NATUR-PACK
MEVA SK
INISOFT

Čo všetko vieme o mikroplastoch? Sú všade, no nakoľko nám škodia zatiaľ nie je jasné

Drobné plastové čiastočky sa vyskytujú aj na najodľahlejších miestach na planéte, konzumujeme ich v potravinách a vdychujeme zo vzduchu. Doposiaľ však nemáme jednoznačné závery o tom, či negatívne vplývajú na ľudské zdravie a fungovanie ekosystémov.

Čo všetko vieme o mikroplastoch? Sú všade, no nakoľko nám škodia zatiaľ nie je jasné

Foto: Depositphotos

Mikroplasty sú všadeprítomné

Vedci skúmajú mikroplasty už viac ako štvrť storočia a dnes už je im známe, že v životnom prostredí dochádza k štiepeniu plastov na čoraz menšie a menšie častice. Plastové úlomky menšie ako 5 mm boli objavené v kuchynskej soli, pive, ovocí a zelenine či v pitnej vode a dnes sa považujú za prakticky všadeprítomné.

Pojem mikroplasty zaviedol morský vedec Richard Thompson, ktorý pôsobí na Plymouthskej univerzite, v roku 2004, kedy pozoroval plastové častice vyplavené na pláži v Anglicku. Odvtedy boli úlomky plastov objavené v životnom prostredí po celom svete, dokonca aj na Antarktíde, v Mariánskej priekope či na Mount Evereste.

Veľká časť výskumu týkajúceho mikroplastov sa sústreďuje na ich prítomnosť v oceáne. Údaje z námorných expedícií, ktorých cieľom je kvantifikovať množstvo plastových častíc v oceáne, však nie sú jednotné a ucelené, a pokroku v tejto oblasti neprospieva ani skutočnosť, že plastového odpadu v oceáne neustále pribúda.

V roku 2014 sa odhadovalo, že v oceáne pláva päť biliónov plastových častíc, v roku 2021 sa podľa odhadov vedcov vo vrchných vodách svetového oceánu nachádzalo 24,4 biliónov mikroplastov. Navyše sa zistilo, že k rozkladu plastov plávajúcich na povrchu oceánu prispieva aj slnečné žiarenie, pôsobením ktorého sa štiepia na čoraz menšie častice.

V roku 2021 uskutočnili nemeckí vedci komplexnú analýzu drobných čiastočiek plastov, ktoré plávajú v Severnom mori, z ktorej vyplynulo, že ku znečisteniu oceánu mikroplastmi môže vo veľkej miere prispievať lodná doprava. Plastové častice vo vzorkách vody totiž pochádzali z lodných náterov.

Plastové častice požívame aj vdychujeme

Miktoplasty sú horúcou témou, odkedy sa pred pár rokmi začali objavovať v tráviacom trakte morských živočíchov, čo spustilo vlnu polemiky o bezpečnosti konzumácie rýb či morských plodov. V roku 2017 belgickí vedci skonštatovali, že pravidelnou konzumáciou mušlí môže človek požiť približne jedenásťtisíc čiastočiek plastu ročne.

Podľa štúdie Svetového fondu na ochranu prírody, ktorá vyšla v roku 2019, prijme človek za mesiac v potrave dvadsaťjeden gramov mikroplastov, čo predstavuje približne dvetisíc mikročastíc týždenne. Mechanizmus, ktorým nanoplasty z pôdy prenikajú do potravinového reťazca, ilustrovali fínski vedci koncom minulého roka na hlávke šalátu. Plastové častice sa však nenachádzajú len v jedle, ktoré konzumujeme.

Mikroplasty môžu dosahovať rozmerov menších ako je hrúbka ľudského vlasu, následkom čoho prenikajú do vzduchu. Vdychovať ich nemusíme len na ulici, ale aj v domácom prostredí, keďže mikroskopické vlákna sa bežne štiepia napríklad z oblečenia či nábytku.

 
 

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Pripravujú novú skládku odpadu hneď vedľa uzatvorenej skládky

Pripravujú novú skládku odpadu hneď vedľa uzatvorenej skládky

Úrady nepovolili rozšíriť existujúcu skládku. Obce tak stavajú novú neďaleko starej skládky.

Rezortní analytici v ohrození? Dva signály naznačujú, že Taraba s nimi nepočíta

Rezortní analytici v ohrození? Dva signály naznačujú, že Taraba s nimi nepočíta

O analytické inštitúty majú ministerstvá záujem. Nad budúcnosťou Inštitútu environmentálnej politiky však visia otázniky.

Tarabova novela zákona o EIA narazila na stovky pripomienok. Týkajú sa aj odpadov

Tarabova novela zákona o EIA narazila na stovky pripomienok. Týkajú sa aj odpadov

Viacerým pripomienkujúcim sa nepozdáva, že v niektorých prípadoch by sa mali limity sprísniť.