Schválili zmeny, ktoré sa dotknú aj odpadov. Kľúčové smernice prešli revíziou

V pondelok 15. júla v Úradnom vestníku EÚ vyšla smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1785, ktorou sa mení smernica 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) a smernica 1999/31/ES o skládkach odpadov. Rozsiahly legislatívny materiál sa týka aj odpadového hospodárstva.

Revízia má okrem nápravy niektorých nedostatkov doterajšej súčasnej úpravy priniesť aj komplexnejšie prepojenie politík ochrany klímy, energetiky a obehového hospodárstva v kontexte Európskej zelenej dohody (Green Deal).

„Zatiaľ čo smernica funguje veľmi dobre v oblasti znižovania emisií v ovzduší, hoci sa deklaruje komplexný prístup k ochrane životného prostredia, v ostatných oblastiach sa hmatateľné výsledky nedostavili,“ priblížil jeden z dôvodov revízie zástupca Európskej komisie Jan Slavík na marcovej konferencii Enviro 2024.

Európsky parlament materiál prijal v marci tohto roka, finálna podoba legislatívy bola po schválení Radou uzavretá v apríli. Po tom, čo sa revízia minulý týždeň objavila vo vestníku, účinnosť by mala nadobudnúť v auguste. Potom začne plynúť 22-mesačná lehota na transpozíciu v jednotlivých krajinách. Viacero svojich zákonov pritom bude musieť novelizovať aj Slovensko.

Čo sa mení v odpadoch

K najväčším novinkám patrí vznik inovačného centra Insight. Novovytvorená inštitúcia so sídlom v Španielsku má podporiť praktické zavádzanie inovatívnych technológií tým, že tzv. BAT a BREF požiadavky budú vychádzať z priebežného vyhodnocovania nových postupov a procesov a firmy tak nebudú musieť čakať veľa rokov na legislatívne potvrdenie.

Medzi zariadenia, ktorým pribudne povinnosť rešpektovať smernicu o priemyselných emisiách a dokumenty BREF a BAT, patrí ťažba kovov a výroba batérií. Zatiaľ čo prvý menovaný sektor sa má týkať niekoľko desiatok zariadení v celej EÚ, pri batériách pôjde o výrobné prevádzky, kde batériové komponenty vznikajú, nie montáž a skladanie dovážaných komponentov do konečných batériových článkov.

Novinkou tiež je, že ak existujúce zariadenie prechádza podstatnou zmenou alebo spadá do rozsahu pôsobnosti smernice prvý raz až po podstatnej zmene, tá časť zariadenia, na ktorej bola podstatná zmena vykonaná, sa považuje za nové zariadenie.

Okrem toho sa revidovaná smernica dotkne aj prevádzkovateľov skládok odpadov, ktorí budú musieť rešpektovať závery o BAT. Hoci samotné skládkovanie odpadu sa za najlepšie dostupnú techniku nepovažuje, cieľom novej úpravy je definovať spôsoby ako znižovať emisie metánu. 

Ďalšia zmena súvisí s rozvíjajúcim sa vodíkovým trhom. Kým doterajšia legislatíva spôsobovala problémy prevádzkovateľom menších elektrolyzérov na výrobu zeleného vodíka, revidovaná smernica vyčleňuje činnosť spod chemickej výroby do samostatnej kategórie s prahovou hodnotou 50 ton ročne. Zariadenia s menšou produkciou vodíka tak závery o BAT nemusia aplikovať.

Osobitnú pozornosť revidovaná smernica venuje problematike zápachu. Po novom platí, že tento aspekt sa má zohľadňovať pri všetkých priemyselných činnostiach. Na slovenskom ministerstve životného prostredia sa touto témou už od roku 2020 zaoberá samostatná pracovná skupina, konkrétne legislatívne zmeny z nej stretnutí však zatiaľ nevzišli. Tému však rezort zrejme bude musieť otvoriť pri transpozícii smernice v najbližších dvoch rokoch.

Generálny riaditeľ Zväzu odpadového priemyslu (ZOP) Ján Chovanec považuje novelu smerníc za „logickú a potrebnú, ak chce Európa splniť ciele Európskej zelenej dohody a priemyselnej stratégie Únie.“ Vyzdvihuje pritom viacero nových úprav.

„Okrem doplnenia nových činnosti, ktoré budú spadať pod integrované povolenie ako veľkovýroba batérií pre automobilový priemysel alebo výroba vodíka elektrolýzou vody, vníma ZOP ako krok vpred aj zadefinovanie problematiky zápachu, ktorý vzniká pri všetkých priemyselných činnostiach, ale aj snahu znížiť negatívny vplyv skládok odpadov vypracovaním referenčného dokumentu o najlepších dostupných technikách,“ hovorí J. Chovanec.

Odborník zároveň vidí prínos aj v novom ustanovení, podľa ktorého by všetky členské štáty mali vyvinúť elektronické systémy na vydávanie povolení. Digitalizácii J. Chovanec vníma ako príležitosť na odbúranie byrokracie.

„Za nemenej dôležité považujeme aj presadenie elektronických systémov vydávania povolení za účelom zníženia administratívnej záťaže prevádzkovateľov, ale aj apel na potrebu zvýšenia podpory kvalifikovaného personálu a finančných, technických a technologických zdrojov na efektívny výkon svojich úloh súvisiacich s prijatou smernicou,“ dodáva generálny riaditeľ ZOP.

Ján Chovanec | Foto: ZOP

Zmien sa dočkali tiež podmienky, za ktorých sú pyrolýza a splyňovanie vylúčené spod BAT. Nová podrobnejšia definícia hovorí, že technológia musí mať nižšie emisie ako spaľovne a spoluspaľovne, resp. že plyny alebo kvapaliny, ktoré týmto tepelným spracovaním odpadov vznikajú, musia byť spracované tak, že spaľovaním v spaľovniach vznikajú nižšie emisie než spaľovaním najmenej znečisťujúcich palív dostupných na trhu.

Postihy sa sprísnia

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.