Niekedy za úhradu, niekedy bez nej. Ako správne účtovať a evidovať plastové tašky?

S poskytovaním plastových tašiek zákazníkom sa spája množstvo povinností, ktoré musia obchodníci na Slovensku splniť. Hmotnosť plastových tašiek predajcovia musia započítavať do štvrťročných výkazov, povinnosťou však je viesť aj osobitnú evidenciu, kde sa plastové tašky evidujú iným spôsobom.

Čo všetko musia obchodníci v súvislosti s plastovými taškami plniť? Kedy je ich spoplatnenie povinné a kedy nie? Oproti minulej úprave došlo k niekoľkým zmenám. Tu je prehľad všetkých dôležitých povinností a pravidiel.

V článku sa dozviete:

• aké typy plastových tašiek rozlišuje zákon
• ako treba plastové tašky evidovať,
• aké povinnosti sa vzťahujú na obchodníkov,
• kedy plastová taška musí byť spoplatnená.

Ako definuje plastové tašky zákon o odpadoch?

Podľa základného právneho predpisu v oblasti odpadového hospodárstva, zákona o odpadoch, sa pod pojmom „plastová taška“ rozumie „taška s uchami alebo bez nich, vyrobená z plastu, ktorá sa poskytuje spotrebiteľom na mieste predaja tovaru alebo výrobkov.“

Zákon v § 52 zároveň upravuje aj definície rôznych typov plastových tašiek.

Ľahká plastová taška je taká taška, ktorej steny majú hrúbku do 50 mikrometrov.

Veľmi ľahká plastová taška (mikroténový sáčok) má hrúbku steny najviac 15 mikrometrov. Takáto taška sa z hygienických dôvodov vyžaduje ako primárny obal pre nebalené potraviny alebo pomáha predchádzať plytvaniu potravinami.

Tretím typom plastovej tašky, ktorú rozlišuje zákon o odpadoch, je oxo-degradovateľná plastová taška. Tá je vyrobená z plastových materiálov s obsahom látok, ktoré urýchľujú rozpad plastového materiálu na častice.

Evidencia rozlišuje tri kategórie tašiek

Plastová taška sa v zákone o odpadoch vníma ako obalový materiál. S tým súvisí viacero povinností, ktoré obchodníkom z legislatívy vyplývajú. V reportáži organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV) NATUR-PACK ich priblížili Ľubica Vargová, environmentálna konzultantka OZV NATUR-PACK a Mária Kňažková, key account manager.

„Predajca, ktorý sa podľa tohto zákona považuje za výrobcu obalov, čiže ten, kto poskytuje konečnému spotrebiteľovi tašku na odnos tovaru, má za povinnosť viesť evidenciu poskytnutých tašiek a ohlasovať ich množstvá spolu s ostatnými obalovými materiálmi,“ vysvetlila Ľ. Vargová.

Pre účely evidencie sa plastové tašky rozdeľujú do troch skupín podľa hrúbky steny v mikrometroch (µm):

• plastové tašky s hrúbkou do 15 µm,
• plastové tašky s hrúbkou 15 až 50 µm,
• plastové tašky s hrúbkou viac ako 50 µm.

Evidencia plastových tašiek sa vedie za počet plastových tašiek v kusoch a za hmotnosť v kilogramoch, a to vždy samostatne za každú kategóriu hrúbky tašky.

„Tu si treba dať pozor, nakoľko štandardný výkaz za obaly sa podáva v tonách, ale evidencia za plastové tašky je v kilogramoch,“ upozornila M. Kňažková.

Hmotnosť tašiek uvedená v evidencii za plastové tašky však musí byť zároveň zarátaná aj do množstiev obalov v štvrťročnom výkaze za obaly, a to v časti „Plasty bez PET.“ Tu sa množstvo plastových tašiek uvádza v tonách.

„Nebojte sa, tieto množstvá sa vám nezduplikujú, nakoľko evidencia pre plastové tašky sa vedie len kvôli štatistickým účelom a pre splnenie povinnosti ohlasovania voči Európskej únii,“ objasnila expertka.

Hodnoty z evidencie za plastové tašky sa obchodníkom dodatočne neúčtujú a nie sú ani nikam inam započítavané.

Evidencia za plastové tašky sa vedie za spotrebované množstvo, či už ide o poskytnutie na zabalenie alebo na bezprostredné zabalenie zákazníkovi v predajni.

Plastové tašky sú spoplatnené. S jednou výnimkou

Povinnosť predajcu spoplatňovať plastové tašky sa vzťahuje na všetky tašky, s uchami alebo bez nich, a to vrátane mikroténových vreciek. Zákon o odpadoch ukladá túto povinnosť od 1. januára 2018.

„Poznáme len jednu výnimku, kedy je plastová taška poskytnutá zdarma, a to pri taške s hrúbkou steny do 15 µm, ktorá je poskytnutá z hygienických dôvodov alebo sa poskytuje ako primárny obal pre nebalené potraviny s cieľom predchádzať plytvaniu potravinami,“ podotkla M. Kňažková.

Takéto tašky, ktoré podľa zákona o odpadoch spadajú do kategórie „veľmi ľahké plastové tašky,“ predajcovia poskytujú, napríklad, na zabalenie zeleniny, ovocia alebo pečiva. Avšak aj keď tieto tašky nespadajú pod povinné spoplatnenie, vzťahuje sa na ne evidenčná povinnosť.

„Plastové tašky s hrúbkou steny menej ako 15 µm, opäť môže ísť aj o mikroténové vrecko, ktoré sú poskytnuté z iných ako hygienických dôvodov, sa nazývajú ľahké plastové tašky. Obchodník ich musí poskytovať za úhradu,“ zdôraznila Ľ. Vargová.

V tomto prípade ide o mikroténové vrecká poskytované napríklad v železiarstvach na klince, v galantériách na gombíky či v predajniach obuvi na ponožky.

Spoplatňovanie tašiek kontroluje inšpekcia

Výšku poplatku za plastové tašky zákon o odpadoch určuje v § 54. Poskytovať tašky za úhradu zodpovedajúcu minimálne náhrade nákladov, ktoré zodpovedajú nákladom za ich získavanie. To v praxi znamená, že obchodník si za plastovú tašku musí účtovať minimálne takú sumu, akú za ňu sám zaplatil.

„Dodržiavanie povinnosti poskytovať plastové tašky za úhradu kontroluje Slovenská obchodná inšpekcia na všetkých miestach vrátane trhovísk v prípade, ak je predávajúci výrobcom obalov, teda podnikateľský subjekt,“ povedala Ľ. Vargová.

Zľava: Ľubica Vargová a Mária Kňažková z OZV NATUR-PACK

Za porušenie povinnosti spoplatňovať poskytovanie plastových tašiek podnikateľom aj fyzickým osobám hrozí pokuta od 500 do 50 000 eur.

Obchodníci musia poskytovať alternatívy

Ďalšou povinnosťou, ktorú obchodníkom ukladá zákon o odpadoch, je, že výrobca obalov, ktorý poskytuje plastové tašky k nákupu tovaru alebo výrobkov musí poskytovať aj iné druhy tašiek.

„Znamená to, že poskytuje napríklad tašky z iného druhu materiálu, ako z papiera, bavlny, netkanej textílie, jutoviny či konopného vlákna,“ doplnila M. Kňažková. Takéto tašky môže predajca poskytovať zákazníkom aj bezplatne.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.