Eversheds Sutherland
REDOX
MARIUS PEDERSEN

Mário Kern: Ukladanie trestov za envirodelikty je často neefektívne

Štát by mal hľadať zmysluplnejšie formy trestov, myslí si riaditeľ odboru odhaľovania nebezpečných materiálov a environmentálnej kriminality Úradu kriminálnej polície Prezídia Policajného zboru.

Mário Kern: Ukladanie trestov za envirodelikty je často neefektívne

Ilustračné foto: Depositphotos

Sankcia za environmentálne protiprávne konanie by mala ísť nad rámec toho, čo páchateľ daným konaním získal. V opačnom prípade neplní vôbec žiadnu funkciu, akurát motivuje všetkých ostatných, aby konali podobne, myslí si Mário Kern, riaditeľ odboru odhaľovania nebezpečných materiálov a environmentálnej kriminality Úradu kriminálnej polície Prezídia Policajného zboru, ktorý na webinári ENVIRODELIKTY 2021 predstavil tému trestnej činnosti v oblasti odpadového hospodárstva.

V článku sa dozviete:

  • aké hlavné úlohy má policajný zbor v oblasti boja proti environmentálnej kriminalite,
  • ako je to so sankcionovaním fyzických a právnických osôb za to isté protiprávne konanie,
  • ako je na tom kapacita polície v oblasti boja proti environmentálnej kriminalite,
  • ako sa vyčísľuje škoda,
  • prečo je pri vyčíslení dôležité brať do úvahy aj rozsah protiprávneho konania,
  • ako zefektívniť ukladanie trestov,
  • prečo je dôležité vyšetrovať a postihovať ohrozovacie delikty.

Policajný zbor v oblasti boja proti environmentálnej kriminalite má primárne úlohu odhaľovať trestné činy a zisťovať ich páchateľov, viesť vyšetrovanie a skrátené vyšetrovanie. PZ má určitú právomoc aj vo vzťahu k priestupkom, avšak tie, ktoré sa týkajú životného prostredia, neprejednáva.

Policajný zbor sa sčasti opiera o medzinárodný záujem, ktorý vyplýva zo smernice ES o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva. Je však pravdou, že to, čo sa v trestnom práve označuje ako trestné činy proti životnému prostrediu, nepostihuje všetky oblasti, ktorým sa venujú špecialisti polície na environmentálnu trestnú činnosť.

„Ten pojem environmentálna trestná činnosť je trošku širší,“ zdôrazňuje M. Kern. Vecná príslušnosť je daná aj určitými zahraničnými kontaktmi, záväzkami. Niektoré krajiny západnej Európy dokonca do tejto oblasti zahŕňajú aj ochranu kultúrnych pamiatok.

Slovensko bolo poslednou krajinou, ktorá zaviedla trestnú zodpovednosť právnických osôb. Tá sa vzťahuje aj na neoprávnené nakladanie s odpadom.

„My máme v tomto období pri environmentálnych trestných činoch asi 20 rozsudkov, pravdepodobne už aj viac, nie všetky sú možno právoplatné, kedy bol uložený trest, aj v oblasti odpadov, v oblasti výrubov stromov a podobne,“ vysvetľuje M. Kern.

Zásada, aby osoba nebola dvakrát potrestaná za to isté konanie, v prípade environmentálnej kriminality niekedy vytvára určité problémy v praxi. Orgány činné v trestnom konaní sa totiž na lokálnej úrovni často vyhovárajú, že správny orgán uložil právnickej osobe pokutu za určité protiprávne konanie a uložil aj nápravné opatrenie. Na druhej strane však nijakým spôsobom nebolo vedené trestné konanie voči fyzickým osobám, ktoré konali protizákonne.

„My sme povinní vyšetrovať a skúmať aj zodpovednosť fyzickej osoby v takýchto situáciách,“ pripomína M. Kern.

Právnická osoba musí následok znášať tak či tak, ale môže sa stať, že protiprávne konanie bolo vykonané určitým pracovníkom bez vedomia, prípadne proti vôli riadiacich orgánov danej právnickej osoby. Je teda namieste viesť trestné konanie aj voči fyzickej osobe.

„Za posledné dva roky sme asi štyrikrát signalizovali prokuratúre nesprávne rozhodnutie v tejto oblasti a bolo nám vždy vyhovené, že jednoznačne malo byť vedené trestné konanie voči fyzickej osobe, pretože nie je zrejmé, či tá osoba konala na niečí príkaz alebo konala svojvoľne, dokonca niektoré tie konania mohli mať znaky organizovanej trestnej činnosti,“ vysvetľuje ďalej.

Posvieťme si na systémové chyby

Častejšie sa vedie trestné konanie voči fyzickým osobám, ale podľa M. Kerna by vyšetrovania mali reálne viac smerovať proti právnickým osobám, čo je však často na lokálnej úrovni opomínané.

Neojedinele však dochádza aj k akýmsi „tichým dohodám“, keď právnickú osobu vyrieši správny orgán, uloží jej sankciu a nápravné opatrenie a fyzické osoby sú riešené v trestnom konaní.

Podľa M. Kerna nemôžeme na Slovensku fungovať takým spôsobom, že vedieme štyri alebo päť mesiacov správne konanie voči právnickej osobe, potom jej uložíme sankciu 8-tisíc eur, pričom zákon neukladá správnemu orgánu zisťovať, v akom rozsahu to protiprávne konanie bolo. „Ale dá sankciu 8-tisíc eur. V našich očiach je to svojvôľa,“ zdôrazňuje. Dotyčná osoba sa následne odvolá, nasleduje rozklad na ministerstve, kde znížia výšku sankcie na 5-tisíc eur.

Dotyčná osoba sa potom odvolá na súd, konanie môže trvať aj šesť rokov a na súde sa rozhodne, že primeraná sankcia je tisíc eur. „A nikto sa nezaoberal tým, že napríklad tým, čo tá právnická osoba urobila, zarobila 40-tisíc eur. Toto je systémová chyba, musí sa to vyriešiť úplne inak,“ dodáva.

Špecializované pracovisko má 19 policajných miest, počet stíhaní narastá

Smernica v priestore EÚ vymedzuje, ktoré oblasti ochrany životného prostredia je potrebné riešiť prostredníctvom trestného práva. Slovensko sa momentálne podieľa na jej prehodnocovaní. Cieľom je zjednotiť postup členských krajín tak, aby nedochádzalo k situácii, že určité konanie je na území jedného členského štátu trestným činom a na území ďalšieho členského štátu len priestupkom, čo často nastáva v súčasnosti a znemožňuje to vedenie medzinárodného vyšetrovania. Rieši sa tiež nastavenie dolných hraníc trestov a sankcií za niektoré formy environmentálnej trestnej činnosti.

„Ukladanie trestov na území Slovenskej republiky v oblasti trestného práva, v oblasti environmentálnej trestnej činnosti, dovolím si povedať, je proti záujmom spoločnosti,“ konštatuje M. Kern.

V roku 2019 došlo k akémusi prechodnému riešeniu v rámci organizačnej zmeny, keď na krajských riaditeľstvách boli zriadené oddelenia na odhaľovanie a vyšetrovanie environmentálnych trestných činností. Blíži sa však finále a riadne zriadenie environmentálnej polície.

INISOFT

Trestné stíhanie bolo začaté v 1800 prípadoch, pričom v minulom roku bolo vznesené obvinenie v 1000 prípadov. Výnimkou neboli ani odpady. „V roku 2020 bolo začaté trestné stíhanie v 358 prípadoch. V podstate išlo o dvojnásobok oproti roku 2019,“ hovorí ďalej.

Špecializované pracovisko na Prezídiu PZ má aktuálne tabuľkovo 19 policajných miest. Na každom krajskom riaditeľstve je sedem policajtov, ktorí vykonávajú operatívno-pátraciu činnosť, a štyria vyšetrovatelia. Na každom okresnom riaditeľstve by mal byť jeden vyšetrovateľ a zhruba dvaja policajti, ktorí vykonávajú operatívno-pátraciu činnosť.

Od 1. augusta 2019 sa skrátené vyšetrovanie vykonáva len na okresných riaditeľstvách, dovtedy sa riešili prečiny s hornou hranicou do troch rokov na obvodných oddeleniach, čo bolo z hľadiska kvality, okrem určitých výnimiek, veľmi zlé riešenie. Dôsledkom bol aj pomerne vysoký počet neobjasnených prípadov.

Ako vyčísliť škodu?

Zásadná je otázka vecnej príslušnosti, ktorá rozhodne o tom, kto je v danej veci príslušný konať. Napríklad § 124 sa v trestnom zákone venuje škode. V zákone je uvedené, že „škodou sa na účely tohto zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom“.

„Toto získanie prospechu je často pri týchto trestných činoch jediným kvantifikovateľným ukazovateľom, ktorý dokážeme vyčísľovať, pretože nie vždy sa dá pri vyšetrovaní zistiť, aká škoda vznikla na životnom prostredí,“ vysvetľuje M. Kern.

Obzvlášť sa to stáva pri situáciách, keď sa dostane odpad kvapalného skupenstva do vodného toku. Je to dynamický systém, ktorý toto znečistenie rýchlo odnáša a devastuje životné prostredie. To isté platí aj pre oblasť znečisťovania ovzdušia. Keď niekto zapáli nelegálnu skládku, nedá sa presne vyčísliť rozsah poškodeného ovzdušia.

„To získanie prospechu ale kvantifikovateľné je, pretože zákon hovorí o tom, že kto a akým spôsobom má ten odpad zlikvidovať, respektíve zneškodniť ho tak, ako mu ukladajú príslušné právne predpisy. A toto je hodnota, ktorú vyčísliť vieme,“ zdôrazňuje ďalej.

Odsek tri sa ďalej samostatne venuje trestným činom proti životnému prostrediu, pričom škodou sa rozumie „súhrn ekologickej ujmy a majetkovej škody“. Nie je pritom povinné, aby nastali obe škody.

Majetková škoda však nie je žiadnym ojedinelým prípadom. Stáva sa napríklad, že páchatelia navozia odpad zo zahraničia a majiteľ pozemku sa dostáva do takej zúfalej situácie, že jeho objekt sa stáva neupotrebiteľným, lebo je zavozený odpadom, ktorý musí zlikvidovať sám. Jemu teda vzniká majetková škoda.

Pri vyčísľovaní je dôležitý rozsah protiprávneho konania

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate na 1 rok

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X)
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Alebo zadajte kód pre odomknutie obsahu tohto článku:

odomknúť tento článok

Kód pre odomknutie obsahu vybraného článku v cene 9 € si môžete zakúpiť cez platobnú bránu CardPay tu.


Diskusia (2)

  1. inisoft@inisoft.cz07.05.2021 (06:51)
    Vynikajúci príspevok plk. Kerna z nášho spoločného webinára. O tématu kriminality v odpadovom hospodarstve a aj v súvislosti s tím nutnosti dokončenia digitalizácie prostredníctvom ISOH sme sa takísto bavili v TV študiu deníku SME viď https://youtu.be/ib92PnX49sI
  2. Mariahrmova25@gmail.com07.05.2021 (12:33)
    Webinár bol veľmi zaujímavý po stránke obsahovej aj profesionálnej. Veľmi som rada ,že som sa zúčastnila tohto webináru. Organizátorom ďakujem. Ďakujem.

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Michal Sebíň: Štát preniesol recyklačné ciele na výrobcov. Prvotná motivácia triediť odpad je na nich

Michal Sebíň: Štát preniesol recyklačné ciele na výrobcov. Prvotná motivácia triediť odpad je na nich

Ministerstvo má v rukách dostatok kontrolných nástrojov, ktoré však nevyužíva dostatočne, hovorí v rozhovore pre Odpady-portal.sk riaditeľ OZV NATUR-PACK Michal Sebíň.

Povinný transparentný účet v svetle práva Slovenskej republiky a Európskej únie

Povinný transparentný účet v svetle práva Slovenskej republiky a Európskej únie

MŽP SR navrhuje novelu zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. Článok advokátskej kancelárie Eversheds Sutherland vyšiel v júnovom vydaní mesačníka Odpadové hospodárstvo 2021/06.

Do povinného zberu kuchynského odpadu zostáva len mesiac. Čo čaká obce a mestá?

Do povinného zberu kuchynského odpadu zostáva len mesiac. Čo čaká obce a mestá?

Triedený zber bioodpadu z kuchýň a jeho následné zhodnotenie nebude zadarmo, píše Eva Sadovská, analytička WOOD & Company.