V odpadovom hospodárstve sa opäť udialo veľa nového. Najdôležitejšie témy v dňoch 1. - 15. decembra 2022 vyberá a komentuje Radovan Kazda.
Energetické zhodnocovanie odpadov
Rím neváha, stavia spaľovňu. Odkedy pred desiatimi rokmi zavreli najväčšiu európsku skládku v Malagrotte pri Ríme, tak hlavné mesto Talianska má obrovské problémy s odpadovou koncovkou.
Problém má podstatne vyriešiť zariadenie na energetické využitie odpadov s kapacitou až 600 000 ton odpadu, ako píšeme 6. decembra. To je približne štyrikrát viac, než je kapacita najväčšieho slovenského ZEVO v Košiciach.
Spaľovňa má stáť už o štyri roky.
Na Slovensku môžeme na takú rýchlosť zatiaľ zabudnúť. Napríklad oveľa menší šaliansky projekt “čaká” v procese EIA na stanovisko už tri roky.
Rezort Jána Budaja zjavne nemá k ekologickej výrobe elektriny a tepla z odpadov pozitívny vzťah a nikoho flagrantné nedodržiavanie zákonných termínov zo strany ministerstva netrápi.
Pritom "waste to energy" zariadenia môžu významne pokryť potreby zásobovania teplom na Slovensku. Podľa Ladislava Halásza, viceprezidenta Konfederácie európskych ZEVO, tento potenciál predstavuje zhruba 800-tisíc ton odpadu, ktorý by mohol vykurovať domácnosti. Pokrylo by to až 30-40 % celkového objemu tepla v CZT. Hovoril o tom na konferencii TA3 a tiež sme boli pri tom.
Poplatky za komunálny odpad
Známy neblahý fakt je, že snahou mnohých samospráv je nezvyšovať poplatky za odpad, nikdy a za žiadnu cenu, nech to stojí koľkokoľvek.
A koľko to stojí? Účet za populistické správanie vedení miest a obcí nedávno odhadol ZMOS na 338 miliónov eur.
Takúto sumu doplatili za posledných šesť rokov samosprávy za odpady nad rámec toho, čo vybrali na poplatku za komunálny odpad a drobný stavebný odpad. Je to dosť nefér a ešte viac rozpočtovo nezodpovedné, ale je to tak.
Nový primátor Prešova František Oľha to chce v tomto meste zmeniť a navrhuje, aby mesto poplatky pre občanov razantne zvýšilo a pokrylo z nich celé náklady na odpadové hospodárstvo. Držíme palce.
Čo však plánujú s poplatkom urobiť iné krajské mestá? Na ich návrhy sa podrobnejšie pozrel Radovan Potočár.
Ekomodulácia sa rozpačito rúti
MŽP pripravuje novelu odpadovej vyhlášky, ktorou chce postupne zaviesť ekomoduláciu. V praxi to znamená, že výrobcovia budú musieť priebežne oznamovať OZV-čke údaje o materiálovom zložení obalov a neobalových výrobkov, ktoré uvádzajú na trh.
Ako sa už stáva zvykom, tak pár dní pred koncom roka nie je známe finálne znenie vyhlášky, ktorá má platiť už od 1. januára.
Ministerstvo tvrdí, že nová vyhláška neprinesie žiadne negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie. Faktom však je, že im prináša nové rozsiahle povinnosti a výrobcovia sa celkom oprávnene bránia. Požadujú tiež presun termínu. Téme sa venuje Diana Motúzová.
Zbadáme novú EIA
Ešte jeden návrh na veľkú reformu by mal byť známy do konca roka: ide o legislatívu posudzovania vplyvov na životné prostredie.
Doposiaľ posledný z posledných termínov, ku ktorému MŽP SR sľubovalo predloženie novely zákona o EIA, bol leto tohto roka. V septembri ministerstvo informovalo o ďalšom odklade.
Zdá sa však, že veci sa už pohli a rezort predložil do MPK predbežnú informáciu o pripravovanej legislatíve, ktorá hovorí o predložení novely v priebehu decembra tohto roka. Písali sme 7. decembra.
Bez ohľadu na prieťahy v príprave sa zdá byť zjavné, že kľúčom k úspechu EIA bude to, akým spôsobom sa jej podarí eliminovať nekonečné prieťahy v konaniach, pre ktoré investori postupne zabúdajú na Slovensko ako potenciálnu lokalitu pre svoje investície.
Plastové tašky a príliš urputný boj
A ďalšia veľká novela. Envirorezort vyhlásil vojnu plastovým taškám. Po novom by mal mať výrobca obalov povinnosť k nákupu tovaru alebo výrobkov poskytnúť len opakovane použiteľné plastové tašky.
Ján Budaj to chce presadiť cez veľkú novelu zákona o IPKZ, ktorou chce zmeniť aj ďalšie zákony, vrátane odpadového.
Okrem toho, že snaha zmeniť jedenásť (!) zákonov v jednom legislatívnom zámere nie je vôbec fér a zvyšuje tlak na to, aby sa v parlamentom chaose všetko rezignovane prijalo, treba povedať aj to, že v prípade tašiek ide o zjavný gold plating.
Teda snahu presadiť prísnejšie regulácie nad rámec tých, ktoré vyžadujú predpisy EÚ.
Upozorňujú na to nielen podnikatelia, ale nepriamo aj ministerstvo hospodárstva, v pripomienkach k zákonu, o ktorých sme písali 12. decembra.
Vedenie rezortu má pritom plasty “v zuboch” celkom nepochopiteľne. Európa je v porovnaní s inými kontinentmi minimálnym prispievateľom k znečisteniu morí a vďaka plastovým obalom sú miliónom ľudí distribuované lacné, hygienické a dlhotrvajúce potraviny.
O tom, že aj podľa vedcov majú plastové tašky v porovnaní s taškami z iných materiálov jednoznačne najväčšie environmentálne benefity, sme písali už viackrát.
Množstvový zber
Vo spomínanej veľkej novele množstva zákonov navrhuje ministerstvo aj ďalšiu zásadnú zmenu, ktorej sme sa venovali 15. decembra: chce v obciach zaviesť povinný množstvový zber zmesového odpadu. Pre IBV od 1. januára 2025 a pre KBV o päť rokov neskôr.
ZMOS návrhu odporuje a tvrdí, že obci by mala zostať ponechaná možnosť vybrať si, či chce zaviesť plošný množstvový zber.
So samosprávami nemožno nesúhlasiť. Zmesový komunálny odpad patrí do kompetencie obcí, ktoré si sami nastavujú svoje systémy, napríklad aj podľa možnosti konkrétnej lokality, či štruktúry obyvateľstva. Povinný množstvový zber môže rozbehnúť mnoho nežiaducich dôsledkov: odpadovú turistiku, znečistenie prírody aj ovzdušia.
Snaha o diktát podmienok z ministerstva otvára aj otázku, či niektorú kľučku nestláčali príliš často lobisti, ktorí ponúkajú infraštruktúru pre množstvový zber.
Preprava odpadu v EÚ
Envirovýbor Európskeho parlamentu prijal svoju pozíciu k novým pravidlám, ktoré upravujú prepravu odpadu. Jedným z navrhovaných opatrení sú aj prísnejšie pravidlá pre vývoz kovového šrotu. Tie pochopiteľne vyhovujú viac oceliarom, než “šrotárom”, lebo oceliari očakávajú, že nižšia konkurencia odberateľov im zníži cenu zdrojovej suroviny.
Aký výsledok môžeme očakávať?
Keďže vieme, že každá regulácia slobodného trhu najviac poškodí spotrebiteľa, teda občana, tak návrh má veľkú šancu na úspech.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.