Eversheds Sutherland
MEVA SK
INISOFT

Oliver Čelko: Chýba nám väčšia podpora zákona

EKOLAMP je najväčšou slovenskou kolektívnou organizáciou, ktorá sa špecializuje na kategóriu svetelných zdrojov. O problémoch zhodnocovania komodít, z ktorých mnohé obsahujú nebezpečný odpad, ako aj o novej smernici a návrhu zákona o odpadoch, sme sa zhovárali s výkonným riaditeľom združenia EKOLAMP Oliverom Čelkom.

Oliver Čelko: Chýba nám väčšia podpora zákona

Oliver Čelko   
Foto: redakcia   

Ako vznikol EKOLAMP?

EKOLAMP je združenie výrobcov a dovozcov svetelnej techniky, ktoré založili v roku 2005 významní svetoví výrobcovia osvetľovacej techniky: Philips Slovakia, OSRAM Slovakia, maďarská spoločnosť General Electric Hungary a LEUCI S.P.A. z Talianska. Združenie vzniklo so zámerom zaistiť výrobcom a dovozcom osvetľovacích zariadení možnosť spoločného plnenia povinností podľa smernice č. 2002/96/ES a nadväzujúcich slovenských noriem. V súčasnosti máme už ďalších približne 120 členov, pre ktorých plníme tieto zákonné povinnosti.

Zákon o odpadoch ustanovuje cieľ, aby množstvo elektroodpadu z domácností odovzdaného do systému spätného odberu a oddeleného zberu dosiahlo v priemere aspoň štyri kilogramy na jedného obyvateľa za rok. Ako sa tento cieľ týka „ľahkých“ svetelných zdrojov?

Úplne rovnako. Na jedného obyvateľa je potrebné zhodnotiť štyri kilogramy osvetľovacích zariadení. V slovenských podmienkach to v súčasnosti činí približne 47,6 percenta z uvedených svetelných zdrojov a svietidiel za predchádzajúci rok. To znamená, že na Slovensku sa uvedie niečo viac ako osem kilogramov týchto zariadení na obyvateľa.

Každá krajina v EÚ však uvádza na trh odlišný objem tejto techniky. Nie je to pre hospodársky menej výkonné krajiny diskriminujúce?

Vo vyspelých krajinách, ako je Nemecko, sa uvedie na trh niekoľkonásobne viac zariadení. V týchto krajinách však i oveľa vyššie prekračujú stanovené ciele únie.

Na trhu sa neustále mení a vyvíja podiel rôznych typov zariadení. Klasické žiarovky sa sťahujú z trhu. Čo to znamená pre systém kolektívneho plnenia?

V súčasnosti u nás už na trhu dominujú plynové výbojky a LED (Luminiscenčná dióda – pozn. red.). Problém je v tom, že ministerstvo už viac ako rok žiadame, aby v evidencii zaviedlo kategóriu LED a OLED, čo sú oveľa úspornejšie zdroje, ale stále sa to eviduje spoločne pod plynovými výbojkami. To znamená, že sa zmiešavajú zariadenia obsahujúce nebezpečný odpad s tými, ktoré ho neobsahujú. My máme viac členov, ktorí uvádzajú plynové výbojky, na trhu rastie podiel dovozcov LED žiaroviek.

V čom spočíva technika zberu týchto zariadení?

Základ zberového systému spočíva v miestach oddeleného zberu a miestach spätného odberu. Miesta spätného odberu sú tvorené sieťou obchodov, ktorých máme v súčasnosti v systéme takmer 2800. Do týchto obchodov sme dodali krabice a propagačné materiály. Slovenská legislatíva ukladá povinnosť, aby v každej predajni týchto zariadení bolo miesto spätného odberu.

V tomto sme trochu pred Európou, čo je však veľmi výhodné, lebo to zvyšuje podiel vyzbieraného materiálu. Miesta oddeleného zberu sú najmä zberné dvory, ktorých máme zazmluvnených 121.


Doterajšie rozhovory o odpadovom hospodárstve, ktoré vyšli v mesačníku Odpadové hospodárstvo:

Január 2012: Peter Krasnec: Sme za trh, ale s mantinelmi

Február 2012: Jozef Kozák: Férové podmienky pre všetkých

Marec 2012: Roman Achimský: Spaľovanie potrebuje lepšie podmienky

Apríl 2012: Peter Valent: Lepšie pravidlá od vlády

Máj 2012: Bernhard Hager: Žaloby pomáhajú vyjasniť vzťahy

Jún 2012: Dušan Magula: Dobré výsledky potrebujú kapitál


Mnoho žiaroviek a žiariviek končí v zmesovom komunálnom odpade. Nevyvíjate aktivitu aj v tom smere, aby ste z komunálneho odpadu získali niektoré zariadenia?

Nie. Dotrieďovanie komunálneho odpadu je na Slovensku zatiaľ len „v plienkach“. Tieto zariadenia sú navyše v komunálnom odpade väčšinou rozbité a nevyzbierateľné.

Vyzbierané zariadenia potom dávate na spracovanie.

Áno. „Náš“ elektroodpad spracovávajú tri slovenské firmy: ELEKTRO RECYCLING, ARGUSS a DETOX.

Zber a zvoz si organizujete vo vlastnej réžii?

Robíme to v spolupráci so spracovateľmi, ale aj ďalšími veľkými zberovými firmami, ako sú MARIUS PEDERSEN, OLO, KOSIT, Brantner, ENVI-GEOS a ďalšie, ktoré zabezpečujú prepravu osvetľovacích zariadení zo zberných miest k spracovateľovi.

Týmto firmám teda platíte aj za zvoz.

Áno, a niektorým aj za zber. Máme totiž tri druhy cien: za zber, prepravu a recykláciu.

Trh spracovateľov je často kritizovaný zo strany výrobcov a dovozcov elektrozariadení kvôli tomu, že je v niektorých kategóriách takmer monopolný, posilnený vládnou reguláciou, ktorá obmedzuje vývoz. EKOLAMP svoj elektroodpad do zahraničia nevyváža?

Zatiaľ nie. Je známa vec, že spracovateľské kapacity v sektore elektrozariadení sú na Slovensku predimenzované. To by malo vytvárať tlak na nízke ceny, avšak často sa tak nedeje, práve naopak. My však máme dobrý prehľad o cenách v zahraničí, prostredníctvom našich kolegov v Maďarsku i v Česku. V našej kategórii cenové rozdiely nie sú také významné, aby pre nás malo význam vyvážať odpad na zhodnotenie do iných krajín.

Ing. Oliver Čelko (57) vyštudoval Elektrotechnickú fakultu SVŠT v Bratislave odbor automatizácia, v rokoch 1979 až 1982 pôsobil v Matadore Bratislava.

V rokoch 1982 až 1988 pôsobil v Elektrosvite Nové Zámky, v rokoch 1988 až 2007 pôsobil V TSM Nové Zámky a vo firme Brantner Nové Zámky, od roku 2007 až po súčasnosť pôsobí v spoločnosti Ekolamp.

Žije v Nových Zámkoch, má jedno dieťa.

EKOLAMP je najvýznamnejším kolektívnym systémom pre piatu kategóriu elektrozariadení. Nie ste v tomto segmente monopolom?

Vôbec nie. Takmer všetky kolektívne organizácie majú vo svojom portfóliu aj túto kategóriu elektrozariadení. Pre nás, keďže sa sústreďujeme výhradne na svetelné zdroje, je to skôr nevýhoda, nakoľko mnohí výrobcovia a dovozcovia by chceli mať tieto služby zabezpečené pre všetky kategórie. Navyše mnoho kolektívnych organizácií má oveľa nižšie poplatky pre svojich klientov.

Čím si to vysvetľujete?

Krížovo financujú zber, alebo vyzbierajú len „hrozienka“ z veľkých miest, kde je to nízkonákladové. My máme najhustejšiu sieť, pretože máme zazmluvnené práve siete predajní, ktoré pôsobia i v malých obciach, napríklad v potravinách. Preto ako jediní organizujeme v tejto oblasti aj vzdelávacie kampane, aby aj starší ľudia vedeli, ako sa majú zbavovať týchto zariadení.

Osobitným problémom je to, že my si tvoríme rezervu aj pre odpad, ktorý sa vyskytne nečakane. Keď totiž odíde niektorý člen z trhu, tak kolektívny systém sa nezbavuje povinnosti za zhodnotenie ním uvedeného tovaru.

Keď si výrobca alebo dovozca zabezpečuje svoje plnenie individuálne, musí na špeciálny účet zriadený ministerstvom odvádzať poplatok, avšak u kolektívnych systémoch táto povinnosť nie je stanovená. To chceme zmeniť tak, aby aj pre kolektívne systémy bola táto povinnosť stanovená. Keďže iné kolektívne systémy si rezervu netvoria a my áno, môžu tým stláčať cenu. Z dlhodobého hľadiska je to však neudržateľné.

Kolektívne systémy ťaží aj problém tzv. „free riderov“, alebo čiernych pasažierov, ktorí sa vyhýbajú povinnostiam vyplývajúcim zo zákona o odpadoch.

 
 

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné
Značky
Rozhovory

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Multifunkčný stroj znie lákavo, ale nebude efektívny. Zametač má zametať (ROZHOVOR)

Multifunkčný stroj znie lákavo, ale nebude efektívny. Zametač má zametať (ROZHOVOR)

Čistenie ulíc je neoddeliteľnou súčasťou odpadového hospodárstva miest a obcí. V komunálnej technike ponúkame vozidlá svetovej kvality, hovorí Martin Fábian, obchodný riaditeľ spoločnosti NORWIT SLOVAKIA, spol. s r. o.

Prečo ubúda komunálneho odpadu? Jeden dôvod je jasný, zhodujú sa odborníci

Prečo ubúda komunálneho odpadu? Jeden dôvod je jasný, zhodujú sa odborníci

Produkcia komunálnych odpadov na Slovensku klesá už druhý rok v rade, ukázali najnovšie dáta štatistického úradu. Pátrali sme po dôvodoch.

Kde je hranica medzi zberným dvorom a inými formami zberu? (PRÁVNY POHĽAD)

Kde je hranica medzi zberným dvorom a inými formami zberu? (PRÁVNY POHĽAD)

Článok Márie Sadloňovej z advokátskej kancelárie Eversheds Sutherland vyšiel v júnovom vydaní časopisu Odpadové hospodárstvo 04-06/2024 a zaoberá sa problematikou dvoch foriem zberu.

X
X
X
X