Ľudia triedia odpad zodpovednejšie a lepšie, stále je však čo zlepšovať, upozorňuje odborníčka.
Množstvo vytriedených odpadov v približne 1 200 slovenských samosprávach, ktoré spolupracujú s organizáciou zodpovednosti výrobcov (OZV) NATUR-PACK, medziročne vzrástlo takmer o pätinu. Vyplýva to z najnovšieho vyhodnotenia štatistík, v ktorom NATUR-PACK porovnal údaje z rokov 2019 a 2020.
Úroveň triedenia odpadov zbieraných formou kontajnerového alebo vrecového zberu sa v mestách a obciach OZV NATUR-PACK medziročne zvýšila o 18 %, čo predstavuje viac ako 92 000 ton vyzbieraných odpadov v roku 2020.
Do porovnania pritom zahrnuli celkovo 1 179 samospráv, pričom štatistika berie do úvahy zložky a vyhradené prúdy odpadu v rámci rozšírenej zodpovednosti výrobcov obalov a neobalových výrobkov, teda papier, sklo, plasty, kovy, kompozitné obaly aj odpad z dreva.
„Vyhodnocovali sme množstvá, ktoré sa podarilo vyzbierať prostredníctvom infraštruktúry zberných nádob a vriec. Tieto množstvá nezahŕňajú výkupy, školské zbery a mobilné zbery,“ priblížila pre Odpady-portal.sk Mária Bonková, riaditeľka komoditného oddelenia OZV NATUR-PACK.
Ako ďalej doplnila, najväčší nárast množstiev v rámci triedeného zberu zaznamenali samosprávy v Nitrianskom kraji (28 %) a výrazne nad priemerom boli tiež Košický a Prešovský kraj (zhodne po 22 %). Naopak relatívne najmenej výrazný nárast nastal v mestách a obciach Trnavského a Trenčianskeho kraja (zhodne po 8 %).
Zmesového odpadu pribudlo minimum
Za hlavné dôvody, prečo sa vlani v mestách a obciach vytriedilo takmer o pätinu viac odpadu, M. Bonková považuje najmä zvyšujúcu sa tvorbu odpadu za súčasného posilňovania infraštruktúry a povedomia o správnom triedení.
„Spotreba obyvateľstva rastie a odpad niekde skončiť musí. Teší nás, že sa ho podarilo presmerovať najmä do farebných zberných nádob na triedený zber odpadu,“ uviedla M. Bonková.
„Z údajov, ktoré každoročne získavame od obcí, vieme vyhodnotiť, ako sa v jednotlivých samosprávach vyvíja tvorba zmesového komunálneho odpadu. Jeho produkciu sa prakticky podarilo stabilizovať, medziročne hovoríme o náraste iba o jedno percento,“ vysvetlila expertka.
„Ľudia triedia lepšie a zodpovednejšie, ich návyky sa rozhodne zlepšili,“ myslí si M. Bonková.
Navyšujú štandardy zberu
K pozitívnym číslam v roku 2020 podľa M. Bonkovej prispelo aj navyšovanie tzv. štandardov zberu, teda disponibilné množstvo litrov nádob alebo vriec na triedený zber. Inými slovami: to, aký objem zberných nádob alebo vriec majú ľudia k dispozícii.
„Snažíme sa flexibilne reagovať na potreby samospráv. Napriek tomu, že štandardy zberu plníme, snažíme sa zohľadniť potreby danej samosprávy a litre pridávame operatívne aj v priebehu roka,“ podotkla M. Bonková.
Obyvatelia miest a obcí, ktoré sú partnerskými samosprávami OZV NATUR-PACK, mali v roku 2020 k dispozícii celkovo približne 3,2 miliardy litrov zberových kapacít, čo v porovnaní s legislatívnym záväzkom predstavuje viac ako miliardu litrov navyše.
Aj v roku 2021 NATUR-PACK reagoval na potreby partnerských samospráv a zberovú kapacitu navýšil o ďalších takmer 600 miliónov litrov. V priemere tak má každý obyvateľ partnerskej samosprávy OZV NATUR-PACK ročne k dispozícii na triedený zber viac ako jeden a štvrť kontajnera.
Rezervy sú stále veľké
Na druhej strane je však podľa M. Bonkovej stále čo zlepšovať. Poukazuje pri tom na výsledky analýz triedených zložiek odpadov, ktorých NATUR-PACK od roku 2018 zrealizoval už 100.
„Je to zrkadlo, ktoré nastavujeme sami sebe a zároveň takto získavame cenné údaje aj pre samosprávy a zberové spoločnosti,“ vysvetlila M. Bonková. „Na základe výsledkov môžeme konštatovať, že zberové kapacity často nie sú využité tak, ako by mohli byť. Chronickým problémom sú napríklad nestláčané obaly.“
Ďalšou výzvou, ktorú podľa M. Bonkovej identifikovali fyzické analýzy, je obsah nečistôt, teda odpadov, ktoré do danej nádoby nepatria.
„Vo všeobecnosti vieme povedať, že vyššia čistota sa dosahuje pri vrecovom zbere. Menej adresný zber kontajnerovým spôsobom v komplexnej bytovej výstavbe vykazuje vyššiu mieru znečistenia.
„Napríklad čo sa týka kontajnerov, v prípade papiera je znečistenie v priemere na úrovni až 15 %, v prípade plastov 27 %, v prípade skla necelých 10 %. Na druhej strane vrecový zber vykazuje mieru znečistenia pri papieri na úrovni 8,5 %, pri plastoch necelých 17 % a pri skle necelé 3%.“
Cieľ 50 % recyklácie Slovensko nesplnilo
Kľúčové podľa odborníčky bude udržať pozitívny trend a pokúsiť sa čo najviac recyklovateľných druhov odpadov nasmerovať z nádob na zmesový odpad do nádob tej správnej farby.
Napriek pozitívnemu vývoju, ktorý odhalili údaje NATUR-PACK-u, je M. Bonková presvedčená, že rezervy sú ešte stále nezanedbateľné a úroveň triedenia sa môže naďalej zlepšovať.
Slovensku sa v minulom roku nepodarilo naplniť prvý míľnik a záväzok voči Európske únii, ktorým bola hranica 50 % recyklácie ku koncu roku 2020. Dosiahnuť sa ju podarilo na 44 %. Veľká rezerva je však podľa expertov NATUR-PACK-u ukrytá v biologicky rozložiteľnej zložke odpadov, ktorá sa – s výnimkou troch krajských miest - musí pretaviť do štatistík za rok 2021.
OZV NATUR-PACK je komunikačným partnerom Odpady-portal.sk.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.