Monitorujeme každý vývoz. V odpadoch sme si urobili poriadok, hovorí starostka (ROZHOVOR)

Obec Hlboké nad Váhom patrí k samosprávam, kde sa v odpadovom hospodárstve rozhodli vyjsť zo zabehnutých koľají. Stavili pritom na smart riešenie. Zaviedli monitorovaný zber odpadov a cez elektronický systém sledujú vývozy zmesového komunálneho odpadu aj triedených zložiek.

„Chceli sme sa dostať do stavu, že budeme vedieť pri každej jednej domácnosti identifikovať, aký odpad má a približne koľko odpadu produkuje,“ vysvetľuje starostka obce Karina Holešová v rozhovore pre Odpady-portal.sk.

Starostky sme sa pýtali:

• prečo sa v obci pustili do zmien,
• ako funguje nový systém,
• podľa čoho nastavujú poplatky občanom,
• prečo sa nerozhodli odpad vážiť,
• ako sa zlepšilo triedenie odpadov v obci,
• či sa občania nezbavujú odpadov na nelegálnych skládkach.

Vedenia obce ste sa v roku 2018 chopili ako najmladšia starostka na Slovensku. V akom stave ste našli odpadové hospodárstvo obce? V čom ste videli problémy?

Naša úroveň vytriedenia dosahovala okolo 19 %, čo bolo naozaj málo. Mali sme klasické stojiská na triedený odpad a mali sme zavedený zber bioodpadu do hnedých nádob, nemali sme však zavedené domáce kompostéry. Vývoz odpadov bol nastavený dvakrát týždenne.

Pri porovnaní s inými obcami a mestami bolo zrejmé, že miera vytriedenia je veľmi malá. Vnímala som aj nedostatky v osvete. Ľudia nechápali, že čím viac budú triediť a čím zodpovednejšie sa budú správať, tým nižšie náklady bude obec mať.

Čo ste sa s tým rozhodli urobiť?

Najprv som začala hľadať mestá a obce, ktoré to mali nastavené inak. Zaujímali ma príklady dobrej praxe.

Prvým veľkým impulzom pre mňa bola konferencia v roku 2019, kde starosta jednej českej obce rozprával o tom, ako tam rozbehli monitorovanie odpadu a ako majú všetky nádoby očipované. Zaujalo ma, že vďaka elektronickému systému vedeli presne priradiť každú nádobu ku konkrétnej domácnosti. Starosta vysvetľoval, že mieru vytriedenia každej domácnosti zohľadňujú pri vyrubovaní poplatku. Vtedy sme začali riešiť, či by toto mohla byť cesta aj pre nás.

Karina Holešová | Foto: Odpady-portal.sk

Poplatky za odpad majú motivovať

Monitorovaný zber odpadu a adresnejší systém poplatkov zavádza množstvo samospráv aj na Slovensku. Ako konkrétne to je nastavené u vás?

Išli sme na to postupne. V prvom kroku sme zrušili stojiská na triedený zber odpadu a zaviedli sme vrecový systém. Najprv sme vrecia ešte nemali očipované, ale už po tejto zmene nám začala rásť úroveň vytriedenia, pretože vrecový zber sa ukázal ako komfortnejší pre ľudí.

Následne sme zaviedli kompostéry do všetkých domácnosti. Tým sme vyriešili nakladanie s biologicky rozložiteľnými odpadmi.

V treťom kroku sme dom po dome prešli celú dedinu. V každej obci nájdete aj nádoby, ktoré nie sú v evidencii a ľudia ich vykladajú na vývoz svojvoľne. Urobili sme kompletnú kontrolu, po ktorej sme presne vedeli, kto akú nádobu má. Následne sme sa rozhodli nádoby, ktoré mala obec v prenájme, zakúpiť. To prinieslo úsporu, pretože nájom spojený s opotrebovaním nádob bol tiež nákladovou položkou v odpadovom hospodárstve.

Popri tom sme sa zároveň pustili aj do komplexnejšieho riešenia a začali zavádzať monitorovaný zber odpadu so systémom ESONA. Tým sme si urobili v odpadoch stopercentný poriadok.

Čo to znamená v praxi? Nastavujete teraz poplatky jednotlivým domácnostiam adresnejšie?

Chceli sme sa dostať do stavu, že budeme vedieť pri každej jednej domácnosti identifikovať, aký odpad má a približne koľko odpadu produkuje. Rozdelili sme to na päť zložiek triedeného odpadu, na bioodpad a na zmesový komunálny odpad. Nádoby a vrecia na každú túto zložku máme očipované, vďaka čomu nám systém ukazuje, ako na tom jednotlivé domácnosti sú.

Vo VZN (vo všeobecne záväznom nariadení – pozn. red.), ktoré je platné od tohto roku, sme potom pravidlá nastavili tak, že poplatok pre každú domácnosť sa odvíja od jej miery vytriedenia. 

To je nevšedný prístup. Iné obce a mestá na to idú často tak, že riešia iba zmesový komunálny odpad a sledujú počty vývozov. Niektoré samosprávy zavádzajú váženie odpadu pri vývoze. Ako kalkulujete úroveň vytriedenia jednotlivých domácností?

Takéto nastavenie nám prišlo najspravodlivejšie. Pokiaľ by sme poplatky nastavovali iba podľa frekvencie vývozov zmesového komunálneho odpadu, nevedeli by sme celkom identifikovať, koľko má domácnosť vytriedeného odpadu. My sme však chceli hlavne obyvateľov motivovať, aby odpad triedili, aby mali čo najviac triedeného odpadu a čo najmenej zmesového. Týmto ich motivujeme, aby dosahovali čo najvyššie percento vytriedenia a správali sa uvedomelo.

Keďže sme sa nerozhodli zaviesť aj váženie odpadu pri vývoze, hmotnosť vytriedeného odpadu prepočítavame podľa objemu. Nie je to, samozrejme, stopercentne presné, ale vieme približne určiť, akú hmotnosť má vrece naplnené plastovým odpadom a koľko váži také isté vrece naplnené papierom.

Výpočet teda zakladáte na odhadovanej hmotnosti odpadu, ktorý sa nachádza vo vyvážaných vreciach. Prečo ste sa nerozhodli aj pre váženie odpadu?

Teoreticky by to bolo úplne ideálne a najpresnejšie. Váženie odpadu majú zavedené aj v českej obci, o ktorej som hovorila na začiatku. V praxi je ale váženie odpadu pomerne náročné, váhy na vozidlách pracujú s odchýlkou a je to ďalší finančný náklad, čo vývozy odpadu predraží.

My to máme nastavené tak, že pracovníkov zberu sme inštruovali, aby vyvážali iba naplnené vrecia, jedine v prípade skla stačí naplnenie do tretiny. Ak teda napríklad vrece na plasty nie je plné, nebude vyvezené a my pri prepočtoch na hmotnosť zohľadňujeme iba plné vrecia.

Úroveň vytriedenia rastie

Mestá ako napríklad Senec zavádzajú monitorovaný zber zatiaľ len pre rodinné domy, pretože v bytovej zástavbe je zložitejšie priradiť k jednotlivým domácnostiam produkciu odpadu. V Hlbokom nad Váhom však máte aj jeden bytový dom. Ako ste systém nastavili tam?

V obci je jedna malá bytovka, ktorú tvorí 12 bytových jednotiek. Tam sme to urobili tak, že každý byt má svoju vlastnú smetnú nádobu. Tým, že ide o malý bytový dom, dalo sa to riešiť takto. Na veľkom sídlisku by to bolo samozrejme zložitejšie.

Ako na vaše inovácie reagovala zberová spoločnosť T+T, ktorá vyváža odpady z obce?

V princípe sme sa vždy vedeli dohodnúť na spolupráci a nájsť spoločné riešenie. Neboli samozrejme nadšení z toho, že si od nich ďalej nechceme prenajímať zberné nádoby, ale nikdy som nemala pocit, že by sa k zmenám stavali a priori s nevôľou. Spolupráca bola vždy veľmi korektná, čo si vážim.

Karina Holešová | Foto: Odpady-portal.sk

Ako sa zmenila úroveň vytriedenia komunálneho odpadu celej obce po tom, čo ste tento systém zaviedli?

V minulom roku sme sa dostali na úroveň okolo 42 %, a v číslach sa ešte nestihlo ani prejaviť, že sme zaviedli systém ESONA a poplatky domácnostiam nastavili adresne. Toto je zavedené do praxe až od 1. januára 2024. Po prvom polroku fungovania nového systému už ale teraz vidíme, že s úrovňou vytriedenia ďalej porastieme.

Čo to znamená pre ekonomiku obce?

Podľa predbežných prepočtov, ktoré sme analyzovali s poslancami, ročná úspora na vývozoch dosiahne 20 % až 35 %. Občanom sa zároveň snažíme stále prízvukovať, nech nádoby na zmesový komunálny odpad nevykladajú, kým ich nemajú naozaj naplnené, pretože obec musí platiť za každý jeden vývoz a manipuláciu s nádobou.

Do dát majú vidieť aj občania

Ako na zavedenie systému reagovali občania? Dôverujú dátam, z ktorých vychádzate pri výpočte úrovne vytriedenia a stanovovaní poplatkov?

Tým, že sme ešte len v prvom roku fungovania nového systému, veľa občanov sa s ním ešte len oboznamuje. Niekoľkokrát sa stalo, že ľudia prišli na obecný úrad a zaujímali sa, pričom relevantné dáta sme im vedeli v systéme ukázať. Do budúcnosti ale uvažujeme aj na tým, aby každý poplatník mal prístup do systému ESONA cez klientsku zónu a vedel sa na svoje vývozy pozrieť sám, napríklad cez mobil.

Domácnosti ale takýto systém môže viesť k tomu, že to, čo by správne malo patriť do zmesového komunálneho odpadu, radšej vložia do vreca na triedený zber. Stretávate sa s tým?

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.