Názor. Pri transpozícii smernice SUP vznikli nezrovnalosti, vyznať sa v nových povinnostiach je ťažké

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2019/904 o znižovaní vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie (smernica SUP) nám prináša celý rad nových povinností zameraných na jednorazové plastové výrobky a na rybársky výstroj obsahujúci plasty. Stanovuje tak dodatočné požiadavky na rozšírenú zodpovednosť výrobcov k požiadavkám smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade (smernica o odpade) a smernice Európskeho Parlamentu A Rady 94/62/ES z 20. decembra 1994 o obaloch a odpadoch z obalov (smernica o obaloch).

Jednorazový plastový výrobok je častokrát obalom (no nielen) a výrobca obalov sa tak zároveň môže stať aj výrobcom jednorazových plastových výrobkov. Vzrastie mu tým počet povinností v oblasti evidencie, vykazovania a nákladov vynaložených na informovanosť, či čistenie prostredia.

Mária Trošanová | Foto: NATUR-PACK

Transpozícia smernice SUP bola z väčšej časti zabezpečená prostredníctvom zákona č. 430/2021 Z. z. (transpozičný zákon), ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o odpadoch) a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 302/2019 Z. z. o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov („zákon o zálohovaní“).

V rámci zákona o odpadoch boli ustanovenia smernice SUP začlenené pod ôsmy oddiel štvrtej časti zákona o odpadoch, ktorá pokrýva rozšírenú zodpovednosť výrobcu („RZV“) a do samostatných príloh v prílohovej časti zákona o odpadoch. A presne tu končí prehľadnosť v povinnostiach plnenia výrobcov vyhradených výrobkov z plastu a obsahujúceho plasty.

Nezrovnalosti v plnení povinností, ktoré priniesla transpozícia smernice SUP

Nezrovnalostí v oblasti plnenia povinností výrobcov vyhradených výrobkov z plastu a obsahujúceho plasty je hneď niekoľko:

1. Absencia definovania výrobcu jednorazového plastového výrobku alebo rybárskeho výstroja obsahujúceho plasty v základných ustanoveniach k RZV

Prvá komplikácia nastáva už v základných ustanoveniach k rozšírenej zodpovednosti výrobcov v § 27 zákona o odpadoch (Tabuľka 1). Odsek 1 definuje vyhradený výrobok od druhého po ôsmy oddiel zákona o odpadoch. V ôsmom oddiele nájdeme ustanovenia k jednorazovým plastovým výrobkom a rybárskym výstrojom obsahujúcim plasty.

Avšak v odseku 2 rovnakého paragrafu už akosi chýba explicitné definovanie „výrobcu jednorazového plastového výrobku alebo rybárskeho výstroja obsahujúceho plasty“ podľa definície § 75 zákona o odpadoch.

Rozšírená zodpovednosť výrobcov podľa zákona o odpadoch

Zdroj: Spracovanie autorky

Takže je otázne, či táto absencia zadefinovania výrobcu jednorazového plastového výrobku alebo rybárskeho výstroja obsahujúceho plasty zbavuje takého výrobcu plniť povinností výrobcu vyhradeného výrobku uvedené v § 27 ods. 4 zákona o odpadoch. 

Ak ideme povinnosť po povinnosti, tak už podľa tej prvej „zaregistrovať sa v Registri výrobcov vyhradeného výrobku a oznamovať zmeny registrovaných údajov“ je jasné, že si ju výrobca jednorazového plastového výrobku alebo rybárskeho výstroja obsahujúceho plasty plniť nemôže, pretože taký register neexistuje. A takto môžeme ísť ďalej bod po bode a odstavec po odstavci základných ustanovení k RZV, ktoré ostatní výrobcovia vyhradených výrobkov explicitne vymenovaných v odstavci 2 plniť musia.

Povinnosti výrobcu vyhradeného výrobku podľa § 27 ods. 4 zákona o odpadoch vztiahnuté na 8. oddiel zákona o odpadoch

Zdroj: Spracovanie autorky

2. Zdvojené vs. nevykonateľné definície?

Definovanie plastu nájdeme v štvrtom oddiele Obaly a odpady z obalov a následne v ôsmom oddiele Osobitné výrobky z plastu. Rozdielom je, ak opomenieme schopnosť fungovať ako hlavná štrukturálna zložka tašiek vs. konečných výrobkov, že u osobitných výrobkov medzi plasty nepatria prírodné polyméry, ktoré neboli chemicky modifikované.

Otázkou ostáva prečo neobalové výrobky už definovanie plastu nepotrebujú a zameriavajú sa na konkrétny materiál. Asi preto, že jedna definícia bola prebraná zo smernice o obaloch a druhá zo smernice SUP a keďže neobalové výrobky sú slovenským špecifikom, tak zadefinovanie už nebolo potrebné.

Týmto je rozsah jednorazových plastových obalov v štvrtom oddiele širší ako u jednorazových plastových obalov podliehajúcich ôsmemu oddielu. V prípade neobalových výrobkov je to otázne nakoľko materiál značne znižuje rozsah spadajúcich jednorazových plastových výrobkov a do ôsmeho oddielu tým môžu patriť aj výrobky, ktoré do siedmeho oddielu Neobalové výrobky a odpad z nich nepatria.

Ešte viac mätúca pre výrobcov obalov môže byť definícia jednorazového plastového výrobku, kedy doteraz kompozitný obal na báze lepenky, či s prevládajúcim materiálom papier sa kvôli tenučkej vrstve plastu stáva zároveň aj jednorazovým plastovým výrobkom. Takže povinnosti v evidencii, vykazovaní, či v oblasti nákladov pribudne. Týka sa to napríklad jednorazových pohárov na nápoje z kategórie „to go“.

Ďalším problémom sú oxo-degradovateľné plasty. V roku 2020 bol zákaz uvádzania oxo-degradovateľných plastov na trh SR včlenený pod štvrtý oddiel Obaly a odpady z obalov a siedmy oddiel Neobalové výrobky a odpad. Transpozičný zákon priniesol zmenu a zákaz uvádzania oxo-degradovateľných plastov na trh SR bol prenesený pod ôsmy oddiel Osobitné výrobky z plastu .Definícia oxo-degradovateľnej tašky v oddiele Obaly a odpady z obalo vsíce ostala, otázka je však ako ju ovplyvňuje zákaz. V predchádzajúcom znení sa zákaz týkal všetkých oxo-degradovateľných plastov (obalov aj neobalových výrobkov, jednorazových aj opakovane použiteľných) uvádzaných na trh.

Ôsmy oddiel sa síce volá Osobitné výrobky z plastu a § 75a odsek 2 aj odkazuje, že ustanovenia tohto oddielu sa vzťahujú na jednorazové plastové výrobky uvedené v prílohe č. 7a, výrobky z oxo-degradovateľných plastov a rybársky výstroj obsahujúci plasty, avšak definícia výrobcu v tomto oddiele je už venovaná výhradne výrobcom jednorazového plastového výrobku alebo rybárskeho výstroja obsahujúceho plasty .Čo potom s opakovane použiteľnými oxo-degradovateľnými taškami, podložkami, či vrecami na odpad? Má sa výrobca obalu, neobalového výrobku, či výrobku nespadajúceho doposiaľ pod RZV pozerať samostatne pod ôsmy oddiel, kde sa ale ako výrobca jednorazového plastového výrobku alebo rybárskeho výstroja obsahujúceho plasty neidentifikuje?

Ukážka oxo-degradovateľného plastu, ktorý nemusí byť jednorazovým výrobkom

Zdroj: Add-X

3. Plnenie povinností výrobcov „nových“ vyhradených výrobkov bez presahu na iné oddiely spadajúce pod RZV

Pri jednorazových plastových výrobkoch, ktoré sú súčasne aj obalmi sa to zdá byť v plnení určitých povinností vyplývajúcich z RZV (nie však všetkých) menšia komplikácia ako pri výrobkoch obsahujúcich plasty nepatriacich pod vymedzenie iného explicitne vymenovaného výrobcu vyhradeného výrobku v zmysle § 27 ods. 2 zákona o odpadoch.

Väčšina výrobcov jednorazových plastových výrobkov, ktoré sú súčasne aj obalmi je združených v organizácii zodpovednosti výrobcov, ktorá má vytvorený funkčný systém združeného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu a čisto teoreticky vie za nich plniť (pomôcť plniť), prípadne vytvoriť systém plnenia nových povinností. Medzi „nové“ vyhradené výrobky pod RZV bez akéhokoľvek systému patria napríklad tabakové výrobky, balóny, či rybársky výstroj obsahujúci plasty.

Nastáva tu otázka akým spôsobom (alebo prostredníctvom koho) bude výrobca takéhoto jednorazového plastového výrobku zabezpečovať plnenie povinností vyplývajúcich z RZV? Individuálne plnenie povinností je v zákone o odpadoch naviazané na § 27 ods. 4 zákona o odpadoch, ktorý sme už v bode jedna čiastočne rozobrali s tým, že plnenie podľa daného odstavca je pre výrobcu jednorazového plastového výrobku alebo rybárskeho výstroja obsahujúceho plasty skôr nemožné.

Či môže vzniknúť nová OZV pre osobitné výrobky z plastu je tiež otázne, nakoľko ak to vezmeme z opačného konca zo strany MŽP doposiaľ nebola zverejnená výzvu na založenie koordinačného centra pre vyhradený prúd odpadu, na základe ktorej môžu organizácie zodpovednosti výrobcov, či výrobcovia vyhradených výrobkov, ktorí plnia vyhradené povinnosti individuálne v lehote do jedného mesiaca oznámiť ministerstvu svoj záujem podieľať sa na založení koordinačného centra.

4. Povinnosti výrobcov vyplývajúce z ôsmeho oddielu Osobitné výrobky z plastu

Povinnosti ustanovené v ôsmom oddiele, t. j. znižovanie spotreby, požiadavky na jednorazový plastový výrobok, požiadavky na označovanie výrobku, rozšírená zodpovednosť výrobcu osobitného výrobku z plastu, či zvyšovanie informovanosti sú a budú na plnenie pre výrobcov náročné, nakoľko v základných ustanoveniach chýba akési dovysvetlenie používaných pojmov, prípadne forma, akým spôsobom má výrobca jednorazového plastového výrobku alebo rybárskeho výstroja obsahujúceho plasty s evidovať a následne vykazovať ministerstvu údaje. Zo širokého okruhu vyberám:

A) Znižovanie spotreby

Paragraf 75b zákona o odpadoch zameraný na znižovanie spotreby má len 5 odsekov, ani to však nezaručuje jednoznačnosť ich výkladu. Výrobcovia jednorazového plastového výrobku definovaného v prílohe č. 7a časti A zákona o odpadoch, ktorí majú povinnosť poskytovať tieto výrobky konečnému spotrebiteľovi na konzumáciu potravín a nápojov na inom mieste, ako je miesto predaja za úhradu majú problém so stanovením výšky úhrady, ak takéto výrobky dostali od dodávateľa grátis, či je potrebné na bloku odlíšiť obal oddelenou sumou, alebo postačuje informovanie o tejto skutočnosti verbálne, na tabuli, nástenke, internetovej stránke?

A takýchto otázok je veľa. Zákon o zálohovaní nás naučil rozlišovať čo nápojom je a čo nie. Takže, ak sa predáva destilát (ktorý nápojom nie je) v rovnakých pohároch ako nápoj vzťahuje sa § 75b zákona o odpadoch aj na ne alebo výrobca eviduje len tie poháre ktoré naplní nápojom? Obdobná otázka nastáva ak ten istý pohár je naplnený sušenými červíkmi pre ryby. Stáva sa z neho rybárky výstroj?

B) Požiadavky na jednorazový plastový výrobok

Problematické môže byť aj pozabudnutie preklopenia povinností do iného zákona, s ktorým majú jednorazové plastové výrobky prienik, konkrétne zákona o zálohovaní. Kým časť § 75d zákona o odpadoch o podávaní správy o obsahu recyklovaných plastov vo výrobkoch ministerstvu v súlade s povinnosťami výrobcu obalov podľa osobitného predpisu preklopená bola, tak požiadavka na nápojové obaly s objemom najviac 3 litre, ktoré je povinný výrobca jednorazového plastového výrobku uvádzať na trh Slovenskej republiky len za predpokladu že uzávery alebo viečka vyrobené z plastu ostanú počas zamýšľaného používania výrobku pripevnené k nápojovým obalom už preklopená nie je.

C) Rybársky výstroj

Rybársky výstroj je zákonom o odpadoch definovaný v súvislostiach s morskými biologickými zdrojmi, ktoré sa v SR nevyskytujú. Existujú teda na Slovensku výrobcovia rybárskeho výstroja obsahujúceho plasty? Kedy nastáva moment uvedenia na trh? § 75f ods. 5 dáva povinnosť výrobcovi rybárskeho výstroja obsahujúceho plasty viesť a uchovávať evidenciu o rybárskom výstroji, ktorý je uvedený na trh Slovenskej republiky a ohlasovať ministerstvu údaje z nej a uchovávať ohlasované údaje. Avšak nedozvieme sa čo a v akých jednotkách, či počtoch – kusy, kg, rozlíšenie na jednotlivé výrobky?

D) Náklady spojené s vyčistením prostredia znečisteného odpadom z týchto výrobkov, ktoré neboli vhodené do miestnych systémov zberu odpadu alebo inak littering

Od 1.1.2023 sú výrobcovia jednorazového plastového výrobku uvedeného v prílohe č. 7a časti E oddiele I povinní znášať náklady spojené s vyčistením prostredia znečisteného odpadom z týchto výrobkov, ktoré neboli vhodené do miestnych systémov zberu odpadu.

Ukážka prílohy č. 7a časti E zákona o odpadoch

Zdroj: Slov-Lex

Výrobcov tabakových výrobkov, balónov a vlhčených utierok čaká táto povinnosť od roku 2024. Otázkou ostáva, akým spôsobom budú výrobcovia znášať tento náklad – individuálne? formou vlastných projektov zameraných na vyčistenie prostredia? formou príspevku ministerstvu, ktoré niekoho poverí?

Väčšina výrobcov s povinnosťou od 1. 1. 2023 sú zároveň aj výrobcami obalov, môžu si túto povinnosť plniť prostredníctvom OZV? Smernica SUP ustanovuje, že náklady, ktoré je potrebné pokryť nesmú presiahnuť náklady potrebné na nákladovo efektívne poskytovanie služieb a stanovia sa transparentným spôsobom medzi dotknutými subjektmi.

Tento bod transponovaný do zákona o odpadoch nebol s odôvodnením, že Komisia zatiaľ nevydala usmernenia týkajúce sa kritérií pre náklady na čistenie prostredia znečisteného odpadom. Nechajme sa teda prekvapiť, čo nám ministerstvo v blízkej dobe predostrie.

OZV NATUR-PACK je komunikačným partnerom Odpady-portal.sk.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.