Eversheds Sutherland
MEVA SK
MARIUS PEDERSEN

Odpadové hospodárstvo potrebuje zmeny. Analytici vydali 10 odporúčaní pre novú vládu

Kľúčom k vyššej recyklácii a nižšiemu skládkovaniu je podľa analytikov INEKO triedenie bioodpadu.

triedený zber

Foto: Fotolia

Na to, aby Slovensko splnilo náročné ciele v oblasti odpadov, bude nevyhnutné zaviesť povinné triedenie biologicky rozložiteľného odpadu, posilniť motivácie ľudí triediť odpad a zapracovať aj na osvete a vzdelávaní.

Vyplýva to z materiálu Odporúčania do programového vyhlásenia vlády Igora Matoviča v oblasti odpadového hospodárstva, ktorý vypracovali analytici Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Jozef Hajko a Peter Goliaš s podporou organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV) ENVI-PAK.

Odpady? Enviroproblém číslo 1

Analytici upozorňujú, že v odpadovom hospodárstve sa v najbližších 15 rokoch budú musieť preinvestovať stovky miliónov a možno až miliardy eur zo súkromných i verejných zdrojov. Dôvodom sú náročné ciele EÚ, pre ktoré sa bude musieť výrazne zmeniť spôsob nakladania s odpadom.

Problematika odpadov zároveň čoraz intenzívnejšie rezonuje aj v širokej verejnosti. Podľa prieskumu Eurobarometra zverejneného v marci 2020 považujú obyvatelia Slovenska za najväčší environmentálny problém práve narastajúce množstvo odpadu (60 % respondentov).

„Vo verejnom záujme je efektívne hospodárenie s odpadom a tiež efektívne investovanie dostupných zdrojov,“ zdôrazňujú analytici INEKO. Na novú vládu Igora Matoviča sa preto obracajú s 10 odporúčaniami v oblasti odpadov.

Zhrnutie týchto odporúčaní analytici publikovali na blogu denníka SME. Celý materiál si môžete stiahnuť tu. Denník Odpady-portal.sk pre vás z materiálu vyberá to najdôležitejšie.

10 odporúčaní pre Matovičovu vládu

1. Prehodnotiť ciele a vyhodnocovať ich plnenie

Po analýze súčasného stavu a predpokladaného vývoja na Slovensku aj v Európskej únii by nová vláda podľa odporúčania INEKO mala prehodnotiť dlhodobé ciele v odpadovom hospodárstve.

Zároveň by mala vziať do úvahy dopady epidémie koronavírusu na ekonomiku a verejné financie. Na základe ekonomických a environmentálnych dopadov bude musieť zvážiť výnimky, čím by sa plnenie cieľov rozložilo na dlhšie obdobie. Ciele totiž musia byť nastavené realisticky.

Podľa aktuálne platných cieľov by Slovensko malo do roku 2035 znížiť podiel komunálneho odpadu, ktorí končí na skládkach, na 10 %. Ako ukazuje nasledujúci graf, v tom istom roku by malo recykláciou prechádzať až 65 % komunálnych odpadov, pričom v roku 2018 to bolo menej ako 40 %.

Analytici vláde tiež odporúčajú vypracovať „cestovnú mapu,“ teda podrobný plán plnenia cieľov na každý rok. Užitočné by podľa nich bolo stanoviť krátkodobé merateľné ciele pre aktuálne volebné obdobie, čiže do roku 2024, a to aj z hľadiska prijímaných nástrojov a subjektov odvetvia.

Plnenie takto nastavených cieľov by mohla vláda následne priebežne vyhodnocovať a informácie zverejňovať na internete. Zverejňovanie cieľov a ich priebežného plnenia by sa, navyše, malo týkať aj OZV a samospráv.

2. Stabilizovať vzťahy medzi výrobcami, obcami a zberovými spoločnosťami

Podľa ďalšieho z odporúčaní INEKO by nová vláda mala zlepšiť reguláciu odvetvia kvalitnými predpismi a vynucovaním pravidiel. Zabránila by tak výpadkom pri zbere triedeného odpadu, keď najmä začiatkom roka v dôsledku chýbajúcich zmlúv s OZV nemá kto vyvážať vytriedený odpad z obcí.

Tento problém sa na Slovensku objavil aj začiatkom roka 2020, podrobnosti sme priniesli v tomto článku.

Vláda by podľa J. Hajka a P. Goliaša mala jednoznačne definovať okolnosti, za ktorých môžu byť vypovedané zmluvy medzi samosprávami, zberovými spoločnosťami a OZV.

„Dnes sú tieto zmluvy ľahko vypovedateľné, čo môže viesť zberové spoločnosti k uprednostňovaniu nižších investícií do nádob a zberných miest. Najnákladnejšie obce čelia riziku neodôvodneného jednostranného vypovedania zmlúv zo strany OZV, čo vedie k absencii koncepčného budovania triedeného zberu,“ upozorňujú analytici.

Predvídateľnosť a nepretržitú dostupnosť služby by štát podľa nich mohol zabezpečiť zákonnými úpravami, napríklad uplatnením kontraktov na viacročné obdobie. Ak by boli obce dlhodobejšie zazmluvnené, OZV by presne vedeli na základe infraštruktúry, koľko ton ktorého materiálu je možné v obci vyzbierať a podľa toho by zazmluvňovali výrobcov.

Podľa INEKO by sa však mal spružniť aj súčasný systém evidencie na ministerstve životného prostredia, aby OZV mali už pred začiatkom kalendárneho roka informáciu o svojom podiele na trhu a dokázali uzatvoriť zmluvy s proporcionálnym počtom obcí z hľadiska počtu obyvateľov. Štát by mal tiež stanoviť termíny, dokedy majú mať výrobcovia uzavreté zmluvy s OZV.


Mohlo by vás tiež zaujímať: 


„Systém na Slovensku je v porovnaní s ďalšími štátmi EÚ relatívne nízko nákladový. Od zavedenia systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov v roku 2015 dochádza k prudkému zvyšovaniu miery triedenia aj recyklovania odpadu,“ píše sa v materiáli INEKO. „Napriek tomu, Slovensko patrilo v roku 2018 medzi 14 štátov EÚ, pri ktorých Európska komisia uviedla, že nesplnia dávnejšie stanovený cieľ recyklovať do roku 2020 najmenej 50 % komunálneho odpadu.“

Aby Slovensko splnilo svoje ciele v oblasti nakladania s odpadmi, štát by podľa analytikov mal uplatňovať a prípadne aj zvýšiť sankcie pre výrobcov tak, aby boli motivačné a žiadnemu výrobcovi by sa neoplatilo vzdať sa zodpovednosti za svoj odpad a zostať nezazmluvneným.

Na strane samospráv by zas pomohlo, ak by vláda podporila združovanie (najmä malých) samospráv, čím by sa posilnila ich vyjednávacia pozícia voči OZV a zberovým spoločnostiam. Okrem toho analytici navrhujú tiež posilniť súťaživosť pri objednávaní služieb zberových a spracovateľských firiem obcami (pre netriedený zber), keďže práve v týchto službách sa v systéme koncentrujú najväčšie výdavky.

3. Zreálniť prijaté opatrenia pri skládkovaní, zbere a triedení odpadu

Tlak na zníženie miery skládkovania začala vytvárať už Pellegriniho vláda v roku 2018, keď rozhodla o postupnom zvyšovaní poplatkov za ukladanie zmesového komunálneho odpadu, ktoré do roku 2021 vo viacerých kategóriách podľa stupňa vytriedenia stúpnu na 2- až 3-násobok. Tieto poplatky pritom tvoria významnú časť celkových poplatkov za uskladnenie odpadov.

Matovičova vláda by podľa odporúčaní INEKO mala nielen pokračovať vo zvyšovaní týchto poplatkov, ale aj v realizácii ďalších prijatých opatrení a rozvíjať ich. Ako kľúčové opatrenia analytici zdôrazňujú:

  • povinné vybavenie zberných vozidiel vážnym systémom,
  • dotrieďovanie zmesového komunálneho odpadu pred uložením na skládky,
  • vykonávanie triedeného zberu biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu.

S ohľadom na dopady epidémie koronavírusu na ekonomiku a verejné financie, ako aj reálne možnosti výrobcov, obcí, zberových a spracovateľských spoločností by však vláda mala prehodnotiť časový harmonogram, rozsah a súbeh uvedených opatrení, ktoré by sa mali realizovať už v najbližších rokoch.

„Kým v roku 2019 zaplatila obec na Slovensku za skládkovanie jednej tony zmesového komunálneho odpadu podľa spoločnosti Wood & Company v priemere 45 eur, v tomto roku sa predpokladá rast na úroveň 60 eur. V nasledujúcich rokoch, po zohľadnení nových povinností, sa môžu dostať na úroveň 90 až 100 eur za tonu, teda na dvojnásobok,“ upozorňuje INEKO.

4. Dobudovať infraštruktúru efektívne a transparentne

Rozsiahle zmeny v nakladaní s odpadom a odklon odpadov zo skládok si bude v najbližších rokoch vyžadovať rozsiahle investície do infraštruktúry. Vláda by však podľa ďalšieho z odporúčaní mala podporovať aj triedenie odpadu priamo pri zdroji. Zároveň bude potrebné efektívne využívať súčasné kapacity na dotrieďovanie zmesového komunálneho odpadu a likvidovanie nerecyklovateľných odpadov, najmä spaľovne a cementárne.

Pri rozhodovaní o nových investíciách by mala Matovičova vláda analyticky vyhodnotiť ich hodnotu za peniaze v porovnaní s inými dostupnými alternatívami. Podporovať súkromnú iniciatívu pri realizácii investícií bude pre štát výhodné za predpokladu, že bude jasne vymedzené a predvídateľné postihovanie negatívnych externalít – napríklad v podobe poplatkov za skládkovanie či emisných noriem pri spaľovaní odpadu.

Slovensko má potenciál na spaľovanie a energetické zhodnocovanie odpadu. V roku 2018 sa týmto spôsobom spracovalo necelých 7 % komunálneho odpadu. Presadzovatelia takéhoto prístupu poukazujú na príklad susedného Rakúska, kde je podiel energeticky zhodnoteného komunálneho odpadu až 39 %,“ píše sa v materiáli.

Ako ukazujú nasledujúce grafy, v susednom Rakúsku prechádza energetickým zhodnotením alebo materiálovým zhodnotením, resp. kompostovaním, dovedna až 97 % všetkého komunálneho odpadu. V prípade Slovenska je to len okolo 45 %.

Vláda by tiež mala preskúmať možnosti využívať biodpad ako alternatívne palivo v Elektrárni Nováky po skončení ťažby hnedého uhlia na hornej Nitre v roku 2023. O možnom nahradení uhlia odpadom v nováckej elektrárni sme vlani priniesli viac na Energie-portal.sk.

Analytici okrem toho vláde navrhujú prehodnotiť spustenie povinného zálohovania plastových fliaš a hliníkových plechoviek. To sa malo pôvodne rozbehnúť už v roku 2022, minulý týždeň však došlo k odkladu o jeden rok. INEKO však apeluje na vládu, aby si stanovila primárny cieľ a analyzovala podľa princípu hodnota za peniaze, aké opatrenie je pre Slovensko najvýhodnejšie.

5. Podporovať množstvový zber

Občania by mali platiť za množstvo zmesového komunálneho odpadu, ktoré vyprodukujú. To ich bude motivovať, aby komunálneho odpadu produkovali menej. Podľa piateho z odporúčaní INEKO by nová vláda mala podporovať uplatňovanie množstvového zberu v obciach.

„Predtým, ako sa po uplatnení dôsledkov prijatej novely zákona o odpadoch začnú strmo dvíhať poplatky za skládkovanie a tým za nakladanie so zmesovým komunálnym odpadom, by mala vláda zrozumiteľným spôsobom sprostredkovať samosprávam informácie, aké dopady ich čakajú a ponúknuť im nástroje na ich zmiernenie, napríklad uplatňovanie množstevného zberu,“ píše sa v materiáli.

Pri množstvovom zbere však štát bude musieť minimalizovať možné negatívne dopady – okrem iného umiestňovanie zmesového odpadu do nádob na triedený zber, vytváranie čiernych skládok či tzv. odpadovú turistiku.

V štúdii z roku 2019 Inštitút environmentálnej politiky (IEP) uviedol, že len necelých 13 % obyvateľov Slovenska si uplatňuje množstvový zber odpadu. Z analýzy údajov za obdobie rokov 2010 – 2018 pritom vyplýva, že množstvový zber na Slovensku znižuje produkciu zmesového odpadu na obyvateľa v priemere o 22 %.

6. Podporovať zber a kompostovanie bioodpadu

Biologicky rozložiteľný odpad tvorí v priemere 30 až 50 % zmesového komunálneho odpadu. Odklonenie biologického odpadu preto tvorí najväčší potenciál na zvýšenie podielu recyklovania komunálneho odpadu.

Podľa odhadov IEP a Inštitútu finančnej politiky Ministerstva financií SR (IFP) z roku 2017, o ktorý sa šieste z odporúčaní INEKO opiera, až 70 % bioodpadov končí v nevytriedenom komunálnom odpade na skládkach. Ak by sa tento trend potvrdil aj v roku 2018 a ak by sa všetok bioodpad namiesto uloženia na skládku podarilo skompostovať, úplne by sa zmenila skladba naloženia s komunálnym odpadom.

„Podľa prepočtov INEKO by sa miera recyklovania odpadu zvýšila z 38 % bez kompostovania (pre rok 2018) na 59 % s kompostovaním. Súčasne by sa znížila miera skládkovania odpadu z 54 % na 33 %,“ píše sa v odporúčaniach pre vládu.

Tento prípad je síce len ilustračný a odrzkadľuje ideálny stav, ktorý by nemohol nastať, lebo vyťaženie všetkého bioodpadu zo zmesového odpadu je ťažko realizovateľné a nie všetky bioodpady sú vhodné na kompostovanie. Napriek tomu však ukazuje, aký obrovský potenciál je v spracovaní biozložky komunálneho odpadu.

Novej práve preto analytici odporúčajú kontrolovať obce a aj pod hrozbou sankcií od nich vyžadovať, aby vykonávali zber alebo zabezpečovali kompostovanie kuchynského biologicky rozložiteľného odpadu.

Povinný triedený zber odpadu bez výnimiek považuje za prioritu aj Dušan Magula, prezident Asociácie podnikateľov v odpadovom hospodárstve. Ako upozorňuje, v tejto oblasti platili dlhé roky výnimky a triedený zber odpadu nijako nenapredoval.

7. Prijať jednoznačné a účinné štandardy zberu triedeného odpadu

Predpokladom na to, aby občania triedili odpad v správnom množstve a kvalite je mať k dispozícii zbernú infraštruktúru, ktorú garantujú požiadavky na určitý minimálny štandard. Ten existuje v oklieštenej forme aj v súčasnosti, ale J. Hajko a P. Goliaš argumentujú, že je nedostatočný a navyše sa ani nedodržiava.

Rozsiahle nedostatky v triedenom zbere v obciach odhalila aj vlaňajšia kontrola Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ), predovšetkým v najmenších sídlach. Úrad preto vo svojej záverečnej správe vydal sedem odporúčaní pre mestá a obce.

S cieľom zvýšiť mieru triedenia a recyklovania komunálneho odpadu INEKO Matovičovej vláde navrhuje sfunkčniť a spresniť súčasný minimálny štandard zberu triedeného odpadu. Vláda by tiež mala zvážiť rozšírenie štandardu o nové ukazovatele, napríklad v dostupnosti nádob, ich objeme na plochu alebo počet obyvateľov, pričom vláda sa môže inšpirovať najlepšími praktikami štátov EÚ.

Zodpovednosť za dodržiavanie štandardov analytici odporúčajú preniesť z obcí na OZV (v dodávaní optimálneho počtu kontajnerov či vriec). Od obcí by mal štát vyžadovať individuálne plnenie cieľov triedeného zberu, pričom konkrétny spôsob dosiahnutia cieľov má byť ponechaný na dohodu obce a OZV.

8. Jasné pravidlá a vzdelávanie

Miera triedenia komunálneho odpadu, tak ako si ju predstavuje a plánuje štát, sa slovenským samosprávam dosahovať nedarí neplní. Aspoň tak to vyplýva zo zistení NKÚ.

Po preverení 58 obcí z územia celého Slovenska dospel NKÚ k záveru, že najhoršia situácia je pri menších obciach do 3 000 obyvateľov. Cieľ na rok 2017, ktorý bol stanovený na minimálne 30 % triedenia komunálneho odpadu, tam neplnilo vyše 90 % obcí. Rastom počtu obyvateľov sa situácia zlepšuje, no ani v kategórii miest s viac ako 10 000 obyvateľmi viac ako tretina neplnila cieľ roka 2017.

„Ciele triedenia sa každý rok zvyšujú o 10 percentuálnych bodov. Na rok 2020 je stanovený cieľ 60 % triedených komunálnych odpadov. Na základe údajov z rokov 2015 až 2017 urobil NKÚ projekciu na rok 2020. Z kontrolovaných obcí do 3 000 obyvateľov tento limit nedosiahne žiadna, v strednom pásme sa to podarí len 33 %, v pásme nad 10 000 obyvateľov iba 45 percentám,“ upozorňuje INEKO.

Vlaňajšia kontrola NKÚ taktiež odhalila, že občania často nevedia, ako majú odpad triediť. Opakujúcimi problémami bola tiež nízka propagácia triedenia medzi občanmi, chýbajúce, nekompletné alebo neaktualizované informácie o systéme triedenia odpadu na webovej stránke obce.

Podľa ôsmeho z odporúčaní INEKO by preto vláda mohla podporiť triedenie komunálneho odpadu tým, že nastaví jednoznačné pravidlá pre zber a nakladanie s komunálnym odpadom. Štát by mal tiež iniciovať osvetu medzi obcami aj občanmi o týchto pravidlách, vymedziť povinnú vzájomnú súčinnosť obcí a OZV pri informovaní občanov o nastavených pravidlách, ako aj o význame triedeného zberu.

INISOFT

Lepšou informovanosťou môže štát podľa analytikov zamedziť praxi, keď občania na základe nesprávnych pokynov často presmerujú najmenej recyklovateľný odpad do zmesového odpadu, čoho dôsledkom nesú náklady za tento odpad občania namiesto výrobcov.

Vzťah k životnému prostrediu sa buduje už v útlom veku, preto by sa mala táto oblasť dostať do školských osnov. Napríklad OZV ENVI-PAK je za to, aby sa posilnilo aj vzdelávanie na lokálnej úrovni. To sa môže zlepšiť, ak obce poskytnú aktívnu spoluprácu a povinnú súčinnosť vo vzdelávacích aktivitách OZV.

9. Odstrániť krížové dotovanie, podporiť ekologické obaly

Ďalším problémom, na ktorý INEKO v materiáli upozorňuje vládu, je výška poplatkov uhrádzaných OZV výrobcami obalových a neobalových výrobkov.

Ako upozorňuje najnovšia analýza IEP, tieto poplatky neodrážajú skutočné náklady spojené s environmentálnymi dopadmi materiálov a v rámci jednotlivých materiálových prúdov sú diferencované len minimálne, čím v praxi dochádza ku krížovému dotovaniu. Na Odpady-portal.sk sa problému bližšie venujeme v tomto článku.

Vláda by podľa J. Hajka a P. Goliaša mala toto krížové dotovanie zmapovať a odstrániť, čím by sa celý systém zefektívnil a stransparentnil.

Matovičovmu kabinetu odporúčajú uplatňovať princípy na zvýhodnenie výrobcov používajúcich ekodizajn, ktorými sa negatívne vymedzia a budú penalizovať používajúci materiály s nižším stupňom recyklovateľnosti a s vyššími nárokmi na zber a spracovanie obalov.

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate na 1 rok

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X)
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (1)

  1. office@naturpack.sk07.04.2020 (15:29)
    škoda... Šinák

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

V Londýne zbierajú odpad namiesto smetiarskych áut elektrobicykle

V Londýne zbierajú odpad namiesto smetiarskych áut elektrobicykle

V mestskej časti Putney spustili tento mesiac pilotný projekt zameraný na zefektívnenie zberu odpadu a zlepšenie kvality ovzdušia. Smetiarske vozidlá nahradili nákladné elektrické bicykle.

D. Magula: Nedémonizujme skládkovanie. Skládky budú potrebné vždy

D. Magula: Nedémonizujme skládkovanie. Skládky budú potrebné vždy

Slovenské odpadové hospodárstvo stojí pred mnohými výzvami. Prezident Asociácie podnikateľov v odpadovom hospodárstve predstavil možné riešenia.

Platia iba za to, čo vyhodia. Chcú získať cenu za najlepší projekt o odpadoch v Európe

Platia iba za to, čo vyhodia. Chcú získať cenu za najlepší projekt o odpadoch v Európe

Takmer trojtisícová obec Košeca neďaleko Ilavy môže byť dobrým príkladom a inšpiráciou pre iné slovenské samosprávy, ako za niekoľko mesiacov zmeniť myslenie tamojšej komunity.