Editoriál. Summit nedospel ku konsenzu. Aj nezhoda však môže byť úspechom

V auguste sa skončilo piate kolo rokovaní o globálnej dohode, ktorej cieľom je obmedzovať produkciu plastov a posilňovať ich opätovné použitie v globálnom meradle. Vo finále, teda do roku 2040, by sa podľa nej malo ukončiť znečistenie planéty plastmi.

Do Ženevy sa vydalo 1 400 delegátov a spolu 2 600 účastníkov so zámerom „doklepnúť“ dohodu, no rokovanie skončilo po jedenástich dňoch prerušením.

Dôvody? Pozorovatelia poukazujú najmä na zásadné rozpory medzi dvoma tábormi: na jednej strane sa nachádzajú krajiny, ktoré sú významnými producentmi ropy a chemikálií z nich, najmä USA, Rusko, Čína alebo krajiny Perzského zálivu, na druhej Európska únia a chudobnejšie krajiny z Afriky, Strednej a Južnej Ameriky, ako aj malé ostrovné štáty.

Vyzerá to ako rozprávkový súboj dobra, ktoré chce zachrániť Zem, voči zlu, ktoré ju chce drancovať. Všeličo v tom pohľade však nehrá.

Napríklad to, že bohaté krajiny sveta sú síce najväčšími spotrebiteľmi plastov na osobu, ale zároveň minoritným znečisťovateľom životného prostredia touto komoditou. Britskí autori štúdie, ktorá vyšla pred rokom v časopise Nature, konštatujú, že krajiny s vysokými príjmami sa na celosvetových emisiách plastového odpadu podieľajú len 0,3 %. V roku 2017 vyšla iná štúdia v Nature Communications. Autori v nej odhadujú, že podiel plastov v oceánoch, ktoré sa do nich dostávajú európskymi riekami, je len 0,28 %, kým riekami zo Strednej a Severnej Ameriky 0,95 %.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.