Ako vyzerajú zálohové systémy v Európe? Nóri môžu záloh venovať na charitu

Anna Larsson, špecialistka na udržateľné nakladanie s odpadmi a zástupkyňa mimovládnej medzinárodnej organizácie zaoberajúcej sa obehovým hospodárstvom Reloop, priniesla na nedávnu konferenciu Deň odpadového hospodárstva 2019 porovnanie európskych zálohových systémov so slovenským zákonom o zálohovaní.

Záloh na charitu

Zaujímavým príkladom je systém zálohovania nápojových obalov v Nórsku, ktorý je prepojený na charitu. V krajine zaviedli pre spotrebiteľov možnosť nevybrať si záloh späť, ale túto čiastku presmerovať na konto charitatívnej organizácie.

Funguje tam tzv. „recyklačná lotéria“, do ktorej sa spotrebiteľ môže zapojiť tak, že pri vracaní nápojového obalu si čiastku zálohu nevyberie, ale ju daruje nórskemu Červenému krížu. Spotrebiteľ je na oplátku zaradený do žrebovania, v ktorom môže vyhrať finančnú odmenu až milión nórskych korún.

V minulom roku sa týmto spôsobom pre Červený kríž vyzbieralo v Nórsku takmer päťdesiat miliónov nórskych korún, teda takmer päť miliónov eur. Od roku 2008, kedy tento systém zaviedli, na charitu spotrebitelia nevybranými zálohmi prispeli sumou približne dvestopäťdesiat miliónov korún, čiže necelými dvadsiatimi piatimi miliónmi eur.

Deň odpadového hospodárstva 2019 | Foto: Odpady-portal.sk

Najdlhšie zálohujú Švédi

Systém zálohovania jednorazových nápojových obalov má podľa Anny Larsson obrovský dosah na premýšľanie spotrebiteľov o problematike obalov na jedno použitie, čo je jeho veľkým pozitívom.

Vo Švédsku a Nórsku sa správcom zálohového systému nesmierne darí vo zvyšovaní povedomia o zálohovaní, oplatili sa im aj investície do reklamy. Systém má navyše podporu od štátu aj pokrytie v médiách.

Najstarší systém zálohovania jednorazových nápojových obalov má Švédsko, funguje tam už od roku 1984. V súčasnosti aktívne zálohuje desať európskych krajín a niekoľko ďalších sa pre to už rozhodlo.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.