Mladé Češky prišli s alternatívou mikroténových vreciek. Za zelenú novinku si však priplatíte | ODPADY-PORTAL.SK
Eversheds Sutherland
REDOX
MARIUS PEDERSEN

Mladé Češky prišli s alternatívou mikroténových vreciek. Za zelenú novinku si však priplatíte

České študentky vymysleli biodegradovateľné vrecúška, ktoré môžu nahradiť bežne používané mikroténové sáčky na ovocie či zeleninu. Vďaka crowdsurfingovej kampani spustili sériovú výrobu dizajnových vrecúšok Frusack.

Mladé Češky prišli s alternatívou mikroténových vreciek. Za zelenú novinku si však priplatíte

Foto: Frusack

“Namiesto igeitiek sa mnohí z nás naučili nosiť znovupoužíateľné alternatívy. Spotreba igelitových tašiek sa tak značne znížila. Prečo by nemohla existovať i funkčná náhrada za mikroténové vrecúška?” píšu dve mladé Češky na webe svojho start-upu Infiberry. Po tom, čo vlani prišli s nápadom, ktorý má zredukovať množstvo používaných mikroténových sáčkov, na jar tohto roku založili firmu, spustili výrobu a v súčasnosti svoj produkt uvádzajú na trh.

 “Nápad prišiel v dobe mojej materskej dovolenky. Keď som niekoľkokrát za deň behala von s odpadkovým košom, väčšinou bol zaplnený týmito sáčkami. Hovorila som si, že keď môžu byť ekologické alternatívy k igelitkám, prečo nie k malým vreckám,” priblížila vznik svojho nápadu Hana Němcová, jedna z dvojice zakladateliek projektu, pre portál Aktualně.cz.

Vrecúška na opakované používanie

Výhodou vrecúšok Frusack oproti bežne používaným sáčkom má byť predovšetkým podstatne nižšia environemntálna záťaž, ktorá je s nimi spojená. Úplný rozklad v súčasnosti bežne používaných vreciek trvá až 400 rokov a obzvlášť veľkým problémom sa stávajú najmä v oceánoch. Mladé Češky zdôrazňujú, že kým bežné plastové vrecko slúži kupujúcemu v priemere iba 20 minút, nimi navrhnutá náhrada je určená na opakované používanie.

“Mikroténové vrecúška v podstate používate iba jedenkrát na to, aby ste si odniesli ovocie od regálu k pokladni,” pokračuje Tereza Dvořáková, druhá študentka zo zakladajúceho tandemu.

Objem 5 litrov, nosnosť 1,5 kg

Materiál, z ktorého začali hneď od začiatku české medičky vychádzať, je bežne používaný bioplast vyrobený zo škrobov rastlinnej biomasy, tzv. PLA plast. “Kyselina polymliečna sa ale rýchlo rozkladá. My sme sa snažili prísť na zmes, ktorá bude mať dlhšiu životnosť,” dodávajú mladé Češky.

Základnou surovinou pre Frusack sa tak stal bioplast vyrábaný predovšetkým z kukuričnej celulózy. Materiál sa síce spracováva na rovnakých strojoch ako bežné plasty, produkcia je však oproti nim až o dve tretiny menej energeticky náročná. Výhodou bioplastov je taktiež ich rozložiteľnosť – jednoducho a rýchlo sa rozložia či už v prírode alebo v kompostéri.

 
 

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Printový mesačník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Analýza ukázala, že zber kuchynského odpadu funguje, ale je drahý a zle nastavený

Analýza ukázala, že zber kuchynského odpadu funguje, ale je drahý a zle nastavený

Zväz odpadového priemyslu upozorňuje, že vyzbieraný kuchynský odpad v niektorých regiónoch nie je kde spracovať a zrejme končí „načierno“ na poliach alebo skládkach.

Poplatkový zákon treba nastaviť spravodlivejšie, myslia si mestá

Poplatkový zákon treba nastaviť spravodlivejšie, myslia si mestá

Predstavili návrhy, ako zefektívniť systém.

Priemyselný odpad premieňajú na stavebný materiál. Polymérové tehly sa spájajú bez malty

Priemyselný odpad premieňajú na stavebný materiál. Polymérové tehly sa spájajú bez malty

Austrálski vedci predstavujú inováciu, ktorá posúva stavebný priemysel bližšie k princípom obehového hospodárstva.