Eversheds Sutherland
REDOX
INISOFT

Kde je hranica medzi zberným dvorom a inými formami zberu? (PRÁVNY POHĽAD)

Článok Márie Sadloňovej z advokátskej kancelárie Eversheds Sutherland vyšiel v júnovom vydaní časopisu Odpadové hospodárstvo 04-06/2024 a zaoberá sa problematikou dvoch foriem zberu.

Kde je hranica medzi zberným dvorom a inými formami zberu? (PRÁVNA ANALÝZA)

Foto: Depositphotos

Zákon o odpadoch rozlišuje medzi vykonávaním zberu prostredníctvom zariadenia na zber odpadov (§ 97 ods. 1 písm. d), napríklad zberného dvora, a bez zariadenia na zber odpadov (§ 98 ods. 1). Aj napriek tomu, že ide o pomerne zásadnú otázku, zákon nedáva jednoznačnú odpoveď na otázku, aký je rozdiel medzi týmito dvomi formami zberu.

Zberný dvor

Podľa zákona o odpadoch je zariadenie na zber odpadov priestor ohraničený plotom alebo nachádzajúci sa v stavbe, alebo inak primerane zabezpečený pred odcudzením odpadu a vstupom cudzích osôb, v ktorom sa vykonáva zber odpadov.1

Zároveň zákon ustanovuje podskupinu zariadení na zber odpadov, a to zberný dvor2. Podľa zákona o odpadoch je zberný dvor zariadenie na zber komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov zriadené obcou alebo združením obcí a prevádzkované obcou, združením obcí alebo osobou, ktorá má uzatvorenú zmluvu s obcou alebo združením obcí na túto činnosť; na prevádzkovanie zberného dvora sa vyžaduje súhlas príslušného orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva podľa § 97 ods. 1 písm. d) zákona o odpadoch.3

V súvislosti so zberným dvorom upravuje vyhláška č. 371/2015 Z. z. technické požiadavky na prevádzku zberného dvora, ako aj požiadavky na udelenie súhlasu na prevádzkovanie zariadenia na zber odpadov, resp. zberného dvora.4

Odpad môže byť na zbernom dvore uložený najdlhšie po dobu jedného roka pred jeho zneškodnením alebo najdlhšie po dobu troch rokov pred jeho zhodnotením.5

Iné formy zberu

Zo zákona o odpadoch jednoznačne nevyplýva, čo je možné považovať za zber odpadov bez zariadenia na zber odpadov. Zákon o odpadoch iba reguluje, že subjekt vykonávajúci takýto zber musí mať s obcou uzatvorenú zmluvu podľa § 81 ods. 13 zákona o odpadoch6, prípadne aj s organizáciou zodpovednosti výrobcov podľa § 59 ods. 4 zákona o odpadoch a zároveň musí byť registrovaný podľa § 98 ods. 1 zákona o odpadoch, ak túto činnosť vykonáva ako svoj predmet podnikania.

Vo všeobecnosti možno konštatovať, že zberným dvorom nie je:

a) miesto spätného zberu a zberné miesto (napr. elektroodpadu alebo použitých batérií a akumulátorov),

b) miesto určené obcou na ukladanie zmesového komunálneho odpadu a triedenie zbieraných zložiek komunálneho odpadu,7

c) mobilný zber.

Uvedené prípady zahŕňajú široké spektrum spôsobu vykonávania zberu. Zároveň platí, že sa môžu vzájomne prelínať, a to predovšetkým, pokiaľ ide o miesta na zber určené obcou a mobilný zber. V ďalšom texte sa budeme ďalej zaoberať týmito dvomi formami zberu.

Miesta určené obcou sú v zásade všetky plochy, na ktorých sú v obciach umiestnené nádoby na komunálny odpad. Tieto miesta sú spravidla určené vo všeobecne záväzných nariadeniach obcí8 alebo v zmluvách s príslušnými subjektmi vykonávajúcimi zber.

Aj napriek tomu, že sa upozorňuje na potrebu prísnejšej regulácie týchto miest9, faktom zostáva, že spôsob výkonu zberu je v tomto prípade minimálne regulovaný (prevažne sa právna úprava týka triedeného zberu odpadu), a teda je v prevažnej miere ponechaný na príslušné obce a ich dohodu so zberovými spoločnosťami.

V súvislosti s touto témou stojí za zmienku kalendárový zber odpadu, ktorý zákon o odpadoch definuje ako zber oddelene zbieranej zložky komunálneho odpadu v určenom čase, ktorú určí obec vo všeobecne záväznom nariadení. Tento zber spočíva v pristavení vozidla alebo zberných nádob v určitom čase najviac na jeden deň, pričom obec o tomto zbere informuje obyvateľov vopred spôsobom na mieste obvyklým.10

Zároveň možno spomenúť rôzne kontajnerové stanovištia, či už v rámci bytovej výstavby alebo pri riedko osídlených oblastiach. V rámci týchto stanovíšť sú štandardne umiestnené nádoby na zmesový komunálny odpad, ako aj na triedené zložky komunálnych odpadov.

Mobilný zber odpadov nie je zákonom výslovne definovaný. Spomína sa v ustanovení § 81 ods. 13 zákona o odpadoch, v ktorom je upravená povinnosť uzatvoriť zmluvu s obcou na výkon mobilného zberu v obci, prípadne s organizáciou zodpovednosti výrobcov.

Ďalej sa spomína mobilný zber v ustanovení § 60 ods. 21 zákona o odpadoch, ktoré umožňuje mobilných zber starých vozidiel bez zariadenia na zber starých vozidiel. Uvedená situácia predstavuje v podstate odťahové služby.

Následne je mobilný zber upravený v § 80 ods. 9 zákona o odpadoch, ktorý upravuje mobilný zber biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu. Zákon o odpadoch uvádza, že obec doplní systém triedeného zberu biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu o mobilný zber prostredníctvom veľkokapacitných kontajnerov, miesta určeného obcou alebo prostredníctvom zberného dvora.

Foto: Depositphotos

Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že mobilný zber tak neznamená len zber prostredníctvom odstaveného vozidla, ako to evokuje názov, ale aj zber prostredníctvom umiestnenia nádob na zber odpadu na určitých miestach vrátane umiestnenia napríklad na zbernom dvore.

V tejto súvislosti sa núka otázka, aký je rozdiel medzi mobilným zberom a kalendárovým zberom. Kalendárový zber je oproti mobilnému zberu detailnejšie špecifikovaný, keď pri kalendárovom zbere je jasne stanovené obdobie, počas ktorého môžu byť nádoby umiestnené na určitom mieste.

Pri mobilnom zbere takéto obmedzenie zákon neustanovuje a v podstate určuje len podmienky, aký subjekt môže zber vykonávať (subjekt, ktorý uzatvoril potrebné zmluvy a registroval sa v súlade so zákonom o odpadoch). Spôsob, akým bude príslušný subjekt vykonávať danú činnosť, je už ponechaný na tento subjekt.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že zákon o odpadoch obsahuje viacero spôsobov, akým je možné vykonávať zber odpadov mimo zberného dvora, pričom tieto spôsoby zahŕňajú aj prípady, ak je zberová nádoba umiestnená na určitý čas na určitom mieste. Pokiaľ ide o umiestnenie tejto nádoby, tieto miesta sú určené buď v zmluve medzi obcou a subjektom vykonávajúcim zber, alebo vo všeobecne záväznom nariadení obce. Pokiaľ ide o periodicitu vyprázdňovania/odvozu nádob, táto je zákonom regulovaná iba v prípade kalendárového zberu, resp. biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu.

Porovnanie

Zastávame názor, že jedným zo základných rozlišovacích kritérií pre účely rozlíšenia zberného dvora od ostatných foriem zberu je relevantná intenzita vyprázdňovania nádob na zber odpadu. Ako bolo uvedené, na zbernom dvore je možné odpad zhromažďovať až po dobu jedného, resp. troch rokov. Práve s ohľadom na to, že na tomto mieste môže byť umiestnený odpad po dlhú dobu, a teda aj vo veľkých množstvách, zákon upravuje prísne podmienky na ich prevádzku.

V prípade iných foriem vykonávania zberu sa nepredpokladá, že odpad bude na určitom mieste ponechaný dlhšie časové obdobie, a preto nehrozia výrazné vplyvy na životné prostredie, ak je odpad uložený vo vhodných nádobách a v súlade so zákonom. Pokiaľ ide o posúdenie časového obdobia, počas ktorého môže byť odpad uložený v zberných nádobách, uvedená otázka závisí od posúdenia konkrétneho prípadu a predovšetkým typu odpadu. Možno však konštatovať, že ak ide o obdobie štandardné11, teda porovnateľné s inými obcami, nemožno hovoriť o zbernom dvore.

Podobný princíp platí aj pri mobilnom zbere. Ak je vykonávaný v kratších časových intervaloch, alebo porovnateľných, než je štandardne vyvážaný komunálny odpad od obyvateľov (či už spred domov, kontajnerových stojísk, prípadne z veľkokapacitných kontajnerov), nemôže ísť o prevádzku zberného dvora.


1 § 5 ods. 1 zákona o odpadoch.
2 Pre zjednodušenie textu sa ďalej bude pracovať len s pojmom zberný dvor.
3 § 80 ods. 6 zákona o odpadoch.
4 § 7 a § 22 vyhlášky č. 371/2015 Z. z.
5 § 14 ods. 1 písm. i) zákona o odpadoch v kombinácii s ustanovením § 3 ods. 4 a 5 zákona o odpadoch.
6 S výnimkou distribútorov vykonávajúcich spätný zber, zber prostredníctvom zberného miesta použitých prenosných batérií a akumulátorov a elektroodpadu a na zber oddelene vyzbieraného odpadu z iných zdrojov.
7 Ďurďovičová, J., Jušková, I., Smažáková, J., Šuplatová, E., Švedlárová, G.: Zákon o odpadoch. Komentár. EUROKÓDEX, 2018, s. 20.
8 § 81 ods. 8 zákona o odpadoch.
9 Pozri Kuchárová, M.: Názor. Zberné miesto nie je zberný dvor, niektoré obce obchádzajú zákon. Dostupné na <Zberné miesto nie je zberný dvor, niektoré obce obchádzajú zákon (NÁZOR) | ODPADY-PORTAL.SK>
10 § 80 ods. 7 zákona o odpadoch.
11 Prípadne určené zákonom ako v prípade biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu.

Mgr. Mária Sadloňová, advokátka
Eversheds Sutherland, advokátska kancelária, s.r.o.



Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Schválili zmeny, ktoré sa dotknú aj odpadov. Kľúčové smernice prešli revíziou

Schválili zmeny, ktoré sa dotknú aj odpadov. Kľúčové smernice prešli revíziou

Nová legislatíva rieši zápach aj emisie metánu. Prevádzkovatelia skládok majú rešpektovať závery o najlepších dostupných technikách (BAT).

Preprava odpadu po novom: Čo nás čaká a neminie? 1. časť (PRÁVNY POHĽAD)

Preprava odpadu po novom: Čo nás čaká a neminie? 1. časť (PRÁVNY POHĽAD)

Prinášame prvý z článkov Kataríny Brath Liebscherovej z advokátskej kancelárie Eversheds Sutherland, týkajúci sa Nariadenia o preprave odpadu a jeho budúcom použití v praxi.

Názor. Treba zadefinovať textilný odpad. Kľúčové je opätovné použitie

Názor. Treba zadefinovať textilný odpad. Kľúčové je opätovné použitie

Nezbierajme z obcí iba špinavý textilný odpad pohádzaný v kontajneroch a po zemi, píše Miroslava Kuchárová.

X
X
X
X