Čo všetko vieme o mikroplastoch? Sú všade, no nakoľko nám škodia zatiaľ nie je jasné

Mikroplasty sú všadeprítomné

Vedci skúmajú mikroplasty už viac ako štvrť storočia a dnes už je im známe, že v životnom prostredí dochádza k štiepeniu plastov na čoraz menšie a menšie častice. Plastové úlomky menšie ako 5 mm boli objavené v kuchynskej soli, pive, ovocí a zelenine či v pitnej vode a dnes sa považujú za prakticky všadeprítomné.

Pojem mikroplasty zaviedol morský vedec Richard Thompson, ktorý pôsobí na Plymouthskej univerzite, v roku 2004, kedy pozoroval plastové častice vyplavené na pláži v Anglicku. Odvtedy boli úlomky plastov objavené v životnom prostredí po celom svete, dokonca aj na Antarktíde, v Mariánskej priekope či na Mount Evereste.

Veľká časť výskumu týkajúceho mikroplastov sa sústreďuje na ich prítomnosť v oceáne. Údaje z námorných expedícií, ktorých cieľom je kvantifikovať množstvo plastových častíc v oceáne, však nie sú jednotné a ucelené, a pokroku v tejto oblasti neprospieva ani skutočnosť, že plastového odpadu v oceáne neustále pribúda.

V roku 2014 sa odhadovalo, že v oceáne pláva päť biliónov plastových častíc, v roku 2021 sa podľa odhadov vedcov vo vrchných vodách svetového oceánu nachádzalo 24,4 biliónov mikroplastov. Navyše sa zistilo, že k rozkladu plastov plávajúcich na povrchu oceánu prispieva aj slnečné žiarenie, pôsobením ktorého sa štiepia na čoraz menšie častice.

V roku 2021 uskutočnili nemeckí vedci komplexnú analýzu drobných čiastočiek plastov, ktoré plávajú v Severnom mori, z ktorej vyplynulo, že ku znečisteniu oceánu mikroplastmi môže vo veľkej miere prispievať lodná doprava. Plastové častice vo vzorkách vody totiž pochádzali z lodných náterov.

Plastové častice požívame aj vdychujeme

Miktoplasty sú horúcou témou, odkedy sa pred pár rokmi začali objavovať v tráviacom trakte morských živočíchov, čo spustilo vlnu polemiky o bezpečnosti konzumácie rýb či morských plodov. V roku 2017 belgickí vedci skonštatovali, že pravidelnou konzumáciou mušlí môže človek požiť približne jedenásťtisíc čiastočiek plastu ročne.

Podľa štúdie Svetového fondu na ochranu prírody, ktorá vyšla v roku 2019, prijme človek za mesiac v potrave dvadsaťjeden gramov mikroplastov, čo predstavuje približne dvetisíc mikročastíc týždenne. Mechanizmus, ktorým nanoplasty z pôdy prenikajú do potravinového reťazca, ilustrovali fínski vedci koncom minulého roka na hlávke šalátu. Plastové častice sa však nenachádzajú len v jedle, ktoré konzumujeme.

Mikroplasty môžu dosahovať rozmerov menších ako je hrúbka ľudského vlasu, následkom čoho prenikajú do vzduchu. Vdychovať ich nemusíme len na ulici, ale aj v domácom prostredí, keďže mikroskopické vlákna sa bežne štiepia napríklad z oblečenia či nábytku.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.