Tak to vyzerá, že zabaľovanie rôznych úmyslov do všeobjímajúcich
pojmov je pod dvadsiatich rokoch opäť v kurze. Všeobjímajúce
pojmy majú ľudia radi, práve preto, lebo objímajú naozaj všetko,
takže mimo nich nič neexistuje. Preto sú vhodným doplnkom do slovnej
výbavy mnohých politikov, ale aj podnikateľov, ktorí si potrebujú vo
vláde vybaviť kšeft.
Napríklad
vytváranie pracovných miest. Je jasné, že každý výdavok vytvára
pracovné miesta. Ak vláda úspešne pomlčí – čo sa jej náramne
darí – o tom, že odňatím peňazí daňovému poplatníkovi
vytváranie pracovných miest najprv obmedzila, alebo priam zrušila,
potom každý jej výdavok z týchto odňatých peňazí pracovné miesta
naozaj vytvára.
V takejto situácii nemožno vytváranie pracovných miest nijako
definovať, lebo neexistuje jediný prípad, ktorý by nebol vytváraním
pracovných miest. Je to definičné prázdno, zhluk písmen. Veľmi
výhodné, lebo vláda si doň môže vopchať akékoľvek nezmyselné
opatrenie, aké sa jej ráči, a pokojne ho nazvať vytváraním
pracovných miest.
Podobne je to s ochranou životného prostredia. Nie je to
lacná záležitosť. Plnenie každého environmentálneho cieľa začína tým,
že vláda odoberie daňovým poplatníkom peniaze, alebo im vnúti nejaký
povinný nákup. Peniaze však nerastú na strome, ich počet je limitne
obmedzený, snáď s výnimkou vlády, ktorej nikto nebráni peniaze
si v prípade núdze vytlačiť.
Takže stačí taktne pomlčať o tom, že pred plnením
ekologického zámeru mal dôchodca v peňaženke napríklad sto eur,
ktoré mohol ľubovoľne použiť – na lieky, kvalitnejšie
potraviny, výlet, alebo čokoľvek iné. Potom príde politik a povie,
že ide o životné prostredie, preto každý človek musí odteraz za
ten istý objem smetí, ktoré vyhodil do koša, zaplatiť dvakrát viac.
Alebo zaplatiť viac v cene výrobku, ktorý si kúpi, napríklad
potravín. To mu však pre istotu ani nepovie.
Dôchodca si tak namiesto liekov bude musieť kúpiť niečo iné,
napríklad prispieť na ďalšiu linku na spracovanie nejakej drobnosti z
odpadu. Z kvalitnejších potravín prejde na rožky s múčnou
salámou, za to však získa dobrý pocit, že mu k smetiakom na
separovaný zber pribudne nový model na ukladanie pampersiek.
Výlet oželie tiež, veď vláda vie predsa investovať jeho peniaze
lepšie, ako na nejaký špacír. Vybuduje za ne špecializovanú
linku na rozberanie rozbitých okuliarov, či odšraubovanie gumovej
podložky z francúzskej barly.
Ani čokoľvek si už nekúpi. Ako už vieme, je predsa
environmentálnym záujmom a záujmom vytvorenia pracovných miest,
aby recykláciu jeho odpadkov robili slovenské firmy, hoci zahraničné
firmy to možno vedia urobiť efektívnejšie a lacnejšie, ale tie
nemajú špecializovanú slovenskú autorizáciu, čiže im asi o životné
prostredie a pracovné miesta nejde, o čo našim áno.
Tak, ako neexistuje vytváranie pracovných miest, neexistuje ani
environmentálny cieľ, pretože neexistuje nič, čo by environmentálnym
cieľom nebolo. Alebo inak: každý environmentálny cieľ je zároveň
neenvironmentálnym, pretože ho nie je možné zrealizovať bez
znižovania objemu peňazí, ktoré môže dotknutý občan použiť
dobrovoľne. Vieme, že týmto krokom chudobnejúci človek spraví všetko
pre to, aby sa plateniu zbytočných environmentálnych štandardov
zbavil. Odpojí sa od kanalizácie a vykurovania plynom, odpady
spáli v peci a v záhrade. Bohaté krajiny nie sú bohaté
preto, lebo sú čisté, ale sú čisté preto, lebo sú bohaté.
Snaha vytvoriť pri súčasnej ekonomickej sile obyvateľov
štandardy hierarchie odpadového hospodárstva na úroveň vyspelých
krajín únie, drvivými ekonomickými reguláciami, alebo prebiehať sa
v nápadoch, ktorý odpad by mal mať svoj vlastný systém,
a zároveň veriť, že to bude fungovať, to je priam gigantická
ilúzia.
Aj článok, ktorý nájdete v tomto čísle mesačníka, poukazuje
na to, že so zdražovaním služieb odpadového hospodárstva –
konkrétne odkláňania odpadu od skládok – to naozaj nie je
potrebné preháňať, pretože takýto luxus nie je úplnou doménou ani
v bohatých krajinách, v ktorých si tieto služby môže
dovoliť kúpiť dôchodca oveľa viac.
V slovenských peňaženkách sa ešte nejaké drobné na zdraženie
odpadov nájdu, ale mali by sme rýchlo vyvetrať z hlavy nápad, že
by bolo dobré, aby na nakladanie s jednou tonou odpadu bolo aj na
Slovensku k dispozícii toľko eur, ako na Západe.
Je to o hľadaní postupných, lacných a efektívnych
zlepšeniach nakladania s odpadmi.
(Editoriál vyšiel v októbrovom vydaní mesačníka
Odpadové
hospodárstvo.)
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.