Editoriál. So životným prostredím na večné časy

Napríklad vytváranie pracovných miest. Je jasné, že každý výdavok vytvára pracovné miesta. Ak vláda úspešne pomlčí – čo sa jej náramne darí – o tom, že odňatím peňazí daňovému poplatníkovi vytváranie pracovných miest najprv obmedzila, alebo priam zrušila, potom každý jej výdavok z týchto odňatých peňazí pracovné miesta naozaj vytvára.

V takejto situácii nemožno vytváranie pracovných miest nijako definovať, lebo neexistuje jediný prípad, ktorý by nebol vytváraním pracovných miest. Je to definičné prázdno, zhluk písmen. Veľmi výhodné, lebo vláda si doň môže vopchať akékoľvek nezmyselné opatrenie, aké sa jej ráči, a pokojne ho nazvať vytváraním pracovných miest.

Podobne je to s ochranou životného prostredia. Nie je to lacná záležitosť. Plnenie každého environmentálneho cieľa začína tým, že vláda odoberie daňovým poplatníkom peniaze, alebo im vnúti nejaký povinný nákup. Peniaze však nerastú na strome, ich počet je limitne obmedzený, snáď s výnimkou vlády, ktorej nikto nebráni peniaze si v prípade núdze vytlačiť.

Takže stačí taktne pomlčať o tom, že pred plnením ekologického zámeru mal dôchodca v peňaženke napríklad sto eur, ktoré mohol ľubovoľne použiť – na lieky, kvalitnejšie potraviny, výlet, alebo čokoľvek iné. Potom príde politik a povie, že ide o životné prostredie, preto každý človek musí odteraz za ten istý objem smetí, ktoré vyhodil do koša, zaplatiť dvakrát viac. Alebo zaplatiť viac v cene výrobku, ktorý si kúpi, napríklad potravín. To mu však pre istotu ani nepovie.

Dôchodca si tak namiesto liekov bude musieť kúpiť niečo iné, napríklad prispieť na ďalšiu linku na spracovanie nejakej drobnosti z odpadu. Z kvalitnejších potravín prejde na rožky s múčnou salámou, za to však získa dobrý pocit, že mu k smetiakom na separovaný zber pribudne nový model na ukladanie pampersiek.

Výlet oželie tiež, veď vláda vie predsa investovať jeho peniaze lepšie, ako na nejaký špacír. Vybuduje za ne špecializovanú linku na rozberanie rozbitých okuliarov, či odšraubovanie gumovej podložky z francúzskej barly.

Ani čokoľvek si už nekúpi. Ako už vieme, je predsa environmentálnym záujmom a záujmom vytvorenia pracovných miest, aby recykláciu jeho odpadkov robili slovenské firmy, hoci zahraničné firmy to možno vedia urobiť efektívnejšie a lacnejšie, ale tie nemajú špecializovanú slovenskú autorizáciu, čiže im asi o životné prostredie a pracovné miesta nejde, o čo našim áno.

Tak, ako neexistuje vytváranie pracovných miest, neexistuje ani environmentálny cieľ, pretože neexistuje nič, čo by environmentálnym cieľom nebolo. Alebo inak: každý environmentálny cieľ je zároveň neenvironmentálnym, pretože ho nie je možné zrealizovať bez znižovania objemu peňazí, ktoré môže dotknutý občan použiť dobrovoľne. Vieme, že týmto krokom chudobnejúci človek spraví všetko pre to, aby sa plateniu zbytočných environmentálnych štandardov zbavil. Odpojí sa od kanalizácie a vykurovania plynom, odpady spáli v peci a v záhrade. Bohaté krajiny nie sú bohaté preto, lebo sú čisté, ale sú čisté preto, lebo sú bohaté.

Snaha vytvoriť pri súčasnej ekonomickej sile obyvateľov štandardy hierarchie odpadového hospodárstva na úroveň vyspelých krajín únie, drvivými ekonomickými reguláciami, alebo prebiehať sa v nápadoch, ktorý odpad by mal mať svoj vlastný systém, a zároveň veriť, že to bude fungovať, to je priam gigantická ilúzia.

Aj článok, ktorý nájdete v tomto čísle mesačníka, poukazuje na to, že so zdražovaním služieb odpadového hospodárstva – konkrétne odkláňania odpadu od skládok – to naozaj nie je potrebné preháňať, pretože takýto luxus nie je úplnou doménou ani v bohatých krajinách, v ktorých si tieto služby môže dovoliť kúpiť dôchodca oveľa viac.

V slovenských peňaženkách sa ešte nejaké drobné na zdraženie odpadov nájdu, ale mali by sme rýchlo vyvetrať z hlavy nápad, že by bolo dobré, aby na nakladanie s jednou tonou odpadu bolo aj na Slovensku k dispozícii toľko eur, ako na Západe.

Je to o hľadaní postupných, lacných a efektívnych zlepšeniach nakladania s odpadmi.

(Editoriál vyšiel v októbrovom vydaní mesačníka Odpadové hospodárstvo.)

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.