EKOLAMP je najväčšou slovenskou kolektívnou organizáciou, ktorá sa
špecializuje na kategóriu svetelných zdrojov. O problémoch
zhodnocovania komodít, z ktorých mnohé obsahujú nebezpečný
odpad, ako aj o novej smernici a návrhu zákona o odpadoch,
sme sa zhovárali s výkonným riaditeľom združenia EKOLAMP
Oliverom Čelkom.
Oliver
Čelko
Foto: redakcia
Ako vznikol EKOLAMP?
EKOLAMP je združenie výrobcov a dovozcov svetelnej techniky,
ktoré založili v roku 2005 významní svetoví výrobcovia
osvetľovacej techniky: Philips Slovakia, OSRAM Slovakia, maďarská
spoločnosť General Electric Hungary a LEUCI S.P.A. z Talianska.
Združenie vzniklo so zámerom zaistiť výrobcom a dovozcom
osvetľovacích zariadení možnosť spoločného plnenia povinností podľa
smernice č. 2002/96/ES a nadväzujúcich slovenských noriem.
V súčasnosti máme už ďalších približne 120 členov, pre ktorých
plníme tieto zákonné povinnosti.
Zákon o odpadoch ustanovuje cieľ, aby množstvo
elektroodpadu z domácností odovzdaného do systému spätného odberu a
oddeleného zberu dosiahlo v priemere aspoň štyri kilogramy na
jedného obyvateľa za rok. Ako sa tento cieľ týka „ľahkých“
svetelných zdrojov?
Úplne rovnako. Na jedného obyvateľa je potrebné zhodnotiť štyri
kilogramy osvetľovacích zariadení. V slovenských podmienkach to
v súčasnosti činí približne 47,6 percenta z uvedených
svetelných zdrojov a svietidiel za predchádzajúci rok. To
znamená, že na Slovensku sa uvedie niečo viac ako osem kilogramov
týchto zariadení na obyvateľa.
Každá krajina v EÚ však uvádza na trh odlišný objem tejto
techniky. Nie je to pre hospodársky menej výkonné krajiny
diskriminujúce?
Vo vyspelých krajinách, ako je Nemecko, sa uvedie na trh
niekoľkonásobne viac zariadení. V týchto krajinách však i oveľa
vyššie prekračujú stanovené ciele únie.
Na trhu sa neustále mení a vyvíja podiel rôznych typov
zariadení. Klasické žiarovky sa sťahujú z trhu. Čo to znamená
pre systém kolektívneho plnenia?
V súčasnosti u nás už na trhu dominujú plynové výbojky
a LED (Luminiscenčná dióda – pozn. red.). Problém je
v tom, že ministerstvo už viac ako rok žiadame, aby v evidencii
zaviedlo kategóriu LED a OLED, čo sú oveľa úspornejšie zdroje,
ale stále sa to eviduje spoločne pod plynovými výbojkami. To znamená,
že sa zmiešavajú zariadenia obsahujúce nebezpečný odpad s tými,
ktoré ho neobsahujú. My máme viac členov, ktorí uvádzajú plynové
výbojky, na trhu rastie podiel dovozcov LED žiaroviek.
V čom spočíva technika zberu týchto zariadení?
Základ zberového systému spočíva v miestach oddeleného zberu
a miestach spätného odberu. Miesta spätného odberu sú tvorené
sieťou obchodov, ktorých máme v súčasnosti v systéme takmer
2800. Do týchto obchodov sme dodali krabice a propagačné
materiály. Slovenská legislatíva ukladá povinnosť, aby v každej
predajni týchto zariadení bolo miesto spätného odberu.
V tomto sme trochu pred Európou, čo je však veľmi výhodné,
lebo to zvyšuje podiel vyzbieraného materiálu. Miesta oddeleného
zberu sú najmä zberné dvory, ktorých máme zazmluvnených 121.
Doterajšie rozhovory o odpadovom hospodárstve, ktoré vyšli v
mesačníku Odpadové hospodárstvo:
Január 2012: Peter
Krasnec: Sme za trh, ale s mantinelmi
Február 2012: Jozef
Kozák: Férové podmienky pre všetkých
Marec 2012: Roman
Achimský: Spaľovanie potrebuje lepšie podmienky
Apríl 2012: Peter
Valent: Lepšie pravidlá od vlády
Máj 2012: Bernhard
Hager: Žaloby pomáhajú vyjasniť vzťahy
Jún 2012: Dušan
Magula: Dobré výsledky potrebujú kapitál
Mnoho žiaroviek a žiariviek končí v zmesovom
komunálnom odpade. Nevyvíjate aktivitu aj v tom smere, aby ste
z komunálneho odpadu získali niektoré zariadenia?
Nie. Dotrieďovanie komunálneho odpadu je na Slovensku zatiaľ len
„v plienkach“. Tieto zariadenia sú navyše
v komunálnom odpade väčšinou rozbité a nevyzbierateľné.
Vyzbierané zariadenia potom dávate na spracovanie.
Áno. „Náš“ elektroodpad spracovávajú tri slovenské
firmy: ELEKTRO RECYCLING, ARGUSS a DETOX.
Zber a zvoz si organizujete vo vlastnej réžii?
Robíme to v spolupráci so spracovateľmi, ale aj ďalšími
veľkými zberovými firmami, ako sú MARIUS PEDERSEN, OLO, KOSIT,
Brantner, ENVI-GEOS a ďalšie, ktoré zabezpečujú prepravu
osvetľovacích zariadení zo zberných miest k spracovateľovi.
Týmto firmám teda platíte aj za zvoz.
Áno, a niektorým aj za zber. Máme totiž tri druhy cien: za
zber, prepravu a recykláciu.
Trh spracovateľov je často kritizovaný zo strany výrobcov
a dovozcov elektrozariadení kvôli tomu, že je v niektorých
kategóriách takmer monopolný, posilnený vládnou reguláciou, ktorá
obmedzuje vývoz. EKOLAMP svoj elektroodpad do zahraničia nevyváža?
Zatiaľ nie. Je známa vec, že spracovateľské kapacity v sektore
elektrozariadení sú na Slovensku predimenzované. To by malo vytvárať
tlak na nízke ceny, avšak často sa tak nedeje, práve naopak. My však
máme dobrý prehľad o cenách v zahraničí, prostredníctvom
našich kolegov v Maďarsku i v Česku. V našej
kategórii cenové rozdiely nie sú také významné, aby pre nás malo
význam vyvážať odpad na zhodnotenie do iných krajín.
Ing. Oliver Čelko (57) vyštudoval
Elektrotechnickú fakultu SVŠT v Bratislave odbor automatizácia,
v rokoch 1979 až 1982 pôsobil v Matadore Bratislava.
V rokoch 1982 až 1988 pôsobil v Elektrosvite
Nové Zámky, v rokoch 1988 až 2007 pôsobil V TSM Nové Zámky
a vo firme Brantner Nové Zámky, od roku 2007 až po súčasnosť
pôsobí v spoločnosti Ekolamp.
Žije v Nových Zámkoch, má jedno dieťa.
EKOLAMP je najvýznamnejším kolektívnym systémom pre piatu
kategóriu elektrozariadení. Nie ste v tomto segmente monopolom?
Vôbec nie. Takmer všetky kolektívne organizácie majú vo svojom
portfóliu aj túto kategóriu elektrozariadení. Pre nás, keďže sa
sústreďujeme výhradne na svetelné zdroje, je to skôr nevýhoda,
nakoľko mnohí výrobcovia a dovozcovia by chceli mať tieto služby
zabezpečené pre všetky kategórie. Navyše mnoho kolektívnych
organizácií má oveľa nižšie poplatky pre svojich klientov.
Čím si to vysvetľujete?
Krížovo financujú zber, alebo vyzbierajú len „hrozienka“
z veľkých miest, kde je to nízkonákladové. My máme najhustejšiu
sieť, pretože máme zazmluvnené práve siete predajní, ktoré pôsobia
i v malých obciach, napríklad v potravinách. Preto ako
jediní organizujeme v tejto oblasti aj vzdelávacie kampane, aby
aj starší ľudia vedeli, ako sa majú zbavovať týchto zariadení.
Osobitným problémom je to, že my si tvoríme rezervu aj pre odpad,
ktorý sa vyskytne nečakane. Keď totiž odíde niektorý člen z trhu,
tak kolektívny systém sa nezbavuje povinnosti za zhodnotenie ním
uvedeného tovaru.
Keď si výrobca alebo dovozca zabezpečuje svoje plnenie
individuálne, musí na špeciálny účet zriadený ministerstvom odvádzať
poplatok, avšak u kolektívnych systémoch táto povinnosť nie je
stanovená. To chceme zmeniť tak, aby aj pre kolektívne systémy bola
táto povinnosť stanovená. Keďže iné kolektívne systémy si rezervu
netvoria a my áno, môžu tým stláčať cenu. Z dlhodobého
hľadiska je to však neudržateľné.
Kolektívne systémy ťaží aj problém tzv. „free riderov“,
alebo čiernych pasažierov, ktorí sa vyhýbajú povinnostiam
vyplývajúcim zo zákona o odpadoch.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.