Chýbajú dáta. Zákaz jednorazových plastov znamená ďalšiu byrokraciu | ODPADY-PORTAL.SK
NATUR-PACK
REDOX
MARIUS PEDERSEN

Chýbajú dáta. Zákaz jednorazových plastov znamená ďalšiu byrokraciu

Veľká zmena nepriniesla očividné zníženie plastového odpadu na skládkach. Firmám však stúpli náklady.

jednorazové plasty

Foto: Depositphotos

Finančné náklady, vysoká administratíva a nejasné prínosy. Tak sa dá zhrnúť rok fungovania zákazu jednorazových plastov na Slovensku.

Nahradiť jednorazové produkty, vyrobené z fosílnych palív, ktoré v prírode zostanú stovky rokov, je určite úctyhodný cieľ. Využívanie prostriedkov, ktoré Európska únia a členské štáty zvolili, však naráža na problémy.

Zásadná legislatívna zmena ani po roku nepriniesla významnú redukciu objemu jednorazových plastov končiacich na skládkach. Naopak, firmám pribudli nové byrokratické povinnosti a náklady.

Analytici poukazujú tiež na to, že na vyhodnotenie reálneho vplyvu zmeny ministerstvá nemajú vypracovanú metodológiu a prínosy zákazu sa tak nedajú merať, vyhodnotiť ani porovnať s alternatívnym riešením.

V článku sa dozviete:

  • kde sa na Slovensku zákaz jednorazových plastov porušuje,
  • v čom sa rozchádza smernica so slovenským zákonom a prečo je to problém,
  • aké paradoxy v praxi vznikajú,
  • prečo firmám pribudlo byrokracie,
  • aké ďalšie povinnosti sa chystajú,
  • čo o zákaze jednorazových plastov hovoria M. Vlachynský z INESS-u a M. Jurikovič z ASEKOL-u.

Chýbajú informácie

O prínose zákazu jednorazových plastov sa dnes vedie v odborných kruhoch polemika. Zhoda panuje najmä v bode, že nemáme dostatok dát a aj tie existujúce nedokážeme riadne vyhodnotiť.

„Problémom je, že boj proti plastom sa stal ideologickou záležitosťou,“ vysvetľuje analytik Martin Vlachynský z inštitútu INESS. Štát urobil prvý krok, teda zákaz jednorazových plastov, za ním však nenasledovala dostatočná dohra.

Dnes nevieme či zmena skutočne priniesla želaný pozitívny efekt, alebo ide iba o ďalšie zo série drahých ale neúčinných administratívnych cvičení. „Prínosy jednotlivých opatrení sa nevážia, alebo len veľmi vlažne. Realita analýz, napríklad pokles množstva odpadu vo voľnej prírode, sa spätne takmer nikdy nevyhodnocuje,“ hovorí M. Vlachynský.

Zákaz nedodržiavajú všetci

 
 

Zostáva vám 68% na dočítanie.

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Printový mesačník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Alebo zadajte kód pre odomknutie obsahu tohto článku:

odomknúť tento článok

Kód pre odomknutie obsahu vybraného článku v cene 7,50 € + DPH si môžete zakúpiť cez platobnú bránu CardPay tu.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Názor. Súčasný systém prerozdeľovania obcí medzi OZV nefunguje

Názor. Súčasný systém prerozdeľovania obcí medzi OZV nefunguje

Mechanizmus výpočtu a prerozdelenia samospráv medzi OZV je popísaný v zákone o odpadoch. Problém je, že v praxi nefunguje, píše riaditeľ OZV NATUR-PACK Michal Sebíň.

Mohol envirorezort zabrániť žalobe zo strany Európskej komisie? (ANKETA)

Mohol envirorezort zabrániť žalobe zo strany Európskej komisie? (ANKETA)

Prečítajte si, ako hodnotia odborníci z odpadového sektora to, či sa Slovensko mohlo vyhnúť sa žalobe zo strany Európskej komisie za nezrekultivovanie a neuzavretie skládok odpadu.

Plytvaním potravinami vyhodí priemerná domácnosť aj 500 eur ročne, tvrdí odborníčka

Plytvaním potravinami vyhodí priemerná domácnosť aj 500 eur ročne, tvrdí odborníčka

O transformácii poľnohospodárstva a udržateľných potravinových systémoch diskutovali experti na konferencii v Bratislave.