Stavba alebo rozšírenie domu, vykopanie pivničných priestorov pod stavbou alebo rozšírenie záhrady sú aktivity, s ktorými má skúsenosť značné množstvo ľudí. Napriek tomu, že tieto aktivity môžu byť spojené so vznikom odpadu, málokto si uvedomí, že otázka možného vzniku odpadu môže byť relevantná aj pri zásahu do doteraz „nedotknutej“ pôdy.
Jedným zo sprievodných javov stavebných alebo iných výkopových prác je produkcia tzv. výkopovej zeminy. Cieľom tohto článku je priblížiť tému výkopovej zeminy z pohľadu judikatúry Súdneho dvora EÚ.
Skutkový stav a kontext rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-238/21
Súdny dvor sa témou výkopovej zeminy zaoberal vo svojom rozsudku C-238/21 zo 17. novembra 2022. Predmetný prípad bol iniciovaný spoločnosťou Porr Bau GmbH. Spoločnosť namietala rozhodnutie rakúskeho správneho orgánu Graz-Umgebung (ďalej len „správny orgán“), v ktorom správny orgán konštatoval, že jej výkopová zemina predstavuje odpad.
Výkopová zemina dodaná spoločnosťou Porr Bau GmbH mala pritom najvyššiu kvalitu a bola určená na kultiváciu pôdy a zlepšenie kvality poľnohospodárskych plôch. Správny orgán odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že neboli dodržané a splnené kritériá stanovené rakúskymi predpismi a výkopovú zeminu je tak nutné považovať za odpad.1
Rozhodnutie správneho orgánu bolo napadnuté na Správnom súde Spolkovej krajiny Štajersko (ďalej len „správny súd“). Správny súd o. i. konštatoval, že v zmysle rakúskeho právneho rámca príprava na opätovné použitie pri výkopovej zemine nevedie k tomu, že odpad prestáva byť odpadom.2 Podľa správneho súdu vedú takéto reštriktívne podmienky k tomu, že potenciál – často vysokokvalitnej - výkopovej zeminy zostáva nevyužitý.
To môže viesť k tomu, že výkopová zemina, ktorá môže byť ďalej zhodnotená napr. na zlepšenie kvality poľnohospodárskych plôch, je ukladaná na skládku. Takýto stav môže byť v rozpore s právom EÚ, a to najmä s hierarchiou odpadového hospodárstva v zmysle smernice EÚ 2008/98 o odpadoch a jej súvisiacimi ustanoveniami.3
Právny rámec
Pre posúdenie predmetnej veci sú relevantné najmä nasledovné ustanovenia smernice EÚ 2008/98 o odpadoch:
a) Odpad (čl. 3) je definovaný ako „každá látka alebo vec, ktorej sa jej držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť, alebo je povinný sa jej zbaviť“
b) Vedľajší produkt (čl. 5) je výsledok výrobného procesu, ktorého primárnym cieľom nie je výroba tohto produktu, za predpokladu, že:
- ďalšie používanie látky alebo veci je isté,
- látka alebo vec sa môže použiť priamo bez ďalšieho spracovania iného ako bežný priemyselný postup,
- látka alebo vec sa vyrába ako neoddeliteľná súčasť výrobného procesu, a
- ďalšie používanie je zákonné.
c) Stav konca odpadu (čl. 6) nastane, ak odpad prejde činnosťou zhodnocovania vrátane recyklácie a spĺňa osobitné kritériá, ktoré sú v súlade s týmito podmienkami:
- látka alebo vec sa bežne používa na špecifické účely,
- pre túto látku alebo vec existuje trh alebo je po nej dopyt,
- látka alebo vec spĺňa technické požiadavky na špecifické účely a spĺňa existujúce právne predpisy a normy uplatniteľné na výrobky,
- použitie látky alebo veci nepovedie k celkovým nepriaznivým vplyvom na životné prostredie alebo zdravie ľudí.
Odpad alebo vedľajší produkt?
Súdny dvor musel v predmetnej veci rozlúsknuť otázku, na základe akých kritérií môže byť nekontaminovaná výkopová zemina najvyššej kvality zaradená ako odpad resp. či nenastal stav, kedy výkopová zemina prestáva byť odpadom.
Podľa rakúskej vlády je pri posúdení statusu výkopovej zeminy dominantný úmysel „zbaviť sa“ jej a má tak byť kvalifikovaná ako odpad. Spoločnosť Porr Bau GmbH zastávala názor, že výkopová zemina v predmetnej veci predstavuje vedľajší produkt.4
V rámci posúdenia sa musel Súdny dvor vysporiadať s rozlíšením medzi pojmami „odpad“ a „vedľajší produkt“. V prípade, ak látka alebo vec spĺňa kritériá čl. 5 uvedené vyššie, je možné ju považovať za vedľajší produkt.5
V súvislosti s pojmom odpad poukázal na skutočnosť, že tento pojem nevylučuje ani látky alebo veci, ktoré je možné ďalej hospodársky využiť. Pri posúdení, či sa jedná o odpad, je nutné zohľadniť aj to, či predmetná látka alebo vec predstavuje pre jej držiteľa záťaž a držiteľ má motiváciu sa jej zbaviť. Relevantným kritériom pre posúdenie, či sa jedná o odpad, je aj stupeň pravdepodobnosti opätovného využitia látky alebo veci bez predchádzajúcej činnosti spracovania.6
Ako príklady látok alebo vecí, ktoré nie je možné považovať za odpad, Súdny dvor uviedol petrolejový koks produkovaný v rámci výroby iných ropných derivátov a využívaný ako palivo pre energetické potreby predmetnej rafinérie, alebo maštaľný hnoj využívaný ako pôdne hnojivo v rámci na to určených postupov na vymedzených pozemkoch.7
Pri posúdení, či je výkopovú zeminu v predmetnej veci možné považovať za vedľajší produkt, Súdny dvor zdôraznil
a) v súvislosti s podmienkou ďalšieho využitia, nutnosť overiť, či sa poľnohospodári voči spoločnosti Porr Bau GmbH zaviazali k odberu výkopovej zeminy, aby ju využili na kultiváciu pôdy a zlepšenie kvality poľnohospodárskych plôch a či bola táto zemina a jej množstvo určené na uskutočnenie týchto prác,
b) nutnosť overiť, či si nekontaminovaná výkopová zemina nevyžaduje spracovanie pred ďalším použitím,
c) v súvislosti s podmienkou neoddeliteľnej súčasti výrobného procesu, že výkopová zemina je nevyhnutným výsledkom jedného z prvých krokov vykonávaných v rámci stavebnej činnosti a vedúcich k premene pozemku.
d) v súvislosti so zákonným použitím najmä to, že nemá mať negatívny dopad na životné prostredie, pričom kládol dôraz najmä na preukázateľnú vysokú kvalitu nekontaminovanej výkopovej zeminy.
Stav konca odpadu
Správny súd poukázal na prísnosť kritérií v rakúskej úprave vzťahujúcich sa na výkopovú zeminu. V zmysle rakúskej úpravy „látky alebo veci získané z odpadu neprestanú byť odpadom až do doby, kým sa nepoužijú ako bezprostredná náhrada surovín alebo výrobkov získaných z primárnych surovín alebo kým sa skončí ich príprava na opätovné použitie.“8 V súvislosti s výkopovou zeminou ale „zemina prestáva byť odpadom, len ak bola použitá ako náhrada surovín alebo výrobkov získaných z primárnych surovín.“9
Jeden zo základných predpokladov dosiahnutia stavu konca odpadu spočíva v tom, že prejde činnosťou zhodnocovania vrátane recyklácie. V tejto súvislosti Súdny dvor poukazuje na činnosť zhodnocovania charakterizovanú ako „úprava pôdy na účel zlepšenia ekologických vlastností alebo využitia v poľnohospodárstve“.
V súvislosti s pojmami „príprava na opätovné použitie“ poukazuje na to, že to môže zahŕňať zhodnocovanie súvisiace s kontrolou prítomnosti znečistenia alebo kontaminácie vo výkopovej zemine. Ak teda výkopová zemina podliehala procesu kontroly znečistenia a kontaminácie, je možné usúdiť, že bola predmetom zhodnocovania.10
Predpokladom toho, aby v zmysle rakúskej úpravy materiál prestal byť odpadom, bolo aj splnenie formálnych požiadaviek, ako napr. evidenčných a dokumentačných povinností, ktoré nemajú pridanú hodnotu z pohľadu ochrany životného prostredia.11 Súdny dvor uviedol, že v predmetnej veci bola výkopová zemina zaradená ako odpad hlavne z dôvodu nedodržania formálnych kritérií, ktoré z pohľadu ochrany životného prostredia nemajú opodstatnenie.12 Podľa názoru Súdneho dvora sú príliš reštriktívne kritériá v rozpore s cieľmi smernice a hierarchiou odpadového hospodárstva.13
Záver
Predmetný rozsudok Súdneho dvora EÚ skrýva do istej miery aj poučenie pre regulátora alebo zákonodarcu, ktorého záujmom je transpozícia smernice 2008/98 o odpadoch. Pri transpozícii je nutné brať do úvahy o. i. ciele smernice, hierarchiu odpadového hospodárstva, ako aj širší kontext obehového hospodárstva. Vnútroštátne predpisy nemôžu byť natoľko obmedzujúce a reštriktívne, aby popierali ciele smernice a boli v rozpore s hierarchiou odpadového hospodárstva.
V kontexte predmetného rozsudku to znamenalo, že vnútroštátne predpisy, v zmysle ktorých bola nekontaminovaná výkopová zemina najvyššej kvality považovaná za odpad aj keď sa jej držiteľ nemal v úmysle zbaviť a táto výkopová zemina spĺňala kritériá pre zaradenie ako „vedľajší produkt“, sú v rozpore s právom EÚ. V rozpore s právom EÚ je taktiež podmienka, aby výkopová zemina prestala byť odpadom len vtedy, ak je priamo použitá ako náhrada za suroviny a ak musí jej držiteľ plniť formálne kritériá, ktoré nemajú opodstatnenie z pohľadu ochrany životného prostredia.
1 C-238/21, para. 15-17.
2 V zmysle rakúskeho právneho rámca prestáva byť odpad odpadom v nasledujúcich prípadoch: a) prípravou na opätovné použitie prostredníctvom kontroly, čistenia alebo opravy a b) skutočným použitím materiálu na účely nahradenia surovín. C-238/21, para. 20.
3 Hierarchia odpadového hospodárstva uvádza nasledovnú prioritizáciu: a) predchádzanie vzniku, b) príprava na opätovné použitie, c) recyklácia, d) iné zhodnocovanie, napr. energetické zhodnocovanie, e) zneškodňovanie. Opatrenia na implementáciu hierarchie odpadového hospodárstva majú zohľadniť čo najlepší celkový dopad na životné prostredie. C-238/21, para. 20-22; Smernica EÚ 2008/98, čl. 4.
4 C-238/21, para. 26-28.
5 C-238/21, para. 44.
6 C-238/21, para. 34-39.
7 C-238/21, para. 45.
8 C-238/21, para. 62.
9 C-238/21, para. 63.
10 C-238/21, para. 66-68.
11 C-238/21, para. 64.
12 C-238/21, para. 72.
13 C-238/21, para. 74.
JUDr. Marek Prítyi, advokátsky koncipient
Eversheds Sutherland, advokátska kancelária, s.r.o.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.