Názor. Štát čaká pri zavádzaní ekomodulácie viacero úloh

Revízia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc priniesla povinnosť členským štátom (v článku 8a bode 4 písm. b)) prijať opatrenia v prípade kolektívneho plnenia povinností vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcov na úpravu finančných príspevkov, ktoré výrobca vyhradeného výrobku platí.

Podľa možnosti na základe jednotlivých výrobkov alebo skupín podobných výrobkov, pričom sa má zohľadniť predovšetkým ich trvanlivosť, opraviteľnosť, opätovná použiteľnosť, recyklovateľnosť a prítomnosť nebezpečných látok (tzv. ekomodulácia).

Zároveň by mal byť zabezpečený súlad s požiadavkami vyplývajúcimi z príslušných právnych predpisov Únie, ako aj s harmonizovanými kritériami, ak existujú [1]. Do slovenskej legislatívy bola táto požiadavka transponovaná v roku 2020 do zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch.

Povinnosť sa prenáša na organizácie zodpovednosti výrobcov a tretie osoby u batérií a akumulátorov (OZV), ktoré majú povinnosť upraviť finančné príspevky od zastúpených výrobcov po zohľadnení trvanlivosti, opraviteľnosti, opätovnej použiteľnosti, recyklovateľnosti vyhradených výrobkov a po zohľadnení prítomnosti nebezpečných látok vo vyhradených výrobkoch [2].

Formálne máme splnené, termín účinnosti bol vzhľadom na čakanie na usmernenie pre ekomoduláciu, ktorú pripravuje pre členské štáty Európska komisia, už niekoľkokrát posunutý.

Koho sa ekomodulácia dotkne

Úprava finančných príspevkov sa dotkne výrobcov vyhradených výrobkov podľa štvrtej časti zákona o odpadoch, teda výrobcov elektrozariadení, výrobcov batérií a akumulátorov, výrobcov obalov a výrobcov neobalových výrobkov, výrobcov vozidiel a výrobcov pneumatík v kolektívnom plnení prostredníctvom OZV, alebo aj prostredníctvom tretej osoby, ak ide o batérie a akumulátory.

Tu je dobre poznamenať, že za výrobcu sa nepovažuje iba ten, čo fyzicky obal, elektrozariadenie, prípadne iný vyhradený výrobok vyrába, ale aj dovozca, distribútor, internetový predajca, či v prípade obalov aj balič, plnič.

Prečo už viac nečakať a zaujať postoj

Štát by už viac nemal čakať a mal by zaujať postoj, či príde v blízkom čase k úprave a doplneniam v oblasti opatrení na zavedenie ekomodulácie, alebo to ponechá len na OZV.

Jednak preto, lebo rok 2023 pre zosúladenie systémov so smernicou o odpade už stanovuje samotná smernica, čím sme si vyčerpali možnosť na predlžovanie účinnosti ekomodulácie stanovenú zákonom o odpadoch (v súčasnosti do 31. decembra 2022).

A zároveň, vychádzajúc z upozornenia Protimonopolného úradu (PMÚ), Európska komisia má k ekomodulácii vydať len odporúčací materiál a nie záväzný predpis. Mrháme čas, počas ktorého by mohol štát v spolupráci so zainteresovanými osobami pracovať na nastavení podmienok v prostredí Slovenska [3].

Vyjadrenie PMÚ čiastočne potvrdzuje samotné znenie smernice o odpade, ktoré vo všeobecných požiadavkách v článku 8 Rozšírená zodpovednosť výrobcov uvádza, že Komisia po konzultácii s členskými štátmi zverejní usmernenia pre úpravu finančných príspevkov. Otázkou je, či konzultácia so Slovenskom prebehla.

Súčasne článok 8 smernice o odpadoch ustanovuje možnosť Komisie smerom k ekomodulácii, aby sa predišlo narušeniu vnútorného trhu, prijať vykonávacie akty s cieľom stanoviť kritériá jej jednotného uplatňovania, ale bez toho, aby presne určila výšku príspevkov [1].

Opatrenia

Úloha štátu je nevyhnutná pri zavádzaní akýchkoľvek opatrení. Štát by mal vedieť, čo ktoré opatrenie prinesie, ako aj váhu daného opatrenia. Má nástroje plánovania, akými sú koncepčné dokumenty (napr. Program odpadového hospodárstva, Program predchádzania vzniku odpadu a iné), prostredníctvom ktorých vymedzuje ciele, indikátory, opatrenia, t. j. smerovanie na niekoľko rokov dopredu.

Aj v oblasti ekomodulácie by sme mali poznať, či je pre Slovensko lepšie zamerať sa na materiálové zloženie výrobku a tlačiť výrobcov k zámene materiálov smerom k ľahšej recyklácii, alebo na plnenie cieľov recyklácie, na ktoré sa viaže nie len zámena materiálu, ale aj infraštruktúra zberu, podpora triediacich a recyklačných možností, podpora trhu s druhotnými surovinami, prípadne pri elektrozariadeniach zameranie sa na životnosť či opraviteľnosť výrobku.

Zdroj: autorka

Úloha štátu v prostredí konkurenčných systémov

Ak existuje viac konkurenčných OZV na trhu, je mimoriadne dôležité, aby do podmienok nastavenia ekomodulácie zasiahol štát, a nemôžme túto povinnosť ponechať na jednotlivé OZV. Zhodujú sa na tom v posledných rokoch vypracované štúdie, pričom niektoré by mali byť podkladom pre usmernenie, na ktoré sa čaká [4, 5, 6, 7].

Ale už len z pohľadu laika, ponechanie výberu kritérií na jednotlivé OZV otvára možnosť na dumping cien v kontraste s tým, čo má opatrenie v oblasti finančných príspevkov priniesť. Len pre ilustráciu, ak si jedna OZV vyberie za kritérium rozlíšenia poplatkov u plastov rozčlenenie na PET a ostatné, splní podmienku úpravy finančných príspevkov tak isto, ako OZV, ktorá sa k nastaveniu cien postaví čelom a roztriedi ich podľa aktuálnych možností ich recyklácie s ohľadom na dostupnosť infraštruktúry, podmienky triedenia a ďalšie nasledujúce činnosti nakladania.

Asi vieme, v ktorej OZV skončia výrobcovia plastov, ktoré je ťažko (prípadne neekonomické vo vzťahu k environmentálnemu prínosu) recyklovať.

Kým podrobnejšie rozčlenenie plastov by mohlo mať za následok efekt zámeny materiálu smerom k zvýšeniu dosiahnutia ambicióznych recyklačných cieľov v nasledujúcich rokoch, pri jednoduchom delení plastov na „PET“ a „ostatné,“ budú iné recyklovateľné plasty zaradené v skupine „ostatné“ v poplatku dotovať tie ťažko recyklovateľné. Vo výsledku tak môže výrobca dosiahnuť nižší poplatok. To je kritérium, ktorým sa väčšina výrobcov rozhoduje.

Ako ďalej na Slovensku

Ideálne nečakať a začať konzultáciami so zainteresovanými stranami, medzi ktoré v prostredí Slovenska patria určite OZV, výrobcovia, zástupcovia obcí, zberových spoločností, recyklátorov, ale aj Ministerstvo hospodárstva SR ako zodpovedný subjekt pre zabezpečenie súladu s požiadavkami vyplývajúcimi z iných príslušných právnych predpisov Únie či s harmonizovanými kritériami, napríklad pri elektrozariadeniach, aby neprišlo k rozporu so smernicou o ekodizajne, ale skôr k jej podpore.

Problém s nastavením ekomodulácie majú aj väčšie krajiny ako my. Napríklad Nemecko, kde experti dokonca pochybujú o tom, či sa niečo také dá v konkurenčných systémoch nastaviť. Medzi kľúčové prvky (označené hrubým písmom), ktoré identifikovali rôzne združenia výrobcov, fóra, zväzy, experti, ktorými apelovali na Komisiu a ktorými by sa mohlo aj Slovensko riadiť, patria [8, 9, 10, 11]:

• Jednoduchosť a univerzálny charakter. Nemusíme spočiatku kreovať niekoľko stupňové modulácie poplatkov. Nájdime najprv cieľ, ktorý chceme dosiahnuť, a od toho sa následne odrazme. Čím zložitejší systém, tým viac bariér a finančných prostriedkov na neho použitých pri otáznom výsledku.
• Cieľ a jednotné kritériá. Pre zavedenie ekomodulácie by mal byť stanovený cieľ, ktorý by mal byť merateľný, a určité mantinely, v ktorých sa môžu konkurenčné systémy pohybovať pre dosiahnutie určeného cieľa. Malo by byť zavedené akési minimum na základe kategórií výrobkov/materiálu. Netreba zabudnúť ani na to, že individualisti by tiež nemali mať nespravodlivé výhody oproti výrobcom v kolektívnom plnení.
• Náklady na zber, triedenie a recykláciu. Tu už sme sa nejasnou cenovou vyhláškou popálili. Ako k cenovej vyhláške PMÚ poznamenalo, zásah do odpadového hospodárstva v podobe určenia minimálnych sadzieb by podľa PMÚ mal byť dobre odôvodnený. Pred jej zavedením by malo byť vopred zanalyzované, prečo sa zavádza, aký cieľ má splniť, či existujú menej obmedzujúce alternatívy a aký dopad má na stakeholderov, zároveň celý proces by mal byť transparentný [3].Potrebné je však dodať, že pravidlo „jedna obec – jedna OZV“ pri neustálom zrovnávaní systému, kedy dochádza k častej zámene obcí, destabilizuje možnosť dlhodobejšieho nastavenia financovania a poplatkov pre výrobcov. Pri rakúskom modeli by bolo možné časť poplatkov vyčleniť na rozvoj infraštruktúry v mestách a obciach. Vznikla by spoločná zodpovednosť pre zabezpečenie cieľa (zlepšenie infraštruktúry, podpora technológií), kedy každá OZV zaplatí svoj podiel na rozvoji spravodlivo, napr. na základe svojho trhového podielu. Rovnako je potrebné jednoznačne zadefinovať vlastníctvo odpadu, nakoľko výrobcovia, ktorí zodpovedajú za svoj výrobok počas všetkých fáz jeho životného cyklu v kontexte rozšírenej zodpovednosti, by mali mať garantovaný prístup k vytriedeným množstvám a možnosť rozhodnúť, ako s odpadom z vyhradených výrobkov ďalej nakladať.
• Vymožiteľnosť. Ak ponecháme rozlíšenie poplatkov čisto na OZV, kto bude zodpovedný za škodu v chýbajúcich poplatkoch v systéme? V dôsledku konkurenčného boja OZV o výrobcu už teraz dochádza k dumpingu cien, čo následne pociťujú mestá a obce. Predstavitelia samospráv združených v ZMOS upozornili, že recyklačné poplatky, ktoré niektoré OZV ponúkajú výrobcom, považujú za nereálne nízke. Preto je potrebné riešiť problém včas a neriešiť následne jeho dôsledky [12].

 Mgr. Mária Trošanová, PhD.

environmentálna špecialistka OZV NATUR-PACK

Zdroje:

[1] Smernica Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2018/851 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica 2008/98/ES o odpade. [online]. [cit. 2022-02-17]. Dostupné na: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=OJ:L:2018:150:FULL&from=SK.

[2] Zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov – účinnosť 01.01.2022. [online] [cit. 2022-02-17]. Dostupné na internete: https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/79/20220101.html.

[3] Potočár, R., 2022: Nečakajte na ekomoduláciu z Bruselu, príde len odporúčanie, odkazuje Protimonopolný úrad ministerstvu. Úradu sa nepozdáva spôsob, akým rezort životného prostredia reguluje recyklačné poplatky. [online] [cit. 2022-02-17]. Dostupné na internete: https://www.odpady-portal.sk/Dokument/106504/necakajte-na-ekomodulaciu-z-bruselu-pride-len-odporucanie-odkazuje-protimonopolny-urad-ministerstvu.aspx.

[4] EUROPEAN COMMISSION, Eunomia, 2020. Study to SupportPreparation of theCommission’sGuidanceforExtendedProducerResponsibilityScheme.Final report. Luxembourg: Publications Office of theEuropeanUnion. [online] [cit. 2022-02-14]. Dostupné na internete: https://op.europa.eu/en/publication-detail/-/publication/ecb86ea2-932e-11ea-aac4-01aa75ed71a1/language-en/format-PDF.

[5] EUROPEAN COMMISSION, Eunomia, 2020. Study to SupportPreparation of theCommission’sGuidanceforExtendedProducerResponsibilityScheme. RecommendationsforGuidance.Luxembourg: Publications Office of theEuropeanUnion. [online] [cit. 2022-02-14]. Dostupné na internete: https://op.europa.eu/en/publication-detail/-/publication/08a892b7-9330-11ea-aac4-01aa75ed71a1/language-en.

[6] SACHEVA, A. – ARAUJO, A. – HIRSCHNITZ-GARBERS, M.. 2021. ExtendedProducerResponsibility and Ecomodulation of Fees. Opportunity: Ecomodulation of Fees as a Way Forward forWastePrevention. [online] [cit. 2022-02-14]. Dostupné na internete: https://rethinkplasticalliance.eu/wp-content/uploads/2021/08/Ecologic-report-EPR-and-ecomodulation-August2021-1.pdf.

[7] Laubinger, F., et al. 2021. ModulatedfeesforExtendedProducerResponsibilityschemes (EPR). OECD EnvironmentWorkingPapers, No. 184, OECD Publishing, Paris. [online] [cit. 2022-02-14]. Dostupné na internete: https://doi.org/10.1787/2a42f54b-en.

[8] EuropeanGuidelinesforEco-FeeModulation: Recommendations of thepackagingvaluechain in Germany. 2019. [online] [cit. 2022-02-14]. Dostupné na internete: https://www.agvu.de/wp-content/uploads/2019/11/Recommendations-for-Eco-Fee-Modulation.pdf.

[9] PackagingSupplyChainGuidingPrinciples on EPR feemodulation&thelegalreview of theEssentialRequirementsforpackaging. 2019. [online] [cit. 2022-02-17]. Dostupné na internete: https://www.european-aluminium.eu/media/2806/packaging-supply-chain-principles-and-recommendations-on-epr-er-may-2019.pdf.

[10] WEEE Forum. 2021. Eco-modulation of feesfor ‘greener’ products. Concerns and challenges. [online] [cit. 2022-02-14]. Dostupné na internete: https://weee-forum.org/wp-content/uploads/2021/12/Eco-modulation_Interim-findings_2021-07-20_v7_Final2.pdf.

[11] The Consumer Goods Forum’sCoalition of Action on PlasticWaste. 2022. GuidingPrinciplesfortheEcomodulation of EPR FeesforPackaging. [online] [cit. 2022-02-14]. Dostupné na internete: https://www.theconsumergoodsforum.com/wp-content/uploads/2022/02/Guiding-Principles-for-the-Ecomodulation-of-EPR-Fees-February-2022.pdf.

[12] Potočár, R., 2022: ZMOS sa sťažuje na cenový dumping OZV. Pomohlo by stanoviť minimálne trhové podiely? Zástupcovia OZV sa zhodujú, že v systéme rozšírenej zodpovednosti výrobcov chýba dostatočná kontrola. [online] [cit. 2022-02-14]. Dostupné na internete: https://www.odpady-portal.sk/Dokument/106541/zmos-sa-stazuje-na-cenovy-dumping-ozv-pomohlo-by-stanovit-minimalne-trhove-podiely.aspx.

OZV NATUR-PACK je komunikačným partnerom Odpady-portal.sk.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.