NATUR-PACK
REDOX
MARIUS PEDERSEN

Názor. Chýba nám „legislatívne ukotvenie“ chemickej recyklácie

Hierarchia odpadového hospodárstva je jasná, predchádzanie vzniku odpadu a recyklácia majú prednosť pred energetickým zhodnocovaním a skládkovaním, píše Monika Medovičová zo združenia Priatelia Zeme – SPZ.

plastový odpad

Ilustračné foto: Odpady-portal.sk

Denník Odpady-portal od januára 2021 postupne uverejnil tri moje články o chemickej recyklácii.

V prvom článku som predstavila jednotlivé spôsoby chemickej recyklácie ako aj závery jednej štúdie, v druhom článku som sa viac venovala tepelnej depolymerizácii a uviedla som niektoré existujúce prevádzky chemickej recyklácie vo svete a nakoniec tretí článok bol reakciou na článok riaditeľa Únie spracovateľov zmesového plastového odpadu Vladimíra Danišku.

Keďže existujú zástancovia aj odporcovia súčasného presadzovania chemickej recyklácie na riešenie problému s plastovým odpadom, je výmena rôznych názorov pre vytvorenie si objektívnejšieho pohľadu na túto problematiku žiaduca.

V druhom článku Vladimíra Danišku z apríla 2021, ktorý je reakciou na môj predchádzajúci článok, sa nachádzajú invektívy, pričom na niektoré z nich budem v tomto článku reagovať. Hlavnou témou však bude poukázanie na problém chýbajúceho „legislatívneho ukotvenia“ chemickej recyklácie.

Čo je chemická recyklácia?

V mojom prvom článku som prezentovala rozdelenie chemickej recyklácie na tri základné spôsoby - solvolýzu, chemickú depolymerizáciu a tepelnú depolymerizáciu, ktoré vo svojej štúdii prezentovala medzinárodná organizácia CHEM Trust.

Podľa Britskej federácie plastov sa chemická recyklácia rozdeľuje na purifikáciu, depolymerizáciu a surovinovú recykláciu.

Podľa normy STN ISO 15270 pod materiálové zhodnotenie okrem mechanickej a biologickej recyklácii patrí aj surovinová (chemická recyklácia). Táto recyklácia je premenou plastového polyméru na monomér alebo na výrobu nových surovín zmenou chemickej štruktúry odpadu z plastov krakovaním, splyňovaním alebo depolymerizáciou bez energetického zhodnocovania a spaľovania.

Ako vidíme, prístup odborníkov k zadefinovaniu, čo presne pod chemickú recykláciu spadá je rôzny a zatiaľ nie je definícia chemickej recyklácie vrátane jej technológií zakotvená v európskom práve.

Výroba paliva nie je recyklácia

Päť medzinárodných organizácií združujúcich environmentálnych odborníkov predstavilo „Sedem krokov k účinnej právnej úprave chemickej recyklácie,“ ktorej technológie nie sú právne zakotvené ani v práve EÚ, ani v právach jednotlivých členských štátov.

Za najdôležitejší krok títo odborníci považujú ustanoviť jednoznačne, ktoré technológie doteraz označované spoločným názvom „chemická recyklácia“ spĺňajú požiadavky „recyklácie“ podľa európskeho aj národného práva.

Toto ustanovenie definície chemickej recyklácie a jej technológií by vylučovalo z chemickej recyklácie akúkoľvek výrobu palív z plastov a všetky činnosti, ktoré nesmerujú k výrobe nových plastov. Podrobenie odpadového plastu zložitým procesom rozkladu len pre účely konečného spálenia výsledného produktu, nie je cestou obehového hospodárstva, ale cestou zvýšeného ohrozovania životného prostredia.

Pozrime sa však na definíciu „recyklácie“ v zákone o odpadoch:

„Recyklácia je každá cˇinnostˇ zhodnocovania odpadu, ktorou sa odpad opätovne spracuje na výrobky, materiály alebo látky urcˇené na pôvodný úcˇel alebo iné úcˇely, ak § 42 ods. 12, § 52 ods. 18 a 19 a § 60 ods. 15 neustanovuje inak; recyklácia zahr´nˇa aj opätovné spracovanie organického materiálu. Recyklácia nezahr´nˇa energetické zhodnocovanie a opätovné spracovanie na materiály, ktoré sa majú použitˇ ako palivo alebo na cˇinnosti spätného zasypávania.“

a tiež definíciu „recyklácie odpadov z obalov“ v zákone o odpadoch:

„Recykláciou odpadov z obalov je každé opätovné spracovanie odpadových materiálov vo výrobnom procese na pôvodné určenie alebo na iné účely vrátane organickej recyklácie, ale okrem energetického zhodnocovania.“

Z uvedeného vyplýva, že aj keď definíciu chemickej recyklácie nemáme priamo zakotvenú v právnom systéme, z definície recyklácie je jasné, že výroba paliva z odpadových plastov nie je recykláciou a toto je aj moja odpoveď na „prosbu“ p. Danišku „Nespochybňujte legislatívu platnú v EÚ a na Slovensku. Pokiaľ je v rámci platnej hierarchie recyklácia (vrátane pyrolýzy) uprednostnená pred energetickým zhodnocovaním a skládkovaním, tak to rešpektujte“, pretože ním presadzovaná pyrolýza odpadového plastu na výrobou paliva určite nie je recykláciou.

Predbežná opatrnosť je na mieste

Vladimír Daniška vo svojom prvom článku o chemickej recyklácii z marca 2021 píše „za posledné roky bolo zrecyklovaných niekoľko tisícok ton problematického zmesového odpadového plastu na Slovensku chemickou recykláciou, kde výstupným produktom bolo certifikované palivo, ktoré by inak skončili na skládke, v cementárni, prípadne v spaľovni.“

Ďalej v tomto článku tiež uviedol, že „spoločnosť Duslo Šaľa prejavila záujem vykupovať chemický recyklát pochádzajúci zo zmesového plastového odpadu ročne v objemoch od 10 000 do 40 000 ton slúžiaci ako surovina pre petrochemický priemysel. S touto spoločnosťou Únia uzavrela Memorandum o spolupráci“.

Deklarovanie uzavretia Memoranda o spolupráci na vykupovanie suroviny pre „petrochemický priemysel“ má zrejme u čitateľov nabudiť dojem, že táto surovina bude mať materiálové využitie. Je tu však jedna podstatná logická chyba – spoločnosť Duslo Šaľa má úplne iné zameranie výroby ako petrochemický priemysel (spracujúci ropu a ropné výrobky) a teda jej použitie môže byť len ako palivo a nie ako surovina pre petrochemický priemysel.

Ešte je potrebné zdôrazniť, že každá nová surovina i palivo, ktoré by Duslo Šaľa chcelo používať, podlieha integrovanému povoľovaniu a v tomto prípade by išlo aj o posudzovanie vplyvov na životné prostredie.

Priatelia Zeme v plnej miere rešpektujú platnú hierarchiu v odpadovom hospodárstve a rešpektujú aj uprednostňovanie recyklácie vrátane pyrolýzy pred energetickým zhodnocovaním a skládkovaním, ale len v tom prípade, ak konkrétna technológia bude spĺňať požiadavku, že výstupný produkt bude surovinou pre výrobu plastov a nie palivom alebo dokonca len odpadom vhodným na energetické zhodnotenie.

Tiež je potrebné zdôrazniť, že Priatelia Zeme v žiadnom prípade neodmietajú snahy pretrochemických spoločností o vyriešenie problému s plastovým odpadom vývojom zariadení chemickej recyklácie. Boli by sme radi keby existovala spoľahlivá technológia, ktorá by premenila odpadový plast na nový plast. Pretože to žiaľ tak dodnes nie je, tak poukazujeme na nutnosť dôsledného posúdenia všetkých aspektov tej ktorej technológie, či už z ekonomického, energetického ako aj environmentálneho hľadiska.

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate na 1 rok

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X)
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Aktuálny vývoj a vplyv zálohových systémov na rozšírenú zodpovednosť výrobcov

Aktuálny vývoj a vplyv zálohových systémov na rozšírenú zodpovednosť výrobcov

V niektorých krajinách zavedenie záloh spôsobilo pokles ochoty triediť ostatné plasty a kov. Ak to bude aj prípad SR, bude náročnejšie plniť povinnosti výrobcov, píše špecialistka na odpadovú legislatívu OZV ENVI - PAK Katarína Borovičková.

Štát bude od majiteľov pozemkov žiadať, aby financovali sanácie envirozáťaží

Štát bude od majiteľov pozemkov žiadať, aby financovali sanácie envirozáťaží

Pôvodný legislatívny materiál poslanci prijali s pozmeňujúcim návrhom.

Recyklované suroviny pokrývajú 13 % materiálovej spotreby v EÚ. Slovensko zaostáva

Recyklované suroviny pokrývajú 13 % materiálovej spotreby v EÚ. Slovensko zaostáva

Slovensko sa však zaradilo ku krajinám, ktoré vlani zaznamenali najväčší pokrok.