Výnosy zo separácie kovov aj úspora za skládkovanie. Pražské ZEVO stavilo na úpravu škvary

Niekoľkoročná snaha spoločnosti Pražské služby by mala viesť k tomu, že škvara z energetického zhodnotenia odpadu v jej zariadení na energetické využitie odpadu (ZEVO) v Malešiciach sa bude stavebne využívať, ale taktiež sa z nej budú separovať farebné kovy.

O balíčku opatrení, na ktorom posledné štyri roky pracovala pražská firma a ktorý ZEVO v Malešiciach posunul k tomu, že nebude len zariadením na energetické využitie odpadu, ale bude taktiež aj zariadením na materiálové využitie, hovoril na konferencii Odpadové hospodárstvo 2021 Tomáš Baloch, ekológ ZEVO Malešice zo spoločnosti Pražské služby.

V článku sa dozviete:

• prečo sa Česko nevybralo cestou mechanicko-biologickej úpravy odpadu,
• či je podľa T. Balocha v Európe dosť zariadení na energetické využitie odpadu,
• prečo v súčasnosti už emisie z energetického zhodnocovania nie sú problémom,
• aký má pražské ZEVO potenciál na využitie škvary,
• aké ekonomické benefity prináša úprava škvary,
• ktorá frakcia je najvýnosnejšia,
• akou krajinou sa inšpirovali Pražské služby pri zostavovaní projektu,
• aké benefity prináša úprava škvary,
• prečo sa podľa T. Balocha môže stať konkurenciou separovanému zvozu kovových obalov.

Ešte som nevidel, že by MBÚ niekde fungovala, tvrdí odborník

Na Slovensku už dlhé mesiace prebieha živá debata o tom, či je lepšie masívne investovať do takzvanej mechanicko-biologickej úpravy (MBÚ) komunálneho odpadu, alebo je efektívnejšie zamerať sa na energetické zhodnocovanie reziduálneho odpadu tak, aby sme čo najviac minimalizovali mieru skládkovania. Slovensko stavilo na MBÚ.

T. Baloch vysvetľuje, že Česko sa rozhodne nechce vybrať touto cestou. „MBÚ rozhodne nie. Je to smer, ktorý sa tu prelial z Nemecka a stále pokračuje ďalej. Ale kde sa využije tá frakcia? To nie je kompostovateľné ani energeticky využiteľné, je to jednoducho len odpad na skládku. Takže prečo stavať MBÚ-čko, ktoré bude potrebovať ďalšie stupne využitia? V Česku sa rozhodne nič takéto neplánuje,“ konštatuje.

Podľa odborníka existujú v oblasti dostupných kapacít energetického zhodnocovania odpadu veľké rozdiely medzi jednotlivými členskými krajinami. „Európska únia tvrdí, že máme v priemere dosť takýchto zariadení. Priemerne v Európe áno, ale u nás v strednej Európe a vo východnej nie,“ hovorí s tým, že Česká republika má štyri takéto zariadenia a Maďarsko napríklad len jedno.

„V tomto ohľade máme dosť veľké rezervy, avšak Európska únia v súčasnej dobe nechce podporovať projekty tohto typu, či už dotačne, alebo akýmkoľvek iným spôsobom, a máme si vyberať systémy mechanicko-biologickej úpravy, gasifikácie alebo podobne. Ešte som nevidel, že by tieto systémy niekde fungovali,“ zdôrazňuje.

V prípade moderných ZEVO už znečistenie nie je otázkou

ZEVO Malešice pozostáva zo štyroch technologických liniek. Zariadenie má kapacitu 330-tisíc ton odpadu ročne pri ročnej dodávke 40-tisíc MWh elektrickej energie. Ročná dodávka tepla predstavuje 850 TJ, teda asi 10 % energetickej spotreby Prahy, čo je energia približne pre 100-tisíc ľudí.

Čistenie spalín pozostáva zo šiestich stupňov. Je tam hrubé odprášenie, jemné odprášenie, textilný odlučovač, ale aj katalyzátor, ktorý dokáže štiepiť dioxíny a oxidy dusíka. Súčasťou je aj mokrá vápenná vypierka na odstraňovanie kyslých zložiek a ťažkých kovov, ktorá je dvojstupňová.

„Dnes spaľovňa nie je o tom, či tie emisie sú špinavé alebo nie, ale o tom, ako potom nakladať s ďalšími produktmi. Takže v závere ide z komína vlastne len vodná para a CO2. Nie je otázka, či sú spaliny znečistené alebo nie. Po tejto stránke je to vyriešené,“ hovorí T. Baloch.

Ako lepšie využiť škvaru?

Vedľajšími energetickými produktmi z procesu sú škvara a popolček. T. Baloch vysvetľuje, že z tony odpadu vznikne asi 20 kilogramov popolčeka a niečo cez 200 kilogramov škvary. V procese teda chýba posledný bod, a to otázka, ako lepšie využiť škvaru a kovy, ktoré sú v nej obsiahnuté.

„Keď my v Prahe zhodnotíme 300-tisíc ton odpadu, vznikne 70-tisíc ton škvary. Aktuálne, podobne ako aj v iných ZEVO, sa separuje železný šrot, pričom my máme asi 6-tisíc ton toho železa ročne,“ dodáva.

Škvara však obsahuje aj farebné kovy. Sú to materiály, ktoré podľa neho nevyrieši žiaden separovaný zber. „Máte nejaké výrobky a v ich vnútri je nejaká medená tyčka. Plast zhorí, medená tyčka vypadne. A tento systém má možnosť sa k tomu dostať,“ vysvetľuje ďalej.

Zaujímavá je aj otázka ceny. Priemerný index LMI hovorí, že tona železa sa predáva za 3 500 Kč. „Takže keď máte šesťtisíc ton ročne, je to pomerne zaujímavý biznis,“ zdôrazňuje T. Baloch.

Dôležitou zložkou sú však aj neželezné kovy, ktoré sa cenovo líšia, môže ísť o cenu od 10-tisíc do 100-tisíc Kč za tonu, v závislosti od jemnosti frakcie, keďže v najjemnejšej frakcii sú zhorené polovodiče, ale aj tlačené spoje, ktoré obsahujú drahé kovy, a práve k tým je zaujímavé dostať sa.

Úprava škvary dáva veľký ekonomický zmysel, tvrdí. T Baloch

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.