. Vyhláškou.

Nový § 18a ods. 1 a 2 Vyhlášky, však rieši určenie výšky ekonomicky oprávnených výdavkov rozličným spôsobom.

Pre lepšie pochopenie kontextu citovaného ustanovenia poukazujeme aj na pôvodný vládny návrh, podľa ktorého mala byť OZV povinná uhradiť náklady na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov najmenej vo výške určenej podľa sadzieb ustanovených vykonávacím predpisom.

Počas legislatívneho procesu v Národnej rade SR však bolo toto ustanovenie upravené poslaneckým návrhom, a to tak, že z jeho znenia bolo odstránené slovo „najmenej.“ Touto úpravou sa mala docieliť povinnosť OZV uhradiť iba odôvodnené a preukázané ekonomicky oprávnené náklady a nie náklady „svojvoľne stanovené“ vyhláškou Ministerstva. Takto pozmenené ustanovenie sa nakoniec aj stalo súčasťou schválenej novely zákona o odpadoch.

Ako určiť sadzbu ekonomicky oprávnených výdavkov podľa Vyhlášky?

Vyhláška mala jednoznačným spôsobom stanoviť vzorec na výpočet ekonomicky oprávnených výdavkov. Špecifikácia nákladových položiek, ich výška a platobné podmienky, ako aj spôsob a forma preukazovania materiálového toku odpadov z obalov a neobalov je ponechaná na zmluvnú úpravu OZV a zberovej spoločnosti.

Sadzby pre určenie nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a neobalov by mali byť určené Vyhláškou, keďže to predpokladá § 59 ods. 4 písm. a) zákona o odpadoch. 

Podľa § 18a ods. 1 Vyhlášky sa za ekonomicky oprávnené výdavky považujú náklady zistené ako súčin sadzby uvedenej v Prílohe č. 12a Vyhlášky a množstva preukázaného materiálového toku jednotlivých zložiek triedeného odpadu (okrem vykúpeného komunálneho odpadu).

Podľa § 18a ods. 2 Vyhlášky sa však ekonomicky oprávnené výdavky vypočítajú podľa vzorca uvedeného v Prílohe č. 12b Vyhlášky, ktorý pozostáva zo súčtu jednotlivých nákladových položiek za zber, manipuláciu, recykláciu, energetické zhodnotenie a pod., od ktorého je následne potrebné odpočítať výnosy z predaja surovín v rozsahu množstva preukázaného materiálového toku. 

Mohlo by vás zaujímať:

• Vyhláška odporuje zákonu a nie je fér, odkazuje Protimonopolný úrad SR ministerstvu

Ako však v praxi pristupovať k výkladu § 18a ods. 1 a 2 Vyhlášky, keďže obe ustanovenia zjavne riešia výšku ekonomicky oprávnených výdavkov, ktoré má OZV uhradiť zberovej spoločnosti, avšak pomocou rozličného spôsobu výpočtu? Keďže spôsob určenia ekonomicky oprávnených výdavkov je rozdielny v oboch prílohách, je namieste praktická otázka: podľa ktorého ustanovenia má OZV a zberová spoločnosť postupovať?

Z vybraných názorov Ministerstva,[1] ktoré boli formulované v rámci vyhodnotenia medzirezortného pripomienkového konania k Vyhláške, vyplýva, že Ministerstvo považuje sadzby nastavené v Prílohe č. 12a Vyhlášky za akési minimálne náklady, ktoré má byť OZV povinná hradiť zberovej spoločnosti.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.