Uspelo 351 miest a obcí. Envirofond rozdelil príspevky za kuchynský odpad

Zber a zhodnocovanie kuchynského odpadu patrí k najdrahším položkám v odpadovom hospodárstve slovenských samospráv. V prepočte na tonu odpadu ide v priemere o stovky eur.

Väčšina miest a obcí musí triedenie kuchynského odpadu povinne zabezpečovať od roku 2021, kedy prestala platiť výnimka v zákone o odpadoch. Legislatíva odvtedy od povinnosti oslobodzuje už iba niektoré obce.

Samosprávy, ktoré kuchynský odpad triedia a nechávajú ho zhodnotiť v kompostárni či bioplynovej stanici, však môžu každý rok žiadať o príspevok z Environmentálneho fondu. V minulých rokoch takto mestá a obce inkasovali takmer 100 eur za každú tonu spracovaného kuchynského odpadu. Ako ukázala napríklad štatistika za rok 2022, veľké mestá takto získali aj stovky tisíc eur.

Najnovšie Envirofond rozhodol o rozdelení príspevok za rok 2023. Rozhodovalo, koľko zhodnoteného kuchynského odpadu mestá a obce vykázali za minulý rok.

Ako sme na Odpady-portal.sk pripomínali už na jar, obce a mestá museli o príspevok požiadať. Kto tak neurobil do 30. júna, tomu sa príspevok za rok 2023 neušiel. Do budúcnosti by však kvôli legislatívnym zmenám malo byť všetko inak.

Okrem príspevkov za kuchynský odpad Envirofond prednedávnom rozdeľoval samosprávam aj príspevky za celkovú úroveň vytriedenia. V tomto prípade uspelo takmer 1 600 miest a obcí, ktoré preukázali, že vlani vytriedili aspoň 31 % komunálnych odpadov.

V článku sa dozviete:

• koľko Envirofond rozdeľoval v prepočte na tonu kuchynského odpadu,
• ktoré mestá a obce zinkasovali najväčšie sumy,
• ktoré samosprávy so žiadosťou nepochodili a prečo,
• ako môžu mestá a obce príspevok využiť.

Kompletný zoznam všetkých 351 miest a obcí, ktorým Envirofond priznal príspevok za rok 2023, nájdete v tabuľke nižšie v texte.

Vedie Bratislava, poskočili Košice

Najväčšie sumy prostredníctvom príspevkov za zhodnotenie kuchynského odpadu tradične inkasujú najľudnatejšie mestá s jeho najväčšou produkciou. Envirofond totiž príspevky rozdeľuje v rovnakej „jednotkovej“ hodnote, teda rovnakú sumu v prepočte na tonu. Mestá, ktoré vykážu najviac kuchynského odpadu poslaného do kompostárne či biooplynky, preto dostávajú najvyššie sumy.

V porovnaní s predošlými rokmi Envirofond výšku príspevkov výrazne znížil. Kým vlani (pri rozdeľovaní príspevkov za rok 2022) Envirofond v prepočte na jednu tonu zhodnoteného kuchynského odpadu obciam a mestám prispel 98 eur a rok predtým približne 94 eur, teraz je to 56 eur. A klesla aj celková suma: kým vlani Envirofond rozdeľoval zhruba tri milióny eur, teraz to bolo o takmer tretinu menej.

Bratislava, ktorá so svojou štatistikou vedie celý rebríček, pretože za vlaňajšok vykázala 8 494 ton kuchynského odpadu, z Envirofondu dostala 475-tisíc eur. Na druhej strane vlani, kedy hlavné mesto vykázalo polovičné množstvo kuchynského odpadu (4 341 ton), bol jeho príspevok nižší iba mierne (426-tisíc eur).

Iným „príbehom“ sú Košice, ktoré zber kuchynského odpadu z domácností naplno rozbehli až v roku 2023 a medzi veľkými príjemcami príspevkov figurujú až teraz. Druhé najľudnatejšie slovenské mesto sa v rebríčku zaradilo na druhé miesto za Bratislavu, a to s príspevkom 136-tisíc eur na 2 431 ton kuchynského odpadu. Štatistiku o produkcii všetkých komunálnych odpadov v Košiciach za rok 2023 podrobnejšie rozoberáme v tomto článku.

Ďalej sa už poradie miest a obcí podľa výšky príspevkov s ich poradím podľa počtu obyvateľov rozchádza. K vysokým sumám sa „prebojovali“ aj niektoré menšie mestá s vyššou efektívnosťou triedenia.

Ako sumarizuje nasledujúce tabuľka, medzi 10 najväčších príjemcov príspevkov sa „prebojovali“ aj okresné mestá Zvolen (53-tisíc eur), Senec (40-tisíc ton) a Prievidza (38-tisíc eur). Naopak Žilina, hoci jedno z najľudnatejších slovenských miest, medzi príjemcami nefiguruje vôbec.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.