NATUR-PACK
REDOX
MARIUS PEDERSEN

Názor. Chemická recyklácia plastov má výhody, v praxi sa však stále neosvedčila

Kým nebudeme poznať všetky environmentálne vplyvy technológií, chemická recyklácia plastov by nemala byť riešením pre plastový odpad na Slovensku, píše Monika Medovičová zo združenia Priatelia Zeme – SPZ.

plasty

Ilustračné foto: Odpady-portal.sk

Vo svojom predchádzajúcom článku na Odpady-portal.sk som uviedla charakteristiky troch základných spôsobov chemickej recyklácie, ktorými sú solvolýza, chemická depolymerizácia a tepelná depolymerizácia.

V tomto článku by som sa chcela opäť venovať týmto technológiám, predovšetkým tepelnej a chemickej depolymerizácii, vychádzajúc z jednej štúdie a jednej súhrnnej správy o stave týchto technológii v súčasnosti.

Pyrolýza a splyňovanie uvoľňujú toxické chemikálie

Štúdia dvoch odborníkov, Dr. Andrew Neil Rollinsona a Dr. Jumoke Oladejo, poukazuje na skutočnosť, že technológia tepelnej depolymerizácie – pyrolýzy sa skúma a preveruje už od 50. rokov 20. storočia a väčšina z jej pilotných prevádzok zaznamenala viacero porúch a havárií.

Mnoho pilotných prevádzok ukončilo činnosť aj kvôli neefektívnym investíciám, komplikáciám pri ich povoľovaní a finančným stratám pre vysoké prevádzkové náklady.

Problémom pyrolýzy a splyňovania zmiešaného plastového odpadu je vznik znečisteného a nekvalitného oleja a plynu. Z uvedeného dôvodu následné materiálové zhodnotenie nie je možné a aby tieto výstupy zodpovedali normám potrebným pre ich ďalšie použitie spaľovaním, musia byť dekontaminované. 

Spaľovanie pyrolýzneho oleja a plynu znamená naviac uvoľnenie ďalších emisií CO2 približne v takom množstve, aké vzniká priamym spaľovaním plastov.

Rozsah environmentálnych vplyvov pri pyrolýze a následnom energetickom zhodnotení horľavých plynov a pyrolýzneho oleja je možné zjednodušene znázorniť nasledujúcou schémou.

Zdroj: Vlastné spracovanie autorky

V plastoch sú často prítomné toxické prísady a kontaminanty, niektoré z nich sú už v súčasnosti zakázané národnými predpismi, avšak v starom odpadovom plaste sa ešte nachádzajú – napríklad bisfenoly, ftaláty, bromované zlúčeniny a ťažké kovy.

V procese pyrolýzy a splyňovania plastového odpadu sa niektoré z nich uvoľňujú, prípadne sa môžu tvoriť ďalšie toxické chemikálie ako benzén, toluén, formaldehyd, polycyklické aromatické uhľovodíky a vysokoteplotné dechty.

Pyrolýzny olej je takto oveľa viac kontaminovaný znečisťujúcimi látkami ako bežná nafta a jeho čistenie je mimoriadne náročné a drahé.

Chemická depolymerizácia má perspektívu

Ďalší odborníci z poradenskej spoločnosti Eunomia Research & Consulting Ltd vypracovali správu o súčasnom stave relevantných technológií chemickej recyklácie plastového odpadu.

Výsledkom tejto správy je konštatovanie, že všetky tieto technológie (solvolýza, tepelná depolymerizácia, chemická depolymerizácia) by mali vyžadovať homogénny vstup materiálu a teda predtriedenie alebo predúpravu plastového odpadu.

Všetky tieto technológie podľa tejto správy majú vysoké energetické nároky na priebeh procesu a nemajú dostatok overených údajov o ich environmentálnych vplyvoch.

Správa však poukázala aj na jednu z týchto troch technológii, ktorá by mohla byť v budúcnosti najperspektívnejšia – je ňou chemická depolymerizácia. 

Je to predovšetkým z dôvodu, že jedine táto technológia vie spracovať plastový odpad na úroveň pôvodného „čistého materiálu“ porovnateľnom so surovinou vyrobenou z ropy.

Je potrebné uviesť, že napríklad v prípade mechanicky recyklovaného PET, kedy v priebehu niekoľkých cyklov materiál degraduje, už má spracovanie chemickou recykláciou na výrobu čistého materiálu bez aditív svoje opodstatnenie. Avšak ako sa v tejto správe uvádza, v súčasnosti nie sú stále ešte jasné a overené všetky jej environmentálne vplyvy.

Materiálová recyklácia je stále najvýhodnejšia

Väčšina projektov na chemickú recykláciu odpadových plastov sa v súčasnosti realizuje len pilotným prevádzkovaním. Vo svete zatiaľ nie je v činnosti žiadna prevádzka na čistenie odpadového plastu solvolýzou. V súčasnosti sa stavia jedna demonštračná prevádzka na spracovanie polystyrénu v Taliansku.

Chemická depolymerizácia uvedená ako najsľubnejšia z chemickej recyklácie má svoje komerčné uplatnenie v štyroch prevádzkach vo svete. 

Podľa spomínanej správy je to prevádzka na chemické spracovanie PET vločiek z mechanickej recyklácie odpadového PET na Taiwane, potom jedna prevádzka na odpadové polyesterové textílie v Japonsku, jedna na PET fľaše v Indii a jedna prevádzka na odpadový nylonový textil a rybárske siete v Taliansku.

Vo svete existuje aj niekoľko prevádzok na tepelnú depolymerizáciu plastov, avšak kvôli environmentálnym a ekonomickým dôvodom mnohé prevádzky svoju výrobu ukončili.

Príkladom je závod na tepelnú depolymerizáciu v japonskom Sappore s kapacitou cca 15 000 t/rok spracovaného zmesového plastového odpadu, ktorý sa otvoril v roku 2000, avšak kvôli finančným problémom bol o desať rokov neskôr zatvorený.

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate na 1 rok

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X)
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Alebo zadajte kód pre odomknutie obsahu tohto článku:

odomknúť tento článok

Kód pre odomknutie obsahu vybraného článku v cene 9 € si môžete zakúpiť cez platobnú bránu CardPay tu.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Jacob Simonsen: Zatvárať ZEVO? Nie je to dobrý nápad, nerecyklovateľný odpad nezmizne

Jacob Simonsen: Zatvárať ZEVO? Nie je to dobrý nápad, nerecyklovateľný odpad nezmizne

Energetické zhodnocovanie odpadu bude aj v budúcnosti dôležitou súčasťou cirkulárnej ekonomiky, hovorí šéf dánskeho ZEVO Copenhill, presláveného aj zjazdovkou na streche.

Čo by vám nemalo ujsť. ODPADOVÉ HOSPODÁRSTVO, 2021/04

Čo by vám nemalo ujsť. ODPADOVÉ HOSPODÁRSTVO, 2021/04

Čo obsahuje aprílové vydanie mesačníka o odpadovom hospodárstve s prílohou pre energetiku ENERGO?

Miroslav Jakuš: Po 20 rokoch je na čom stavať, ISOH 2 treba budovať s rozvahou

Miroslav Jakuš: Po 20 rokoch je na čom stavať, ISOH 2 treba budovať s rozvahou

Ministerstvo nenavrhlo koncepciu ISOH 2 správne, nový systém sa do roku 2023 zrejme vybudovať nestihne, hovorí riaditeľ spoločnosti INISOFT, ktorá český ISOH vytvorila a dodnes celý systém spravuje.