Domáce kompostovanie je len symbolickým príspevkom a bioplynových staníc schopných spracovávať biologicky rozložiteľný odpad je na Slovensku málo, hovorí majiteľ spoločnosti REDOX Roman Malček.
Najlepšou cestou, ako si slovenské mestá a obce môžu poradiť s bioodpadom, je priemyselné kompostovanie. Zber, odvoz a zhodnotenie biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu (BRKO) v regionálnej priemyselnej kompostárni môže samospráve znížiť produkciu zmesového komunálneho odpadu o 10 až 15 %.
V rozhovore pre Hospodárske noviny to uviedol Roman Malček, majiteľ lučeneckej spoločnosti REDOX, ktorá je komplexným dodávateľom komunálnej techniky a zaoberá sa tiež spracovávaním bioodpadu.
Kuchynské odpady treba hygienizovať
Väčšina slovenských miest a obcí má od roku 2021 novú povinnosť: triedený zber biologicky rozložiteľných kuchynských odpadov z domácností. Na zavedenie riešení do praxe však mestá a obce dostali prechodné obdobie.
„Aktuálne sa každé mesto, obec pripravuje na povinný zber kuchynských odpadov k 1. 7. 2021. Zákonná povinnosť je síce od 1. 1. 2021, ale samospráva dostala odklad pol roka,“ vysvetlil R. Malček.
Hlavným cieľom celého procesu triedenia, zberu a zhodnotenia bioodpadu je podľa experta jeho vrátenie do zeme po jeho hygienizácii, a to vo forme kompostu.
„Európska komisia zakazuje ukladanie nestabilizovaného a nezhygienizovaného bioodpadu na skládky, pretože v neupravenej forme produkuje emisie a prispieva tak k vytváraniu skleníkového efektu,“ povedal R. Malček.
Ako ďalej objasnil, kompostovanie nespočíva len v jednoduchom „uložení“ odpadu na kompost. Biologicky rozložiteľné odpady, akými sú zeleň, konáre či drevné orezy, sa v kompostárni najskôr podrvia, zmiešajú vopred určeným pomerom a uložia na voľnú plochu vo forme hroblí. Následne sa tieto odpady prekopávaním prevzdušňujú a zrejú na kompost.
Na druhej strane kuchynský odpad musí prejsť zložitejším procesom. Podľa európskej legislatívy musia byť kuchynské odpady podrvené na 12mm frakciu a zhygienizované pri teplote 70 stupňov Celzia po dobu jednej hodiny. Cieľom procesu je zlikvidovať v odpade patogény a predchádzať šíreniu chorôb.
„Takto upravený kuchynský odpad môžeme zmiešať so zeleným bioodpadom a skompostovať. Pre zrýchlenie kompostovacieho procesu a zvýšenie kapacity kompostárne používame hygienizačné biodomy, každý o objeme 250q. Tieto biodomy si poradia aj s hygienizáciou ťažkej biologickej frakcie zo zmesového komunálneho odpadu,“ uviedol R. Malček.
Náklady samospráv a zberoviek rastú
Nakladenie s bioodpadom sa premieta aj do nákladov samospráv a zberových spoločností.
„Zber, transport a povinná hygienizácia kuchynských odpadov zvýši náklady na jedného obyvateľa o o päť až 15 eur, ak kuchynský odpad poputuje do kompostárne, ak skončí v bioplynovej stanici o 20 až 25 eur pri odhadovanej produkcii 80 kg kuchynského odpadu ročne na jedného obyvateľa,“ podotkol majiteľ Redox-u.
„Ak v Nemecku obyvatelia platia za zber zmesového komunálneho odpadu 130 eur ročne na jedného obyvateľa a v Rakúsku minimálne 90 eur, nemôžu Slováci platiť 30 eur na jedného obyvateľa za rok, ak majú rovnaké legislatívne povinnosti a používajú rovnaké postupy, techniku a technológie,“ zdôraznil R. Malček.
Základným problémom vo financovaní odpadového hospodárstva na Slovensku je podľa R. Malčeka neakceptácia nákladov jednotlivých účastníkov triedenia, zberu a zneškodňovania odpadov zo strany štátu.
„Zberové spoločnosti sú nútené zabezpečovať uvedené služby za tretinové ceny oproti cenám v západnej časti EÚ. Je to možné len preto, že vlastnia u nás skládky. Ak budú musieť zavrieť skládky a stavať spaľovne, v poriadku, ale obyvatelia budú platiť podstatne viac. Násobne.“
Domáce kompostovanie nestačí
Pri nakladaní s bioodpadom je podľa odborníka najlepším riešením v podmienkach Slovenska priemyselné kompostovanie. Oproti kompostovaniu na malej škále má viaceré výhody.
„Domáce kompostovanie nenaplnilo sľubované ciele, že sa prostredníctvom rozdaných desiatok tisíc kompostérov financovaných štátnym Environmentálnym fondom zníži produkcia komunálneho odpadu o 10 – 20 % na obyvateľa. Výsledky preukázali len symbolické zníženie produkcie komunálneho odpadu,“ povedal R. Malček.
Ešte slabšie výsledky preukázalo komunitné kompostovanie na veľkých sídliskách. „Svet od tohto spôsobu zhodnotenia bioodpadov už dávno odišiel. Je to hobby riešenie pre enviro nadšencov. Naviac, do týchto domácich a komunitných kompostérov nemôžete dávať živočíšnu časť kuchynských odpadov ako kosti, zvyšky mäsa, omáčky, polievky. Tak či tak potrebujete na tento odpad priemyselnú kompostáreň alebo bioplynku,“ uviedol.
Zber, odvoz a zhodnotenie BRKO vrátane kuchynských odpadov do regionálnej priemyselnej kompostárne môže podľa odhadu odborníka samospráve znížiť produkciu zmesového komunálneho odpadu o 10 až 15 %. Kompostovanie v riadenej kompostárni navyše poskytuje záruku výroby certifikovaného kompostu, ktorý spĺňa najprísnejšie kritériá na kvalitu.
Frekvencia zberu závisí od nádob
Podľa poslednej novely vyhlášky č. 371/2015 k zákonu o odpadoch, ktorá stanovuje minimálnu frekvenciu odvozu a typy nádob na zber BRKO, je frekvencia vývozu kuchynských odpadov stanovená na 1x týždenne v prípade, pokiaľ sa na zber využívajú dierkované bionádoby s roštom.
„Ak ste si v minulosti zakúpili bezdierkovú nádobu bez roštu, máte smolu, vyvážať musíte dvakrát týždenne. Rovnako máte smolu, ak ste na sídliská v minulosti inštalovali bionádoby väčšie ako 240 l. V takom prípade máte opäť povinnosť odpad vyvážať dvakrát týždenne,“ upozornil R. Malček s tým, že tieto opatrenia zbytočne zvyšujú náklady na zber bioodpadov, pričom pri každom vývoze je nádoby potrebné aj umývať.
Roman Malček na Dni komunálnej techniky 2020 | Foto: Odpady-portal.sk
„Napriek tomu má triedenie bioodpadu zmysel. Potrebujeme zo zmesového komunálneho odpadu vytiahnuť čo najviac bioodpadov pri zdroji tak, aby zmesový komunálny odpad neprodukoval metán, aby mal čo najmenej emisií a aby sa neskládkoval neupravený.“
Uhlie má nahradiť TAP
Kým najmä menšie obce budú podľa R. Malčeka naďalej lákať svojich občanov na domáce kompostovanie, mestá budú jednoznačne preferovať zber, transport a spracovanie v regionálnej kompostárni.
„Keďže máme len deväť bioplyniek schopných spracovať kuchynský odpad, riešením je budovanie regionálnych kompostární v dosahu maximálne 20 km od každého mesta. Je naivné myslieť si, že rôzne vedierkové systémy od dverí k dverám efektívne vyriešia tento problém. V Taliansku si za tento spôsob obyvatelia priplácajú minimálne 60eur, aj preto sa toho chytilo len niekoľko talianskych miest a mestských štvrtí,“ uviedol R. Malček.
Ako ďalej pripomenul, v iných štátoch EU takýto systém zavedený nie je a programy zero waste oslovujú len malý zlomok osvietenej populácie. Krajiny preto hľadajú iné riešenia.
„Západná časť EÚ beží cestou spaľovní, triedenia, recyklácie a opätovného zhodnotenia odpadov. Východná časť EÚ skládkuje. Triedi čiastočne, pretože nemá dostatok vybudovaných domácich recyklačných kapacít,“ objasnil majiteľ Redox-u.
„Slováci vedia dokonale vytriediť odpad, ale načo, keď jednotlivé frakcie triedeného zberu nie je kam umiestniť- slovenské cementárne preferujú spaľovanie zahraničného upraveného odpadu (TAP), elektrárne Nováky a Vojany si veselo idú prevažne na uhlie, rovnako teplárne. Nie je problém zavrieť zajtra skládky, ale obyvatelia nechcú ani spaľovne. Rešpektujú, že sú prijateľnejšie ako skládky, ale nech sú umiestnené čo najďalej od ich obydlí, ideálne v susednom meste.“
Riešením celej otázky podľa R. Malčeka bude kompromisom. Skládkovať sa bude len čistý, vytriedený, upravený bezemisný odpad, a to na riadených a kontrolovaných skládkach podobne, ako je to vo Švédsku či Fínsku.
V odvetviach, kde sa dnes využíva uhlie, nájde využitie tuhé alternatívne palivo z ľahkej frakcie zmesového komunálneho odpadu, ťažká biologická frakcia bude prechádzať stabilizáciou a hygienizáiou, aby mohla následne smerovať na skládky. Popri tom zrejme dôjde k výstavbe dvoch a ž troch spaľovní.
Redox ponúka riešenia
„My v Redoxe sa sústredíme na transportnú techniku odpadu a technológie spracovania a zhodnotenia bioodpadov. Vyrábame unikátne drviče kuchynských odpadov a hygienizačné biodomy pre kompostárne za účelom výroby kompostu,“ doplnil R. Malček.
Spoločnosť zároveň realizuje čoraz viac dodávok podzemných a polopodzemných kontajnerov, ktoré umožňujú umiestňovať odpad pod zem, kde v chlade nezapácha a nik ho odtiaľ nevyberá.
„Je to čisté protipandemické riešenie. Navyše, ich optimálnym osadením vytvárame nové parkovacie miesta na autami preplnených sídliskách, pretože jeden polopodzemný kontajner nahradí päť veľkých klasických kontajnerov. Dokazujeme, že aj smetiarsky kontajner môže byť pekný a estetický produkt,“ uzavrel majiteľ Redox-u.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.