Ekomodulácia rozšírenú zodpovednosť výrobcov nezachráni

Vítame informáciu z nedávnej tlačovej konferencie Ministerstva životného prostredia SR (ďalej len “ministerstvo”) o snahe pripraviť nový zákon o obaloch a neobalových výrobkoch podľa odporúčaní zo štúdie Inštitútu environmentálnej politiky (ďalej len „IEP“) s názvom Ako pretriediť triedený zber.

Do Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2022 sa však takýto predpis nedostal. Podľa vyjadrenia ministerstva pre Odpady-portal.sk „Nová legislatíva bude kľúčová aj z pohľadu dlho očakávanej ekomodulácie, ktorá by sa mala dotknúť práve obalov a neobalových výrobkov. Slovensko rovnako ako ostatné členské štáty EÚ čaká na metodické usmernenie Európskej komisie, ktoré pôvodne malo byť zverejnené už v minulom roku. Doposiaľ sa tak však nestalo.“ 

Ekomodulácia je princíp, ktorý je Slovenská republika jednak povinná prevziať z európskej legislatívy, zároveň by mal do systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov pre obaly a neobalové (ďalej len „RZV“) výrobky priniesť vyššiu transparentnosť a spravodlivosť do stanovenia poplatkov, ktoré výrobcovia platia do organizácií zodpovednosti výrobcov (ďalej len „OZV“).

RZV však nie je iba o ekomodulácii. Táto oblasť dlhodobo trpí neustálymi legislatívnymi zmenami a nekoncepčnými záplatami. Zákon o odpadoch bol novelizovaný už 19-krát. Máme za to, že do súčasného systému nie je možné princíp ekomodulácie funkčne začleniť. Do poplatku pre výrobcu totiž vstupuje množstvo premenných, ktoré majú na stanovenie poplatku vplyv.

V prvom rade je to nastavenie prerozdelenia obcí medzi jednotlivé OZV na základe trhového podielu a k tomu prislúchajúcemu počtu obyvateľov. OZV zároveň plnia ciele zhodnotenia a recyklácie odpadov z obalov a ciele zberu. Poplatok pre výrobcu preto zahŕňa nielen skutočný náklad na triedenie a zhodnotenie odpadu, ale aj náklad na zastúpeného obyvateľa a z tohto dôvodu sú jednotlivé komodity krížovo financované.

Podľa vyššie uvedeného systému prislúcha ku každému výrobcovi určitý počet obyvateľov. Výrobca môže na trh uvádzať napr. 95% neobalového papiera a 5% ostatných druhov obalov. K nemu prislúchajúci občania však tvoria všetky druhy odpadov. Preto výrobca musí financovať náklady na zber a recykláciu všetkých, občanmi vytriedených, odpadov. Aj tých, pri ktorých sú náklady vyššie. Tie sa potom logicky musia premietnuť do ceny neobalového papiera. Poplatky za rôzne druhy obalov sú potom, na rozdiel od iných krajín, veľmi podobné.

Dôsledkom tohto nastavenia sú aj každoročné presuny obcí medzi jednotlivými OZV. Aj tento rok sa pohybujú na úrovni približne 200.000 obyvateľov a stoviek obcí, v ktorých následne chýba kontinuita v nastavení triedeného zberu, vzdelávania a stability systému. Na nestabilitu systému RZV upozornil v spomínanej štúdii aj IEP a zároveň navrhol aplikovať v podmienkach SR overený systém zdieľanej infraštruktúry fungujúci vo viacerých krajinách EÚ.

Koncom roka 2020 pribudla do legislatívy tzv. cenová vyhláška, ktorá určuje výšku poplatku, ktorú platí OZV zberovej spoločnosti. Ekomodulácia sa však realizuje na úrovni poplatkov pre výrobcov a súčasná cenová regulácia sa vzťahuje k zberovým spoločnostiam a preto bude s nastavením ekomodulácie kolidovať. Dôkazom toho je tohtoročná cenová vojna medzi OZV, ktorá stlačila poplatky pre výrobcov úplne mimo rámec cenovej vyhlášky a odčerpala zo systému RZV ďalšie prostriedky.

Ekomodulácia nevyrieši problém RZV. Naopak, máme za to, že musíme vyriešiť problém s RZV aby sme vedeli zaviesť princíp ekomodulácie tak, aby splnila svoj cieľ diferencovať poplatky za obaly podľa obsahu recyklátu, dostupnosti, náročnosti spracovateľských kapacít a pod.

Apelujeme na ministerstvo, aby nečakalo na ekomoduláciu a čo najrýchlejšie pripravilo stabilný systém RZV pre obaly a neobalové výrobky, podľa funkčných zahraničných modelov tak, aby bolo vôbec možné ekomoduláciu pre rok 2022 zaviesť.

Ako dlhoroční špecialisti z rôznych oblastí odpadového hospodárstva sme kedykoľvek pripravení ministerstvu poskytnúť odbornú pomoc a konzultácie v tejto oblasti.

Michal Sebíň | riaditeľ OZV NATUR-PACK
Zuzana Čachová | špecialistka pre životné prostredie mesta Trenčín
Jozef Kozák | riaditeľ OZV SEWA
Kamil Potoma | konateľ REWA-TECH, s.r.o.
Tomáš Schabjuk | konateľ Odpadový hospodár, s.r.o.
Martin Basila | riaditeľ SENSONEO

Pozn.: Článok je názorovým príspevkom. Postoje prezentované v ňom môžu, ale nemusia vyjadrovať názor redakcie Odpady-portal.sk

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.