Stane sa triedený zber textilu samozrejmosťou? | ODPADY-PORTAL.SK
NATUR-PACK
MEVA SK
INISOFT

Stane sa triedený zber textilu samozrejmosťou?

Článok advokátskej kancelárie Eversheds Sutherland o aktuálnej téme zavedenia povinnosti triedenia textilného odpadu vyšiel v májovom vydaní mesačníka Odpadové hospodárstvo 2022/05.

Stane sa triedený zber textilu samozrejmosťou?

Foto: Depositphotos

  • Publicistika |  11.05.2022 |  Mag. Annamária Tóthová, Mgr. Ján Ščerba

K znečisťovaniu a zaťažovaniu životného prostredia prichádza rôznymi spôsobmi. Na túto skutočnosť reaguje tak európska, ako aj slovenská legislatíva. Jej cieľom je redukovanie negatívnych vplyvov na životné prostredie.

V dôsledku transponovania právnych aktov Európskej únie (ďalej ako „EÚ“) je dnes pre nás úplne samozrejmé triedenie rôznych druhov odpadov ako papier, plast, kov, sklo alebo elektronika. Aktuálnou témou je aj zavedenie povinnosti triedenia textilného odpadu, ktorá má opäť zvýšiť úroveň triedenia odpadu a znížiť zaťaženie životného prostredia.

Európska únia zakotvila vyššie uvedenú povinnosť v novele rámcovej smernice o odpade č. 2018/851 z 30. mája 2018, ktorou sa mení pôvodná rámcová smernica o odpade č. 2008/98/ES (ďalej ako „smernica“).

Podľa smernice sú členské štáty povinné zriadiť triedený zber pre textil najneskôr do1. januára 2025.1 Plánovaným krokom Komisie je aj ustanovenie záväzných cieľov prípravy na opätovné použitie a recykláciu odpadu z textilu v rámci novelizácie odpadovej legislatívy v roku 2024.

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej ako „Ministerstvo“) ako príslušný orgán už zriadilo pracovnú komisiu, ktorej úlohou by malo byť predovšetkým nastavenie celého systému fungovania zberu textilného odpadu, nakladania s ním a súvisiace financovanie. Za týmto cieľom má byť tento rok vypracovaná štúdia vyhodnocujúca možnosti zberu na celom území Slovenskej republiky, triedenia, ako aj spracovania textilného odpadu, financovania a pod.

Na jej základe by zákonná úprava mohla byť pripravená už koncom roku 2023 a samotný systém zberu textilného odpadu by mohol fungovať už od roku 2024, teda o rok skôr, ako to od Slovenskej republiky požaduje smernica.

Ministerstvo túto ambíciu zakotvilo okrem iného aj v Programe odpadového hospodárstva SR na roky 2021 – 2025 (ďalej „POH“). Podľa POH sa v súčasnosti na území Slovenskej republiky a len na dobrovoľnej báze zaoberajú zberom a recykláciou textilného odpadu len dve zariadenia. Splnenie stanoveného cieľa je teda možné považovať za dosť ambiciózne.

Aké legislatívne zmeny prichádzajú do úvahy?

Smernica ráta s možnosťou zavedenia konceptu rozšírenej zodpovednosti výrobcov (ďalej ako „RZV“), ktorú definuje ako „súbor opatrení prijatých členskými štátmi, ktorými zabezpečia, aby výrobcovia výrobkov mali finančnú alebo finančnú a organizačnú zodpovednosť za fázu životného cyklu výrobku týkajúcu sa nakladania s odpadom“.2

S rozšírením RZV, popri obaloch, neobalových výrobkoch, elektrozariadeniach, batériách atď., aj na oblasť nakladania s textilným odpadom sa v zmysle publikovaných informácií stotožňuje aj Ministerstvo. Zavedenie tejto koncepcie by znamenalo, že výrobca textilu, alebo výrobkov z neho, bude musieť prispievať na zber vrátane prepravy, triedenia, úpravy, spracovania, recyklácie a prípadne aj zneškodnenia odpadov vzniknutých z textilu.

Aké nové povinnosti nás čakajú a kto ich bude musieť dodržiavať?

Smernica neponúka konkrétny výpočet povinností, ktoré by výrobcovia mali dodržiavať, no definuje tzv. všeobecné minimálne požiadavky na systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcov.3

Keďže smernica nie je priamo záväzná, ale má charakter rámcového právneho predpisu, je na príslušných orgánoch členských štátov, akým konkrétnym spôsobom dosiahnu ciele uvedené v nej. Ministerstvo sa okrem koncepcie RZV kladne vyjadrilo aj k možnosti financovania zariadení, ktoré sa budú zaoberať zberom a spracovaním textilného odpadu. V dôsledku získania finančnej podpory by sa tak zvýšila motivácia na vytvorenie ďalších zariadení, ktoré by sa venovali tejto činnosti.

Predplatné Odpady-portal.sk

Znamená to, že dnes ešte konkrétne povinnosti ani ich adresátov nepoznáme. Dá sa však očakávať, že občania budú povinní textilný odpad triediť a ukladať ho len na miesta na to určené v jednotlivých všeobecne záväzných nariadeniach obcí.

Ďalšími adresátmi povinností budú zrejme výrobcovia textilu, ktorí budú mať súvisiace finančné záväzky, ktoré si budú buď plniť kolektívne, alebo individuálne.

V prípade kolektívneho plnenia bude ďalším nositeľom povinností organizácia zodpovednosti výrobcov, ktorá získa autorizáciu na tento druh odpadu a následne na systém napojené subjekty ako obce, zberové spoločnosti alebo recyklátori. Bližšie informácie by mohla priniesť vyššie spomínaná štúdia.

Stratégia EÚ pre udržateľný a obehový textil

V rámci uvedenej problematiky bola vypracovaná aj Stratégia EÚ pre udržateľný a obehový textil, pričom ide o nelegislatívny návrh Európskej komisie adresovaný Európskemu parlamentu a Rade.

Cieľom návrhu obsiahnutého v stratégii je najmä zvyšovať kvalitu textilných výrobkov, redukovať „fastfashion“ alebo zavedenie zodpovednosti výrobcov za svoje výrobky v rámci hodnotového reťazca s dostatočnými kapacitami na recykláciu a minimálnym spaľovaním a skládkovaním.

Európska komisia sa v tomto dokumente taktiež stotožňuje s myšlienkou uplatnenia konceptu RZV, pričom vychádza z presvedčenia, že výrobca musí prebrať zodpovednosť za výrobok od jeho vzniku, počas jeho používania, až po situáciu, keď sa stane odpadom.

V tento súvislosti Komisia plánuje navrhnúť harmonizované pravidlá pre RZV pre textil s uplatnením ekomodulačných poplatkov, ako súčasť revízie rámcovej smernice o odpade v roku 2023.

V súvislosti s RZV a zvýšením recyklácie textilného odpadu sa navrhujú aj „stimuly pre výrobcov a značky, aby zabezpečili, že ich výrobky budú navrhnuté s ohľadom na zásady obehového hospodárstva“.4 Vzhľadom na uvedenú skutočnosť Komisia svoj návrh precizuje a dodáva, že značná časť príspevkov do systémov RZV sa musí použiť na realizáciu opatrení na predchádzanie vzniku odpadu a jeho prípravu na opätovné použitie.

V Stratégii EÚ pre udržateľný a obehový textil sa navrhuje zákaz likvidácie nepredaných výrobkov. Z uvedeného vyplýva, že výrobcovia by nemali môcť ničiť (napr. spaľovať) nepredaný alebo vrátený tovar, ale budú ho musieť recyklovať.

Výnimkou zo zákazu likvidácie nepredaných výrobkov by mali byť tie spoločnosti, ktoré získajú oprávnenie na likvidáciu takéhoto tovaru. V kontexte uvedenej povinnosti a zásady transparentnosti by mali jednotliví výrobcovia zverejňovať aj počet vyradených výrobkov z textilu, zničených výrobkov (ak na to majú oprávnenie), ako aj ďalší postup spracovania nepredaných a vrátených textilných výrobkov.5 Podobným smerom sa uberajú aj vyjadrenia obsiahnuté v POH. Je preto pravdepodobné, že v Slovenskej republike sa ciele smernice pretavia aj do podoby tohto zákazu.


1 Článok 11 ods. 5 Smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2018/851 z 30. mája 2018
2 Smernica Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2018/851 z 30. mája 2018, bod 3., písm. h)
3 Smernica Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2018/581 z 30. mája 2018, bod. 9
4 Stratégia EÚ pre udržateľný a obehový textil, Brusel, 30. 3. 2022, str. 10
5 Stratégia EÚ pre udržateľný a obehový textil, Brusel, 30. 3. 2022, str. 5

Mag. Annamária Tóthová, partnerka
Mgr. Ján Ščerba, advokátsky koncipient
Eversheds Sutherland, advokátska kancelária, s.r.o.



Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Názor. Druhotné palivá sú environmentálne výhodné riešenie, zakazovať ich je nezmysel

Názor. Druhotné palivá sú environmentálne výhodné riešenie, zakazovať ich je nezmysel

Zákaz druhotných palív povedie k opätovnému zvýšeniu skládkovania, píše riaditeľ Únie spracovateľov zmesového plastového odpadu Vladimír Daniška.

Niet inej cesty, než riadenie triediť materiály pri demoláciách, tvrdí predstaviteľka MPO ČR

Niet inej cesty, než riadenie triediť materiály pri demoláciách, tvrdí predstaviteľka MPO ČR

Riadené triedenie odpadu pri demoláciách a dekonštrukciách zvyšuje náklady stavebníkov, ceny primárnych surovín však rastú a ich dostupnosť sa zhoršuje, hovorí Pavlína Kulhánková.

Modernizovaná spaľovňa v Bratislave prinesie viaceré benefity. OLO chce nulové skládkovanie

Modernizovaná spaľovňa v Bratislave prinesie viaceré benefity. OLO chce nulové skládkovanie

Podnik chce modernizáciou dosiahnuť aj maximálnu možnú energetickú účinnosť.