Namiesto pokutovania za zbytočné povinnosti treba znížiť byrokraciu v odpadoch, myslí si advokátka

Legislatíva odpadového hospodárstva sa rýchlo mení. Zákon o odpadoch bol od začiatku roka 2016 novelizovaný až 24-krát, to je v priemere päť noviel ročne. Zhruba každé dva mesiace sa aktéri musia prispôsobovať určitej zmene.

“Takéto zmeny neprispievajú k právnej istote, práve naopak. Subjekty si nevedia v týchto podmienkach nastaviť fungovanie a procesy. Častá novelizácia zároveň vyvoláva tlak na zákonodarcu z hľadiska kvality právnych predpisov,” konštatovala Lucia Semančínová z advokátskej kancelárie Semančín & Partners v rámci svojej prezentácie počas webinára Envirodelikty 2021.

Otázne podľa nej je, či všetky ustanovenia noviel predpisov sú prínosom pre životné prostredie a či nejde skôr o prinášanie byrokracie pre subjekty. Zákonodarca by mal dostať spätnú väzbu, či to, čo realizuje, je vždy akceptované.

“Bolo by vhodné, aby sa norma nedostávala na diskusiu až v medzirezortnom pripomienkovom konaní, ale zmeny boli diskutované naozaj so všetkými subjektami a tieto pripomienky aj vypočuté. Práve kvôli tomu, aby sa dosiahol účel právneho predpisu,” myslí si advokátka.

Priestupky a iné správne delikty

Subjektom odpadového hospodárstva nezostáva nič iné, iba prevziať zodpovednosť za plnenie povinností vyplývajúcich z legislatívy. Ich porušením sa vystavujú dopustenia sa priestupku alebo iného správneho deliktu. Aký je medzi nimi rozdiel?

Za priestupok sa považuje konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje ochranu životného prostredia, či zlepšovanie odpadového hospodárstva. Môže sa ho dopustiť fyzická aj právnická osoba, no pokuty sa tu neuplatňujú.

Druhá kategória, iné správne delikty, sa vzťahuje iba na právnické osoby a fyzické osoby podnikateľov. Tu už môže pokuty ukladať Slovenská inšpekcia životného prostredia, okresný úrad – odbor starostlivosti o životné prostredie, obec a Slovenská obchodná inšpekcia.

Zákon napríklad zakazuje ukladať odpad na iné miesta ako určené obcou. Porušenie sa hodnotí ako priestupok pre občanov, no pre podnikateľov ide o iný správny delikt. Pri fyzických osobách sa skúma aj úmysel konajúceho. Avšak pri správnom delikte právnickej osoby sa zavinenie neskúma. Priestupky prejednáva obec alebo okresný úrad. Je možné uložiť pokutu, ale aj prepadnutie veci, teda najčastejšie nelegálneho odpadu. Ale iba takého, ktorý možno zhodnotiť.

Nezmyselné pokutovanie

Výšku pokuty za iný správny delikt určuje zákon o odpadoch minimálnou a maximálnou hranicou podľa stupňa závažnosti. “Pokuta sa ukladá vždy, neexistuje možnosť neuloženia pokuty, ak sa subjekt deliktu dopustí. Okrem toho však orgán môže uložiť aj určité nápravné opatrenia, tie sú však fakultatívne,” vysvetľuje L. Semančínová.

Vyzýva na zamyslenie pri ukladaní pokút pri najmenej závažných prípadoch. “Je otázne, či je pre naplnenie účelu zákona nevyhnutné, aby sa pokutovali aj najnižšie formy závažnosti porušenia, napríklad byrokratického charakteru. A či by sa zákonodarca nemal skôr snažiť odstraňovať byrokraciu a aby predpisované povinnosti súviseli s účelom zákona.”

Ako príklad iného správneho deliktu najnižšej závažnosti uvádza nesprávne zaradenie odpadu podľa katalógu odpadov, porušenie oznamovacej povinnosti, či chybnú evidenciu.

“Asi nie je úplne najnevyhnutnejšie to, či bude číslo tabuľky v správnom okienku alebo v inom. Dôležité je, že odpad bol správne zlikvidovaný, zhodnotený a naložilo sa s ním správne. Treba sa preto zamyslieť nad nevyhnutnosťou ukladania pokút 500, 1000 eur za niečo, čo sa dá dosiahnuť odstránením byrokracie.”

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.