Vyhodnocovanie žiadostí podľa samospráv často viazne na strane Environmentálneho fondu. Ten tvrdí, že počas novembra celý proces prechádza reformou.
Zbytočné papierovanie a množstvo byrokracie, nedostatočná odbornosť, ale aj zdĺhavé schvaľovanie na ministerstve. Tak podľa predstaviteľov slovenských miest a obcí vyzerá proces, ktorý musí samospráva podstúpiť, ak sa rozhodne žiadať o podporu z Environmentálneho fondu.
Hoci zmeny spojené s tohtoročnou novelou zákona podľa samospráv priniesli drobné zlepšenia, vyhodnocovanie žiadostí Envirofondom sa za dva uplynulé roky nijako nezrýchlilo. V reakcii na naše otázky to potvrdili Združenie miest a obcí Slovenska aj Únia miest Slovenska.
Zdĺhavosť procesov na strane Envirofondu pritom pre mestá a obce znamená komplikácie najmä v súčasnej situácii rýchlo rastúcich cien a dlhých dodacích lehôt, čo okrem iného sťažuje verejné obstarávania a komplikuje čerpanie eurofondov. Ministerstvo preto v septembri prikročilo k mimoriadnym zmenám v Operačnom programe Kvalita životného prostredia, z ktorého sa financujú rôzne výzvy a v oblasti odpadového hospodárstva.
Teraz denník Odpady-portal.sk zmapoval situáciu okolo poskytovania dotácií z Envirofondu. Zisťovali sme, aké sú skúsenosti samospráv s fungovaním fondu a čo podľa nich procesy brzdí. S otázkami sme oslovili tiež podnikateľov v odpadom hospodárstve, ako aj samotný Envirofond, ktorý priblížil svoje ďalšie kroky.
V článku sa dozviete:
- čo zmenila tohtoročná novela zákona o Environmentálnom fonde,
- prečo sa podľa samospráv vyhodnocovanie žiadostí často naťahuje,
- čo mestá a obce kritizujú na interných procesoch Envirofondu,
- prečo sa jedna z najväčších dodávateľských firiem prestala podieľať na projektoch financových z Envirofondu,
- ako vidí situáciu Envirofond a kde niekedy robia chyby žiadatelia,
- čo Envirofond mení pri podávaní a vyhodnocovaní žiadostí od novembra 2022.
Zberňa odpadu v obci navýši príspevok
Environmentálny fond je právnickou osobou v pôsobnosti Ministerstva životného prostredia SR (MŽP SR) a jeho hlavným poslaním je podporovať projekty, ktoré napĺňajú ciele štátnej environmentálnej politiky. Ročné príjmy fondu predstavujú viac ako miliardu eur. Patria k nim napríklad poplatky za uloženie odpadu na skládkach, ktoré vlani natiekli do fondu v rekordnom objeme.
Na druhej strane Envirofond v rámci svojich výdavkov poskytuje žiadateľom podporu v rôznych formách, a to cez úvery, nenávratné dotácie či príspevky obciam podľa miery vytriedenia odpadu. Administratívne zložitejším procesom je žiadanie o dotáciu na konkrétny projekt, pristavme sa však najprv pri spomínaných príspevkoch vyplácaných podľa zákona o poplatkoch za skládkovanie.
„Mesto Skalica v rokoch 2021 a 2022 podávalo na Envirofond žiadosť o poskytnutie príspevku za množstvo vytriedeného komunálneho odpadu a v roku 2022 aj žiadosť za množstvo zhodnoteného biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu. Príspevky boli schválené za približne tri - štyri mesiace,“ priblížil prezident Združenia organizácií verejných prác SR (ZOVP) a zároveň výkonný riaditeľ spoločnosti VEPOS Skalica Peter Kuba.
Samotná dĺžka procesov v prípade príspevkov za úroveň triedenia však podľa opýtaných nie je kameňom úrazu. Okrem prepadu príjmov obcí v dôsledku zavedenia zálohovania, o ktorom sme na Odpady-portal.sk podrobnejšie informovali v októbri, má systém nedostatky aj v metodike nastavenej legislatívou. Výkonný riaditeľ Zväzu odpadového priemyslu (ZOP) Ján Chovanec preto hovorí o nespravodlivosti a systémovom zlyhaní pri rozdeľovaní príspevkov.
Ján Chovanec | Foto: Odpady-portal.sk
„Z aktuálneho systému ťažia predovšetkým obce a mestá, ktoré majú na svojom území zberne odpadov, predovšetkým výkupne železných a neželezných kovov,“ uviedol J. Chovanec. „Typickým príkladom zneužívania systému je malá obec Boldog, ktorá vykazuje skoro 100 % triedenie, vytriedi viac odpadov, ako vytvorí a každoročne dostáva dotácie na úrovni desiatok tisíc eur. Podobne je na tom aj obec Sokoľany s mierou vytriedenia 93,56 %, v katastri ktorej je taktiež veľká výkupňa kovov pre neďaleké železiarne.“
Prejdime však k hlavnej téme tohto textu, a to k žiadostiam o dotácie. Tie predstavujú nenávratnú podporu, ktorú Envirofond obciam vypláca na základe ich žiadostí a následne uzatvorených zmlúv. Dotácia sa pritom vždy viaže na konkrétny projekt. A práve tu samosprávy hovoria o zložitej byrokracii a problémoch, ktoré nevyplývajú ani tak zo zákona, ako skôr z procesov samotného Envirofondu.
Dotácie sprevádza byrokracia, nezmenilo sa to
„Zachytili sme, že v minulom roku Najvyšší kontrolný úrad vykonal kontrolu v Environmentálnom fonde týkajúcu sa najmä čerpania naakumulovaných finančných prostriedkov, či samotnej funkčnosti fondu. Závery kontroly len potvrdili to, čo sme si uvedomovali už dlhší čas, že finančný potenciál fondu nie je využívaný dostatočne a zlyhávajú aj procesy pri hodnotení,“ reagovala na našu otázky Zuzana Čachová, odborníčka Únie miest Slovensko (ÚMS) pre životné prostredie a odpadové hospodárstvo, odkazujúc na vlaňajšiu kontrolu NKÚ.
Zuzana Čachová | Foto: Odpady-portal.sk
Dĺžka posudzovania žiadostí sa podľa Z. Čachovej nezmenila ani za uplynulé dva roky, počas ktorých Envirofond vedie nový riaditeľ vymenovaný ministrom Jánom Budajom. Zlepšenia v tomto ohľade neeviduje ani Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS). „Pri podávaní a vyhodnocovaní žiadostí samospráv o dotáciu z Environmentálneho fondu v rokoch 2021 a 2022 k výraznej zmene z nášho pohľadu neprišlo,“ uviedla Slávka Lenčéšová, expertka ZMOS pre oblasť životného prostredia.
Zostáva vám 59% na dočítanie.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.