Kde nájsť peniaze na čoraz drahší triedený zber? OZV chcú vedieť, za čo platia (DISKUSIA)

Triedený zber komunálnych odpadov financujú výrobcovia a dovozcovia výrobkov, ktorí sa považujú za pôvodcov odpadov.  Cez organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV) a spolu so samosprávami rozhodujú o tom, čo a ako sa bude zbierať a akým spôsobom sa s odpadom v obci naloží. Realizáciu zabezpečujú zberové spoločnosti.

Fungovanie akéhosi „trojuholníka“ subjektov v odpadoch nie je vždy bezproblémové. Rastúce náklady na odpady, či početné a časté zmeny v systéme s ekonomickým dopadom spôsobujú, že na niektoré aktivity chýbajú peniaze. Zberové firmy bijú na poplach, lebo z triedeného zberu sa stáva stratová aktivita. Výrobcovia vravia, že nemajú problém zaplatiť viac, ak je to naozaj treba. No chcú vidieť reálne čísla.

O súčasnom stave triedeného zberu, jeho financovaní, rozšírenej zodpovednosti výrobcov, aj budúcom nastavení systému odpadového hospodárstva sa diskutovalo na nedávnom EE Clube denníka Odpady-portal.sk.

V článku sa dozviete:

• ako jednotliví hráči v triedenom zbere vnímajú súčasné prostredie rozšírenej zodpovednosti výrobcov z hľadiska trhu,
• aký objem peňazí dopláca zberová spoločnosť na triedený zber a prečo v tomto roku uloží viac plastového odpadu na skládku,
• ako si zástupca zberových firiem predstavuje optimálny spôsob financovania triedeného zberu,
• prečo triedenie plastového odpadu v súčasných podmienkach nemá podľa zberoviek zmysel a triedený zber sa stáva nezaujímavým,
• ako si výrobcovia predstavujú optimálny systém triedeného zberu a čo požadujú.

Rozšírená zodpovednosť a trh

V trojuholníku výrobcovia (OZV), samosprávy, zberové spoločnosti sa všetky subjekty spravidla snažia o minimalizáciu nákladov, čo podľa zástupcu obcí a miest prináša určité deformácie.

„OZV sa snažia zazmluvniť tie obce, kde sa najmenej separuje, lebo sú najlacnejšie,“ myslí si Branislav Tréger, podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS).

Zástupcovia zberových spoločností sa nazdávajú, že trhová ponuka a dopyt v súčasnom nastavení systému odpadového hospodárstva funguje, hoci s menšími nedostatkami.

„Takýto trojuholník je slovenské špecifikum, nie je to bežné usporiadanie v Európe. Systém má svoje výhody aj nevýhody. Napríklad v Dánsku, ktoré sa často dáva za vzor, doteraz neexistuje rozšírená zodpovednosť výrobcov. Pozerajú sa po existujúcich systémoch v Európe, no zatiaľ vhodný nenašli. Zavedenie RZV na obaly odložili, napriek tlaku európskej legislatívy,“ uviedol Juraj Jakeš, zastupujúci Zväz odpadového priemyslu (ZOP).

Videozáznam

Aj výrobcovia považujú súčasné prostredie RZV za trhové, hoci s určitými obmedzeniami.

„Rozšírená zodpovednosť priamo narúša klasický mechanizmus ponuky a dopytu, čo sa môže javiť ako negatívum. Na druhej strane pomáha plniť ciele recyklácie a znižovania skládkovania,“ myslí si Roman Šterbák, projektový manažér Slovenského združenia pre značkové výrobky (SZZV).

Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO) súhlasí, že RZV je dobrý nástroj, pretože vychádza z princípu znečisťovateľ platí. Avšak klasický mechanizmus ponuky a dopytu tu podľa neho neexistuje. „Chýba, aby sa cena odvíjala od reálnych údajov. Spôsob, ako to dosiahnuť, je transparentné tendrovanie a systém, kde výrobcovia vedia, za čo platia.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.