Grolmus: Štátna OZV má začať pri textile. „Environmentálny fond nás nespasí,“ uviedol v diskusii

Ministerstvo životného prostredia chce otvoriť Environmentálnemu fondu cestu do systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Novela zákona sa nachádza aktuálne na rokovaní NR SR v druhom čítaní.

Podľa šéfa sekcie obehového hospodárstva MŽP SR Adriána Grolmusa má byť prvým prúdom, pri ktorom sa tento model zavedie, textil. Na EPI konferencii Odpadové hospodárstvo 2026, ktorú každoročne organizuje Poradca podnikateľa, to opísal ako krok, ktorý má štátu umožniť otestovať nový model bez okamžitého zásahu do existujúcich vzťahov v ďalších komoditách.

„V prvom rade to bude prúd odpadov textilu, aby sme nezasiahli nejakým zásadným spôsobom aktuálne do fungujúceho systému, ktorý funguje, aby sme nenarušili zmluvné vzťahy a hospodársku súťaž,” povedal Grolmus. Zároveň doplnil, že „je predpoklad, že Environmentálny fond bude zatiaľ aktuálne fungovať výlučne na textile. A následne potom bude na diskusiu, či vstúpi aj do iných prúdov odpadov alebo nie”.

V centre pozornosti je textil

Pri textile bol v prezentácii ešte konkrétnejší. Uviedol, že „je veľký predpoklad, že tento vyhradený prúd odpadu — textil — bude vykonávať ako OZV Environmentálny fond ako výlučne jedna organizácia zodpovednosti výrobcov“. Následne to zdôraznil ešte raz: „Tento vyhradený prúd odpadu, textil, bude vykonávať výlučne Environmentálny fond ako OZV“.

Práve táto časť jeho vystúpenia však v neskorších diskusiách dostala opatrnejší rámec.

V diskusii hovoril opatrnejšie: „Nie je to rozhodnuté“

Kým v prezentácii hovoril o veľkom predpoklade výlučného postavenia fondu pri textile, v diskusii pripustil, že finálna podoba systému ešte nie je uzavretá. Na otázku, ako bude pri textile zavedená rozšírená zodpovednosť výrobcov vzhľadom na zmeny v zákone o Environmentálnom fonde, odpovedal: „To ešte nemáme rozhodnuté.“

Vzápätí dodal, že zákon je ešte v legislatívnom procese a až následne sa rozhodne, „akým spôsobom bude fungovať Environmentálny fond ako OZV“. Súčasne ale prezradil vlastnú predstavu: „Smernica nám stanovuje, že je viac ako žiaduce, aby bola jedna OZV pre textil — takú predstavu mám, ale samozrejme to musíme schváliť interne.“ Podľa jeho slov už na ministerstve funguje aj pracovná skupina: „Máme na to zriadenú pracovnú skupinu, cez ktorú chceme tento systém textilu riešiť.“

Nie je jasné, prečo má envirofond konkurovať

V diskusii zaznelo viacero otázok k tomu, prečo Envirofond vstupuje do systému RZV a ako bude fungovať. Na rozdiel od zdôvodnení ministra Tomáša Tarabu, ktorého hlavnou prioritou je vstup štátu do rozšírenej zodpovednosti výrobcov pre obaly, Grolmus pôsobenie OZV pre obaly priamo nekritizoval a za prioritu považuje založenie OZV pre textilný odpad.

Príčiny vstupu štátu do obalov nepozná. V tretej diskusii zaznela otázka, prečo sa na Slovensku vytvára „mačkopes“, teda štátna OZV (pre obaly) v konkurenčnom systéme. Grolmus reagoval slovami: „Neviem vám povedať, prečo sa na Slovensku vytvára mačkopes. Ako som povedal, štátna OZV, tu nazvaná Environmentálny fond, bude na začiatku fungovať na textile. Uvidíme, či tento systém bude fungovať alebo nebude fungovať. Toto budeme vedieť rozobrať až po začatí fungovania tej OZV, respektíve Environmentálneho fondu.”

Podľa Grolmusa by sa až následne dalo posúdiť, či by podobný model jednej OZV mohol dávať zmysel aj pri ďalších prúdoch odpadu. „Uvidíme, akým spôsobom bude fungovať, a potom si to vieme po roku fungovania vyhodnotiť a dať dokopy čísla.“

V reakcii na ďalšiu otázku opäť prízvukoval, že nevedia, ako bude OZV pre textil fungovať: „Textil je čistý nový prúd odpadu, bude to čistá nová OZV. …. Uvidíme až priamym fungovaním Environmentálneho fondu ako OZV, akým spôsobom to bude fungovať, či to bol šťastný alebo nešťastný nápad.”

Štát vraj nechce monopol. „Nejdeme zoštátňovať systém“

Jednou z hlavných sporových tém konferencie bola otázka, či vstup Environmentálneho fondu do systému nepredstavuje krok k monopolizácii alebo zoštátneniu trhu. Grolmus takýto výklad odmietol pomerne ostro. „My nejdeme zoštátňovať systém a robiť jeden, jediný monopol. Environmentálny fond nebude jediná OZV.“

Dodal, že podľa neho sa táto zmena na konferencii interpretuje príliš jednostranne: „Mám pocit, že sa to tu tak prezentuje – že Environmentálny fond bude jediná OZV a pôjdeme na systém, ktorý je v Maďarsku. Toto nie je pravda.“ Podľa jeho vysvetlenia „sa pridá ďalšia OZV ako konkurent“.

Zároveň ale priznal, že právne otázky, ktoré v predchádzajúcom bloku otvorili iní rečníci, nie sú uzavreté. „Áno, sú tam tie nástrahy, ktoré spomenula pani doktorka (odkazoval na vystúpenie Annamárie Tóthovej z Eversheds Sutherland, pozn. red.) – je možnosť intervencie Európskej komisie, alternatívne Protimonopolného úradu,“ povedal s tým, že tieto otázky budú riešiť právnici a legislatívci rezortu.

Adrián Grolmus | Foto: Denník ODPADY-PORTAL

Problémom sú obce, ktoré „nikto nechce“

K chybám súčasného nastavenia RZV pre obaly sa Grolmus vrátil v okamihu, keď sa diskusia presunula od textilu k širšiemu fungovaniu systému OZV. Zopakoval výhrady zo svojej prednášky, o ktorej sme referovali v samostatnom texte.

„Máme obce, ktoré – nepoviem to možno tak priamo – nikto nechce.“ Takto opísal situáciu, s ktorou sa podľa jeho slov rezort stretáva. Vysvetlil, že ak si obec začne pýtať vyššie úhrady, môže sa dostať do vážneho problému: „V prípade, ak si obec začne pýtať viac peňazí od OZV, OZV vypovie zmluvu a žiadna iná OZV s ňou nechce uzavrieť zmluvu. Potom obec padne do tzv. zlosovania.“

Podľa Grolmusa nejde o ojedinelé sťažnosti zo strany obcí. „Toto sú podnety, ktoré sa nám hromadia, ktoré chodia aj na vládu.“ A dodal aj politicky dôležitú vetu: „Skoro na každý výjazd vlády sú zaradené materiály týkajúce sa OZV.“

„Environmentálny fond nás nespasí“

Práve pri tejto téme zaznela veta, ktorá patrila k najcitovanejším z celého dňa.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.