Monika Kocáková: Veľa starostov preferuje smart systémy pre správu odpadového hospodárstva

Krížové dotovanie odpadového hospodárstva v mestách a obciach je bežná prax, samosprávy presúvajú do odpadov financie z iných sektorov, hovorí Monika Kocáková zo spoločnosti MIM. Kľúčom k efektívnejšiemu nakladaniu s odpadom sú podľa nej dáta, ktoré obec dokáže využiť vo vzťahu k občanom aj zvozovej spoločnosti.

S vlastným riešením na zefektívňovanie vývozov odpadu vaša spoločnosť prišla na trh v roku 2018. Aký je záujem samospráva zberových spoločností o elektronizáciu odpadového hospodárstva? Stúpol v aktuálnom období, kedy ceny v celej ekonomike rýchlo rastú a obce sa snažia optimalizovať svoje výdavky?

Samosprávy jednoznačne hľadajú možnosti ako môžu zastabilizovať svoje náklady na odpadové hospodárstvo. V prípade zberových spoločností je veľkou motiváciou optimalizácia ich fungovania najmä v tomto období nárastu cien pohonných hmôt.

Zároveň netreba zabúdať, že zvýšené náklady na zber a zvoz odpadu sa logicky prenášajú na mestá a obce, pre ktoré sú tieto služby vykonávané, čo v konečnom dôsledku pociťuje poplatník, čiže občan.

Faktorov, ktoré zvyšujú náklady na nakladanie s odpadom, je viacero. Je skutočne potrebné, aby samospráva nastavila proces fungovania svojho odpadového hospodárstva efektívnejšie.

Tým sa dostávame k vašej práci. Poďme si to celé rozmeniť na drobné. Ako konkrétne sa dá zefektívniť odpadové hospodárstvo v meste či obci?

Kľúčom k správnym rozhodnutiam sú korektné a kvalitné dáta. Platí to vo všetkých oblastiach a ani odpady nie sú výnimkou.

Vďaka systému ESONA samosprávy získajú údaje o všetkých odpadových nádobách a všetkých realizovaných výsypoch. V praxi ide o to, že smetné nádoby sú označené štítkami s RFID čipmi, ktoré sú pri výsypoch monitorované a evidované v systéme ESONA.

Získané dáta dokážu následne samosprávy využiť napríklad pri nastavovaní poplatkov za odpad, ktoré sa môžu odvíjať od počtu výsypov. Dokážu tak lepšie motivovať občanov k triedeniu odpadov, čo vo výsledku znamená menej zmesového komunálneho odpadu, ktorého vývoz predstavuje náklad pre obec.

Informácie sú kľúčové, no žiaľ aj kameňom úrazu v mnohých oblastiach odpadového hospodárstva na Slovensku. Zaujímajú sa obce pri odpadoch o dáta? Ako sa situácia podľa vašej skúsenosti líši naprieč krajinou?

Osobne vnímam najväčší potenciál v postupnom znižovaní produkcie odpadu, jeho správnom triedení a následne v nastavení efektívneho trasovania vývozov. Platí to všade a aj v obciach na východnom Slovensku. Je to región, v ktorom pôsobím.

Veľa starostov podľa mojej skúsenosti ani netuší, že existujú smart systémy zabezpečujúce komplexnú evidenciu a správu odpadového hospodárstva. V mnohých prípadoch sa od nás vôbec po prvýkrát dozvedajú, že náklady na odpady sa dajú zefektívniť.

Evidencia nádob pri vývoze | Foto: ESONA

Na Odpady-portal.sk sme prednedávnom písali o Senci, kde za štyri roky používania vášho systému znížili tvorbu zmesového komunálneho odpadu o takmer 40 %. Čo takýto pokles tvorby odpadu znamená pre ekonomiku mesta alebo obce?

Viac vytriedeného odpadu umožnilo mestu pristúpiť k zníženiu intervalov vývozu zmesového komunálneho odpadu a to pomohlo spomaliť rast nákladov mesta a zároveň aj výšku poplatkov od občanov. Pri súčasnom raste cien sa nedá očakávať, že optimalizácia vývozov náklady samosprávy zníži, ale určite ich dokáže stabilizovať.

Základná myšlienka spočíva v tom, že čím menej vývozov odpadu sa z danej obce na skládku realizuje, tým menej obec platí za samotné vývozy a šetrí tak svoje náklady. To vo výsledku znižuje tlak na prudké zvyšovanie poplatkov.

A možno aj tlak na obecné rozpočty? Hoci to zákon neumožňuje, časť obcí svoje odpadové hospodárstvo krížovo dotuje tak, aby mohli poplatky udržiavať umelo nízko.

Toto je bohužiaľ pomerne bežná prax, hoci predstavitelia samospráv o tom nehovoria radi. Zvyšovanie poplatkov totiž nie je nikde populárnym riešením.

Hoci povinné váženie odpadu vo zvozových vozidlách sa vlaňajšou novelou zákona o odpadoch zrušilo, časť obcí o takéto riešenie prejavuje záujem. Umožňuje váš systém aj váženie nádob? Žiadajú vás o to obce?

Systém ESONA sa dokáže integrovať na vážiaci systém, ktorý je inštalovaný na zberovom vozidle. Obce tak môžu získať aj údaje o váhe výsypov jednotlivých nádob. Viaceré samosprávy sa o váženie odpadu zaujímajú, z našich klientov ho už aktívne využíva mesto Krásno nad Kysucou.

Takže starostov od váženia odpadu neodhovárate?

Vážiace zariadenie je relatívne drahá investícia, na druhej strane poskytuje zaujímavé údaje. O všetkých výhodách, ale aj nevýhodách komunikujeme otvorene a priamo tak, aby sa vedeli rozhodnúť správne na základe svojich špecifických potrieb.

Zatiaľ sme hovorili najmä o výhodách pre občanov a samosprávy. Ako sa na váš systém pozerajú zvozové spoločnosti? Nie je pre ne takpovediac len starosťou navyše?

Systém ESONA dokáže poskytnúť užitočné informácie aj pre zvozové spoločnosti. Tie sú vďaka získaným dátam schopné okrem iného nastaviť svoje trasy efektívne, čo znamená menej najazdených kilometrov a menej spotrebovaných palív. Pri aktuálnom náraste cien pohonných hmôt to znamená veľmi zaujímavé úspory.

Podrobné údaje o výsypoch sú taktiež nevyhnutným predpokladom transparentnej fakturácie a korektných vzťahov medzi samosprávou a zberovou spoločnosťou.

Týka sa evidencia nádob, o ktorej hovoríme, iba nádob na zmesový komunálny odpad?

V systém ESONA vieme evidovať nádoby na akýkoľvek odpad. Napríklad v prípade mesta Senec sa eviduje v systéme aj zber kuchynského odpadu. V praxi sa stretávame prevažne s požiadavkami na evidenciu nádob na zmesový komunálny odpad a biologicky rozložiteľný odpad.

Dôvodom je, že zatiaľ čo vývozy triedených zložiek odpadu, akými sú kovy, plasty, sklo či papier, fungujú v réžii rozšírenej zodpovednosti výrobcov, vývozy zmesového komunálneho odpadu a bioodpadu financujú samosprávy. Tie sú motivované hľadať riešenia pre optimalizáciu svojich nákladov v tejto oblasti. 

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.