NATUR-PACK
MEVA SK
INISOFT

Marek Senkovič: Chceme zhodnocovať odpad, pomôže to priemyslu aj Slovensku (ROZHOVOR)

Fabrika musí diverzifikovať svoje výrobné portfólio, ak chce v globálnej konkurencii uspieť. Využitie odpadov je jednou z atraktívnych možností, hovorí výkonný riaditeľ spoločnosti Slovnaft Marek Senkovič.

Marek Senkovič

Marek Senkovič / Foto: Odpady-portal.sk

  • Publicistika |  04.01.2024 |  Radovan Kazda, Radovan Potočár

Spoločnosť Slovnaft predložila svoj zámer na vybudovanie centra energetického zhodnotenia odpadov v areáli rafinérie. Centrum má pozostávať z prevádzky na dotriedenie vytriedených zložiek odpadu a zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadu z komunálnej a priemyselnej sféry vrátane odpadov, ktoré sú inak nespracovateľné a nezhodnotiteľné.

S výkonným riaditeľom Slovnaftu Marekom Senkovičom sme sa zhovárali aj o dôvodoch, pre ktoré sa rafinéria rozhodla vstúpiť na trh s odpadmi.

Skupina MOL má v súčasnosti už množstvo aktivít, ktoré presahujú petrochemický priemysel, napríklad aj v odpadovom hospodárstve. Slovnaft je však na Slovensku zatiaľ známy najmä ako výrobca palív. Ako vôbec vznikla myšlienka pustiť sa do nového segmentu, ktorým je energetické zhodnocovanie odpadov?

Táto fabrika existuje približne sedemdesiat rokov a v dominantnej miere sme boli orientovaní na výrobu motorových palív, chemikálií, plastov. Sme jednoducho typickí “ropári”.

No aj my čítame hru. Vnímame vývoj v globálnom nastavení petrochemického priemyslu, ktorý smeruje k tomu, že nastáva doba postupného odklonu od fosílnej energie.

Vidíme, že nastupujúca generácia sa inak správa pri využívaní fosílnej energie, prinajmenšom má negatívnejší názor ako generácie pred ňou. Vzniká celkom prirodzený tlak aj zo strany zákazníkov na to, aby sa v budúcnosti čoraz viac využívali výrobky, ktoré nevznikli na báze plynu alebo ropy, a uhlia už vôbec nie.

Pred pár rokmi ste spustili novú výrobňu plastov. To je tiež súčasťou vašej diverzifikácie portfólia. Ako si stojí Slovnaft v tvrdej konkurencii na globálnom trhu?

Výhodou Slovnaftu je to, že je to jedna z mála veľmi komplexných fabrík z hľadiska využitia ropy. V rafinérskom priemysle v Európe je možno päť podobných fabrík s takou hĺbkou a štruktúrou produkcie, akú má Slovnaft.

Dokážeme zhodnotiť 86 % ropy, teda vyrobiť produkty, ktoré sa dajú dobre zužitkovať. Zvyšok sú menej hodnotné produkty, ako napríklad vykurovacie oleje alebo niečo, čo sa dá iba spáliť na výrobu tepla a elektrickej energie.

Vďaka masívnym investíciám sme na tom lepšie než rafinérie, ktoré dokážu kvalitne zužitkovať oveľa menšie percento zdrojovej suroviny.

Nevýhodou Slovnaftu je to, že sme najmä exportne orientovaní. V zahraničí, najmä na západ od nás, predávame takmer 70 % motorových palív. Na našich exportných trhoch vnímame, že tamojší spotrebitelia sú aj pod vplyvom rôznych štátnych podpôr citlivejší vo vnímaní klimatickej zmeny a potreby odklonu od tradičnej energie a tam jednoducho naše pozície môžeme časom stratiť.

Preto musíme rozmýšľať aj na desaťročia dopredu, aby fabrika mohla na Slovensku naďalej fungovať.

Čo by znamenal úpadok Slovnaftu pre zamestnanosť?

Slovnaft zamestnáva priamo zhruba 3 300 ľudí, ďalších zhruba dvetisíc pracuje na čerpacích staniciach, ktoré patria našej spoločnosti. Firma má približne tisíc dodávateľov.

Vplyv Slovnaftu je možno päťdesiat tisíc ľudí priamo alebo nepriamo naviazaných na podnik. Úpadok Slovnaft by mal viditeľný negatívny makroekonomický dopad.

Naďalej ste však najmä petrochemický podnik. Zmeniť úplne výrobný program asi nebude možné.

Prirodzene sa rozhliadame po takých aktivitách, ktoré súvisia aj s ropou, teda s takými produktami, o ktorých vieme, že ani za päťdesiat rokov sa nebudú dať vyrobiť bez ropy.

Niektoré produkty, ako sú nafta, alebo benzín, sa dajú nahradiť v horizonte možno dvadsiatich tridsiatich rokov. Je to časť biznisu, ktorá pomaly odchádza do zabudnutia, a tú chceme nahradiť produktami, ktoré už nebudú vyrobené primárne z ropy alebo plynu, ale napríklad aj z odpadu.

Napríklad chemickou recykláciou?

V budúcnosti chceme ísť aj týmto smerom. Odpad je v súčasnosti predovšetkým stabilnou surovinou, ktorá má energetickú hodnotu. Zároveň sa nachádza priamo na Slovensku, takže ju neohrozujú rôzne globálne otrasy.

Uvedomili sme si to obzvlášť v čase pandémie covid-19, kedy boli narušené logistické reťazce a mnoho produktov, napríklad špeciálne chemikálie, zrazu nedorazili včas.

Neskôr prišla vojna na Ukrajine a zistili sme, že možno nebudeme mať dostupný plyn alebo ropu.

Marek Senkovič | Foto: Odpady-portal.sk

K tomu pribudli prísne regulácie z EÚ.

Nielen na dovoz ropy z Ruska, ale rastie aj tlak EÚ v podobe dekarbonizácie a Green Deal.

Únia chrlí každý mesiac nejakú reguláciu. Môžeme voči tomu oponovať, ale musíme brať ako fakt to, že o desať - pätnásť rokov možno nebudeme môcť vyrábať to, čo produkujeme teraz alebo len v zmenšenej miere a pri podstatne vyšších nákladoch

Trh je veľmi zraniteľný obzvlášť vtedy, keď nastanú podobné problémy. Odpady sú celkom logickou voľbou, ako stabilizovať niektoré vstupy.

Využitie odpadov na výrobu energie považuje únia za druhý najhorší spôsob nakladania s odpadmi po skládkovaní, ale zatiaľ ho akceptuje ako riešenie na odklon odpadu zo skládok. Nepovažujete to za chybný postoj?

Na Slovensku je dlhodobý nedostatok zariadení na energetické využitie odpadov, na čom sa zhodujú mnohí odborníci.

V Bratislave vyrába elektrinu a teplo z odpadu spoločnosť OLO, ale teplárenská spoločnosť spaľuje najmä plyn, aby vyrobila teplo pre domácnosti. Okrem košickej je to jediné klasické veľké zariadenie na energetické zhodnotenie odpadu na Slovensku.

Slovnaftu to rozširuje aktivity, ktoré sme doteraz nerealizovali. Umožní nám to v budúcnosti nahradiť prípadný pokles tržieb z tých aktivít, ktoré pomaly odchádzajú, ako je napríklad predaj motorových palív.

Zároveň budeme schopní vyrábať si vlastné teplo pre rafinériu a petrochémiu alebo pre Bratislavu, ak bude z jej strany záujem, čo aj nám či obyvateľom zníži závislosť na dovoze fosílnych zdrojov zo zahraničia. a môže byť byť v budúcnosti aj zdrojom pre našu petrochemickú výrobu.

Výroba pyrolýzneho oleja z plastov, či pneumatík, existuje už aj Slovensku. Na trhu sa však podobné projekty zatiaľ výrazne nepresadili, najmä pre energetickú náročnosť výroby.

Vnímame to ako postupný vývoj, teda od waste-to-energy (energetické využitie odpadov, pozn. red.) k ďalšiemu stupňu waste-to-chemicals (výroba chemikálií z odpadu) či k waste-to-fuels (premena odpadu na palivá).

Chceme vytvoriť podmienky aj na ekologické spracovanie historického odpadu, ktorý je veľkým problémom pre životné prostredie. Napríklad nelegálne a zle manažované skládky, či environmentálne záťaže.

Pyrolýza je jedným z možných postupov. Kolegovia boli v USA, kde videli špičkové zariadenie, ktoré menilo všetok plastový odpad na olej. Vo veľkom, teda nielen v rámci skúmavkových testov, z neho sa následne vyrábali plastové obaly s bezchybnou hygienickou kvalitou takou, akoby boli tieto plasty vyrobené z ropy.

Váš projekt Centra energetického zhodnotenia odpadov (CEZO) však zatiaľ počíta najmä s energetickým využitím odpadov.

V tejto fáze áno. Chceme však vybudovať moderné zariadenie na fluidné spaľovanie, ktoré umožní efektívnejšie využívať rôzne druhy odpadu. Od komunálneho až po priemyselný, vrátane kalov, na ktoré máme vlastnú spaľovňu. Tú by sme po spustení prevádzky definitívne odstavili. Rovnako tak naše riešenie môže pomôcť aj pri likvidácii kalov z mestských čističiek vôd.

Celý projekt však predpokladá aj dotrieďovanie odpadov, to znamená, že všetko, čo bude zmysluplné recyklovať, využijeme buď priamo tu v Slovnafte, alebo umiestnime na trh.

Čo s vyrobeným teplom, ktorého využívanie je podmienkou pre povolenie ZEVO? Predpokladáte, že všetko budete vedieť využiť pre svoj podnik?

Sme ďaleko väčší spotrebiteľ tepla, než dokáže vyrobiť spaľovňa. Na výrobu vlastného tepla potrebujeme ročne približne tristotisíc ton ropy alebo plynu, pričom spaľovňa by vyprodukovala približne 30 - 50 tisíc ton ekvivalentu.

Tento objem by však vedel zásobovať aj veľkú časť Bratislavy. Túto možnosť taktiež nevylučujeme. Určite by to bola pomoc pre Bratislavčanov, keďže teplo v ich bytoch by mohlo aj zlacnieť a tiež by sa vyrábalo ekologickejšie než tomu je dnes, keď sa vyrába najmä spaľovaním fosílneho zemného plynu. Je totiž treba vnímať to, že skládkovanie odpadov v skutočnosti tiež vytvára silnú negatívnu stopu na ovzduší. Tak prečo potom neuľaviť obyvateľom tým, že energia z odpadu sa využije na teplo, čo bude znamenať, že sa nemusia uvoľniť emisie pri nespálenom zemnom plyne?

Kapacita spaľovne OLO je približne 130-tisíc ton ročne, pričom podnik chce postaviť nový kotol, ktorým o niečo zvýši kapacitu. Vy ste ohlásili zámer na ZEVO s ročnou kapacitou viac než 300-tisíc ton, pričom by mala stáť v susedstve zariadenia OLO. Neobávate sa, že kapacít ZEVO bude v regióne už priveľa a budete musieť využívať aj odpad zo zahraničia?

Nie. OLO očakáva prírastok kapacity iba okolo 16 tisíc ton. Firma zhodnocuje odpad z Bratislavy, teda nepokrýva celý región, a nedokáže zhodnotiť mnohé druhy odpadov, ktoré by malo zhodnotiť naše zariadenie. Napríklad kaly z čistiarní odpadových vôd či priemyselný odpad.

Našim zámerom je sústrediť sa najmä na komunálny odpad z okolia Bratislavy, ktoré sa tým zbavia závislosti na skládkovaní, a na odpad z priemyslu. V rakúskom Linzi existuje zariadenie s podobným mixom odpadov, s akým počítame my: približne dve tretiny tvorí komunálny bežný odpad a jednu tretinu odpad, ktorý nikto iný nevie zužitkovať.

My počítame aj s využitím zariadenia na likvidáciu starých záťaží a tiež na materiálovú recykláciu časti odpadov. Produkcia komunálneho odpadu na Slovensku trendovo neustále rastie, takže súčasné kapacity určite nebudú postačovať.

V roku 2035 má Slovensko skládkovať iba 10 % komunálneho odpadu, preto o využitie nového zariadenia nemáme obavy.

Náklady na vybudovanie celej prevádzky odhadujete na 200 miliónov eur. Ceny však neustále rastú. Bude to postačovať?

Rátame s tým, že náklady môžu byť aj o tretinu vyššie. S týmto ako investor musíme prirodzene počítať.

Marek Senkovič | Foto: Odpady-portal.sk

Uvažujete o tom, že by ste využili dotačné možnosti štátu?

Slovnaft za dvadsaťpäť rokov preinvestoval dva a pol miliardy eur z vlastných zdrojov. Odhadujeme, že takú istú sumu budeme musieť preinvestovať do technológií, ktoré vyplývajú z nových podmienok, teda najmä odpojenia sa od zdrojov z Ruska a dekarbonizačných cieľov EÚ, oveľa rýchlejšie a to už počas najbližších zhruba desať rokov.

Popri tom musíme diverzifikovať výrobné portfólio, aby sme vedeli obslúžiť budúcich zákazníkov, ktorí budú dopytovať viac produktov vyrobených z alternatív benzínu, či nafty. A okrem toho musíme naďalej veľa investovať aj do údržby existujúcich výrobných jednotiek, ktoré prirodzene starnú postupne, no ľudia si napríklad ten benzín budú u nás kupovať ešte ďalších možno 20 rokov.

Mrzí nás nepochopenie politikov, že firma musí investovať, ak z nej chce mať profit aj krajina. My musíme plánovať na veľa rokov dopredu, pretože realizácia väčšieho projektu trvá od vzniku idey až po spustenie často najmenej osem rokov.

Náklady máte tiež na emisné povolenky. Česko nedávno podporilo z Modernizačného fondu práve výstavbu nových ZEVO.

V prípade Slovnaftu zaplatíme za emisné povolenky ročne 80 miliónov eur, za posledné roky je to 200 miliónov eur. Okrem toho zhruba o desať rokov by sme už nemali dostávať žiadne povolenky zadarmo.

Z poslednej výzvy Modernizačného fondu sme síce získali 44 miliónov eur na podporu dekarbonizácie, ale zaplatili sme oveľa viac. Vďaka projektom v rámci tejto výzvy znížime ročnú uhlíkovú stopu o 400 tisíc ton. Nie je veľa iných firiem na Slovensku, ktoré vedia aj v tejto oblasti konkurovať Slovnaftu a mať reálne celospoločensky viditeľný dopad pri zlepšení životného prostredia.

Takže by ste výzvu na ZEVO využili?

Určite áno. Náš projekt spĺňa parametre BAT (najlepšie dostupných techník, pozn. red.).

Zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadov sa rozmohli v krajinách, ktoré veľmi prísne pristupujú k ochrane životného prostredia. Napríklad v Dánsku, či Rakúsku, aj v Škandinávii.

Na Slovensku musíme skoncovať s naratívom, že priemysel je škodca. Slovnaft je jednou z energeticky najefektívnejších rafinérií v EÚ. Aj vďaka tomu, že vieme z barelu ropy vyrobiť 86 % produktov ako sú nafta, benzín, či chemikálie.

Paradoxom je, že keď sme pred dvomi rokmi dosiahli mimoriadnu stratu, od štátu sme nedostali nič.

Ak váš projekt uspeje v povoľovacom procese, tak vstúpite trh s odpadom ako nový veľký hráč. Komunikujete už s potenciálnymi dodávateľmi o budúcnosti?

Sme v úzkom kontakte s pôvodcami odpadov, typu automobiliek, lebo sa stretávame v rôznych orgánoch a pracovných skupinách profesijných a zamestnávateľských zväzov. Na konkrétne rokovania je však ešte priskoro.

Na Slovensku máme po voľbách a nový minister životného prostredia často avizuje zmenu postoja rezortu k príliš prísnym reguláciám podnikania, ako aj k zdĺhavému procesu povoľovania stavieb. Čo by sa malo zmeniť pre veľké priemyselné podniky najviac?

Oceňujeme, že minister vníma goldplating ako reálnu hrozbu pre konkurencieschopnosť podnikov. Zdĺhavosťou procesu EIA si Slovensko dáva vlastný gól.

Z týchto signálov možnej zmeny mám dobrý pocit a dúfam, že nezostane len pri plánoch.


Diskusia (1)

  1. ludmilaikov@gmail.com06.01.2024 (09:55)
    Choďte do čerta! Pomôže to Slovnaftu a Slovensku? Na úkor P.Biskupíc? Z P.Biskupíc robíte odpadovú jamu Bratislavy, a máte tú drzosť nazvať sa "Dobrým susedom"? To je taká istá debilina, ako "Šťastné kura bez drobov".

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Názor. Treba zadefinovať textilný odpad. Kľúčové je opätovné použitie

Názor. Treba zadefinovať textilný odpad. Kľúčové je opätovné použitie

Nezbierajme z obcí iba špinavý textilný odpad pohádzaný v kontajneroch a po zemi, píše Miroslava Kuchárová.

Rozhodlo, ako obce a mestá triedia odpad. Envirofond rozdelil príspevky za rok 2023

Rozhodlo, ako obce a mestá triedia odpad. Envirofond rozdelil príspevky za rok 2023

Uspelo takmer 1 600 samospráv. Najväčšie sumy zinkasovali veľké mestá, tradične sa však darilo aj obciam so zberňami a výkupňami kovov.

Názor. Výsledky chemickej recyklácie zostávajú naďalej nepresvedčivé

Názor. Výsledky chemickej recyklácie zostávajú naďalej nepresvedčivé

Pyrolýza plastového odpadu nie je žiadnym zázrakom, ktorý vyrieši problémy s plastovým odpadom, píše Monika Medovičová zo združenia Priatelia Zeme – SPZ.

X
X
X
X