NATUR-PACK
MEVA SK
INISOFT

Chemicky spracovaný odpadový olej ako alternatívne palivo pre zariadenia na výrobu elektrickej energie

Za istých okolností právo EÚ nebráni členskému štátu odmietnuť udelenie povolenia na náhradu metánu ako palivového zdroja pre zariadenia na výrobu elektrickej energie za látku získanú spracovaním odpadových rastlinných olejov. Článok vyšiel v mesačníku Odpadové hospodárstvo 2019/12.

Chemicky spracovaný odpadový olej ako alternatívne palivo pre zariadenia na výrobu elektrickej energie

Foto: Fotolia

  • Publicistika
  • 13.12.2019
  • Mgr. Filip Kozoň, Mag. Annamária Tóthová

Rozhodol o tom Súdny dvor Európskej únie (SD EÚ) Rozsudkom vo veci C-212/181.

Vnútroštátny spor sa týkal žiadosti talianskej spoločnosti Prato Nevoso Termo Energy Srl (ďalej len „PNTE“), ktorá v roku 2016 požiadala taliansku provinciu Cuneo o povolenie nahradiť metán ako zdroj paliva jej prevádzkarne za biokvapalinu, konkrétne rastlinný olej vyrábaný spoločnosťou ALSO, pochádzajúci zo zberu a chemického spracovania niektorých použitých jedlých olejov, ktoré pred ich spracovaním predstavovali odpad.

Spoločnosť ALSO získala povolenie uvádzať tieto oleje na trh ako produkt, ktorý stratil povahu odpadu, na použitie pri výrobe bionafty (čiže paliva používaného v dieselových motoroch).

Spoločnosť PNTE však chcela tento produkt použiť na iný účel, a to ako palivo v zariadení vypúšťajúcom emisie do atmosféry, konkrétne šlo o zariadenie na výrobu elektriny spaľovaním palív (vrátane biomasy).

V máji 2017 bolo spoločnosti PNTE zo strany provincie Cuneo odmietnuté vydanie žiadaného povolenia s odôvodnením, že podľa talianskeho práva tento rastlinný olej nie je uvedený v kategórii palív pochádzajúcich z biomasy, ktoré môžu byť používané v zariadeniach vypúšťajúcich emisie do atmosféry.

Jedinými rastlinnými olejmi zaradenými do tejto kategórie sú v Taliansku oleje získané z plodín pestovaných na energetické účely alebo vyrobené výlučne mechanickým spracovaním.

Provincia Cuneo teda z uvedeného vyvodila záver, že v súlade s talianskym právom treba tento rastlinný olej aj po jeho spracovaní považovať za odpad a nie za palivo. PNTE podala proti tomuto rozhodnutiu žalobu na vnútroštátny súd, ktorý sa následne obrátil na SD EÚ s prejudiciálnymi otázkami.

Konanie pred SD EÚ sa týkalo výkladu článku 6 ods. 1 a 4 rámcovej smernice o odpade2 a článku 13 ods. 1 smernice o podpore obnoviteľných zdrojov3, konkrétne, či tieto články vo vzájomnej súvislosti nebránia vnútroštátnej právnej úprave zamietnuť povolenie používať uvedený druh biokvapaliny z dôvodu, že táto látka nie je zapísaná na vnútroštátnom zozname povolených palív pochádzajúcich z biomasy a že tento zoznam nemôže byť doplnený len udelením povolenia na používanie takej látky ako paliva.

Vnútroštátny súd v prospech PNTE zdôraznil, že žiadosť spoločnosti PNTE bola zamietnutá napriek tomu, že predmetný rastlinný olej spĺňa technickú normu uplatniteľnú na biopalivá, má svoj vlastný trh ako bionafta a že PNTE v rámci schvaľovacieho konania predložila technickú správu, podľa ktorej by environmentálna bilancia nahradenia metánu týmto rastlinným olejom bola v globále pozitívna.

Naproti tomu provincia Cuneo a talianska vláda sa na podporu nepovolenia tejto náhrady metánu za chemicky spracované rastlinné oleje odvolávali na dôvody environmentálnej a zdravotnej povahy.

Tvrdili, že keď sa takéto oleje spaľujú, chemické činidlá sa uvoľňujú do atmosféry v oveľa väčšom rozsahu, než keď sa spaľujú ako zložka bionafty v dieselovom motore.

Riziká pre zdravie a životné prostredie

Dostupné vedecké práce nevylučujú, že používanie chemicky spracovaných odpadových rastlinných olejov ako palivo v zariadení vypúšťajúcom emisie do atmosféry prináša riziká pre životné prostredie alebo zdravie ľudí a tieto riziká sú potenciálne vyššie než riziká, ktoré sa spájajú s používaním tohto typu olejov na výrobu bionafty.

SD EÚ uviedol, že pri existencii určitého stupňa vedeckej neistoty týkajúcej sa environmentálnych rizík súvisiacich s ukončením stavu odpadu pri látke, akou sú odpadové rastlinné oleje, môže členský štát vzhľadom na zásadu obozretnosti viesť k rozhodnutiu žiadosť o povolenie zamietnuť a neuvádzať túto látku na zozname povolených palív.

SD EÚ zároveň rozhodol, že takéto zamietnutie nie je v rozpore s právom EÚ. Podľa rámcovej smernice o odpade špecifický odpad prestáva byť odpadom, ak prejde činnosťou zhodnocovania vrátane recyklácie a spĺňa osobitné kritériá, ktoré sa vypracujú v súlade s nasledovnými základnými podmienkami:

a) látka alebo vec sa bežne používa na špecifické účely;

b) pre túto látku alebo vec existuje trh alebo je po nej dopyt;

c) látka alebo vec spĺňa technické požiadavky na špecifické účely a spĺňa existujúce právne predpisy a normy uplatniteľné na výrobky; a

d) použitie látky alebo veci nepovedie k celkovým nepriaznivým vplyvom na životné prostredie alebo zdravie ľudí.

Smernica o odpade zároveň ustanovuje, že ak na úrovni EÚ neboli podľa uvedených podmienok tieto kritériá určené, členské štáty môžu v jednotlivých prípadoch samostatne rozhodnúť, či určitý odpad prestal alebo neprestal byť odpadom.

V prípade odpadových rastlinných olejov takéto kritériá na úrovni EÚ neboli určené. Za týchto okolností teda môžu členské štáty v jednotlivých prípadoch určiť, či konkrétne odpady prestanú byť za odpady považované, teda dosiahnu stav konca odpadov, čo má za následok, že vo vzťahu k nim dôjde k ukončeniu ochrany, ktorú odpadové právo zaručuje.

Avšak, pokiaľ ide o životné prostredie a zdravie ľudí, členské štáty sú každopádne povinné zabezpečiť dodržiavanie spomínaných základných podmienok zo smernice o odpade.

Súdny dvor EÚ teda ponecháva na posúdení členského štátu, či sú splnené podmienky dosiahnutia stavu konca odpadov a zároveň konštatuje, že zoznam kategórií palív pochádzajúcich z biomasy určených na konkrétny účel (napr. spaľovanie v elektrární) môže byť upravený vnútroštátnym predpisom, napr. vyhláškou, bez toho, aby v konkrétnom správnom konaní bolo opäť posudzované používanie tejto látky ako paliva.

Predpokladom zaradenia danej látky na zoznam palív, teda do právneho predpisu, je vylúčenie škodlivých účinkov na životné prostredie a zdravie ľudí. Pri existencii určitého stupňa vedeckej neistoty týkajúcej sa environmentálnych rizík môže členský štát rozhodnúť, že takúto látku na zozname povolených palív neuvedie.


1 Rozsudok súdneho dvora EÚ vo veci C-212/18 z 24. októbra 2019, Prato Nevoso Termo Enrgy Srl

2 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc

3 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES

Mgr. Filip Kozoň, Mag. Annamária Tóthová
Eversheds Sutherland, advokátska kancelária, s.r.o.



Mohlo by vás zaujímať

PET kajak skončil svoju púť v recyklačnom podniku

PET kajak skončil svoju púť v recyklačnom podniku

Jedinečný dokumentárny film o putovaní PET kajaku bude prebiehať od 5. júna na webe spoločnosti NATUR-PACK pri príležitosti Svetového dňa životného prostredia.

Rozhovor. Bez zavedenia systému rozšírenej zodpovednosti má zber textilu neistú budúcnosť

Rozhovor. Bez zavedenia systému rozšírenej zodpovednosti má zber textilu neistú budúcnosť

Krajine chýba slovenská linka na triedenie slovenského textilného odpadu. Know-how máme, problémom je však nedostatok financií.

Richard Biznár: Slovensku chýba infraštruktúra na nebezpečný odpad

Richard Biznár: Slovensku chýba infraštruktúra na nebezpečný odpad

Na prelome rokov 2019/2020 sa mnohým, najmä priemyselným podnikom zvýšili ceny za spracovanie nebezpečných odpadov. Ing. Richard Biznár, konateľ Remko Sirník, hovorí o tom, prečo ceny za túto kategóriu odpadu rastú a aké sú ich perspektívy.