SIŽP má prejsť transformáciou. Plánuje aj vlastnú vyšetrovaciu zložku

Systém boja proti environmentálnej protiprávnej činnosti na Slovensku je poznačený kompetenčnými spormi a v konečnom dôsledku nie je taký efektívny, ako by mal byť, myslí si Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP).

Do systému je zapojené veľké množstvo povoľovacích, kontrolných aj trestných štátnych orgánov a v niektorých prípadoch nejasné rozdelenie kompetencií vedie k tomu, že protiprávne konanie nie je efektívne.

Tento problém má riešiť nová Koncepcia boja proti environmentálnej protiprávnej činnosti, ktorú envirorezort predložil do medzirezortného pripomienkového konania. Kľúčovým prvkom má byť transformácia Slovenskej inšpekcie životného prostredia (SIŽP).

V článku sa dozviete:

• aké tri hlavné ciele si kladie MŽP v predloženej koncepcii,
• ako chce zefektívniť boj proti environmentálnej trestnej činnosti,
• ako má vyzerať transformácia SIŽP,
• aké nové zložky majú byť zriadené v rámci SIŽP,
• kedy má dôjsť k týmto zmenám.
• ako chce MŽP zabezpečiť personálne kapacity transformovanej inšpekcie.

V koncepcii si MŽP kladie tri strategické ciele. V prvom rade chce uskutočniť čiastočnú reformu štátnej správy na úseku starostlivosti o životné prostredie. Plánuje tiež zefektívnenie postupov kontroly a procesov vyvodzovania zodpovednosti, ako aj zabezpečiť účinnú nápravu škôd na životnom prostredí.

V prípade prvého cieľa je alfou a omegou posilnenie postavenia, pôsobnosti a právomocí SIŽP a jej transformácia na Inšpekciu životného prostredia SR (IŽP SR).

Koncepcia predstavuje myšlienku novej „Inšpekcie životného prostredia SR“ ako centralizovaného orgánu štátneho dozoru vo veciach starostlivosti o životné prostredie a orgánu oprávneného vyvodzovať administratívnoprávnu zodpovednosť. V presne špecifikovaných prípadoch bude inšpekcia oprávnená vyvodzovať aj trestnoprávnu zodpovednosť.

Súčasťou transformácie má byť zriadenie osobitnej časti inšpekcie s právomocou orgánu činného v trestnom konaní v oblasti environmentálnej trestnej činnosti. Vzniknúť by mala aj jedna integrovaná Stráž prírody.

Inšpirovali sa Pobaltím

Podľa MŽP je dobrým príkladom z praxe právna úprava Estónska, kde od roku 2011 environmentálne trestné činy vyšetruje Environmentálny inšpektorát. Jeho hlavnou úlohou je výkon environmentálneho dohľadu štátu a presadzovanie plnenia právnych predpisov, a to v miere ustanovenej zákonom.

V rámci estónskeho Environmentálneho inšpektorátu funguje aj vyšetrovacie oddelenie, ktoré sa zameriava na prevenciu, odhaľovanie, zabraňovanie a vyšetrovanie environmentálnych trestných činov.

„Inšpektorát má veľmi špecializovanú kompetenciu potrebnú na riešenie celkom špecifických trestných činov v oblasti životného prostredia, pričom vykonáva aj každodenný dohľad nad životným prostredím a vyvodzuje administratívnu zodpovednosť. Uvedený model má veľký potenciál byť vhodným a osvedčiť sa aj v podmienkach SR, najmä z dôvodu podobnosti obidvoch štátov,“ myslí si MŽP.

Environmentálne trestné činy a environmentálne správne delikty môže vyšetrovať len spomínaný inšpektorát, pričom iné orgány štátnej správy majú len veľmi obmedzené právomoci v tejto oblasti.

Inšpektorát má ústredie v Taline a celkovo 15 lokálnych pracovísk, ktoré vyšetrujú environmentálne delikty, v neskorších štádiách ukladajú sankcie, prípadne zastupujú štát na súde.

Centralizovaný orgán

Koncepcia počíta s rozdelením štátnych orgánov v oblasti starostlivosti o životné prostredie na dve základné skupiny orgánov – povoľujúce orgány a orgány kontroly a vyvodzovania zodpovednosti.

Medzi prvú skupinu by patrili okresné úrady, okresné úrady v sídle kraja a orgány územnej samosprávy, zatiaľ čo kontrolná činnosť spolu s právomocou vyvodzovať administratívnoprávnu zodpovednosť by prešla na zreformovanú IŽP SR.

V rámci IŽP SR bude prijímanie podnetov centralizované. Koncepcia takisto počíta s aktívnejším zapojením Zelenej linky do procesu prijímania podnetov. Predstavovala by akési jednotné kontaktné miesto na nahlasovanie podozrení zo spáchania protiprávnej činnosti v oblasti starostlivosti o životné prostredie.

Personálny substrát transformovanej inšpekcie by mali tvoriť zamestnanci súčasnej SIŽP, časť zamestnancov presunutých z odborov starostlivosti o životné prostredie v rámci okresných úradov a časť zamestnancov presunutých z personálnych kapacít Policajného zboru SR, ktorí sa zaoberajú envirokriminalitou. Tí by pôsobili v rámci novovzniknutého Kriminálneho úradu Inšpekcie životného prostredia (KÚIŽPSR).

Inšpekcia bude mať kriminálnu zložku

KÚIŽPSR bude novovzniknutý samostatný útvar, ktorý bude mať oprávnenie na vykonávanie úkonov v rámci trestného konania (postup pred začatím trestného stíhania a prípravné konanie) vo veciach vybraných trestných činov proti životnému prostrediu.

„Idea zriadenia KÚIŽPSR koncepčne nadväzuje na v minulosti zavedený a praxou overený model Finančnej správy, ktorej súčasťou je aj Kriminálny úrad Finančnej správy,“ vysvetľuje MŽP SR.

Medzi základné úlohy tejto zložky bude patriť odhaľovanie a vyšetrovanie trestných činov proti životnému prostrediu. Ďalej to bude správa informačného systému s obsahom informácií o trestných činoch proti životnému prostrediu, informácií o páchateľoch a osobách podozrivých zo spáchania takýchto činov.

Pribudne aj Ústav forenzných expertíz, ktorý bude poskytovať pre správne orgány a orgány činné v správnom konaní odborné služby, obdobne ako v súčasnosti poskytuje Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru pre orgány činné v trestnom konaní.

„Postavenie Ústavu forenzných expertíz v rámci Inšpekcie životného prostredia bude špecifické, aby bola zabezpečená jeho nezávislosť a nestrannosť,“ vysvetľuje MŽP.

Samotná transformácia SIŽP by mala prebehnúť v júni budúceho roka. V rovnakom čase by tiež malo dôjsť k zriadeniu kriminálneho úradu a ústavu forenzných expertíz.

Väčšia integrácia

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.