Aj keď sa viacvrstvový plastový odpad vyseparuje, často nie je možné iné ako energetické využitie alebo uloženie na skládke. Pomôcť má ekomodulácia.
Množstvo vytriedeného aj zrecyklovaného odpadu na Slovensku dlhodobo stúpa. Kým v roku 2016 pri zavedení rozšírenej zodpovednosti výrobcov sa vyseparovalo 168-tisíc ton, v súčasnoti je to štyrikrát viac.
“Výrobcovia sú zákonom motivovaní k tomu, aby uvádzali na trh výrobky a obaly, ktoré sa po skončení životnosti môžu opäť použiť, recyklovať alebo materiálovovo a energeticky zhodnotiť,” uviedla Hana Nováková, riaditeľka OZV ENVI-PAK, jednej z najväčších organizácií zodpovednosti výrobcu na Slovensku, počas diskusie denníka Sme o odpadovom hospodárstve.
Zvyšuje sa aj miera recyklácie. Kým v roku 2015 predstavovala 15 %, v roku 2019 už 40 %. “Teda je tu vidieť pokrok a záujem výrobcov, v spolupráci s mestami a obcami, posúvať triedený zber vyššie.”
Podľa štátneho tajomníka ministerstva životného prostredia Juraja Smatanu je dôležitým faktorom aj zvýšenie minimálnych cien, ktoré si za jednotlivé druhy vytriedeného odpadu môžu recyklátori vypýtať od výrobcov. V prípade plastov je to až päťnásobne viac. “V minulosti bolo lacnejšie umiestniť tonu plastového odpadu na skládku ako ho zrecyklovať, hoci to znamenalo porušenie zákona.”
Častý vývoz nádob=spokojný občan?
“Ak by ľudia naozaj ideálne triedili, v poplatku by platili iba za nevytriedený odpad a BRKO. V dokonale triediacej obci by ostatné náklady hradili výrobcovia. Pri triedení kuchynského odpadu by zo zmesového kontajnera zmizla aj táto najcennejšia časť. Väčšina ostatných vyseparovaných častí nedáva ekonomický zmysel, okrem hliníka, skla, časti papiera.”
Predstaviteľ envirorezortu vysvetľoval aj dôvody, prečo vyhláška k zákonu o odpadoch stanovuje frekvenciu aj druh nádob na bioodpad. “Pri triedenom zbere kuchynského odpadu v mestách je potrebný častejší odvoz, aby zber pre ľudí nebol zmyslovo nepríjemný, čo by mohlo ľudí odrádzať. Preto trváme na dostatočnej frekvencii odvozu.”
“Rovnako je dôležité, aby nádoby na triedený odpad boli v rovnakej vzdialenosti ako nádoba na zmesový odpad. Znevýhodnenie separovania sa musí odstrániť. Inak by bol potrebný množstvový zber, čo v mestách môže spôsobovať logistické problémy.”
Radomír Brtáň, podpredseda ZMOS a starosta obce Košeca si myslí, že občanovi by mal systém zberu dopriať čo najkomfortnejší spôsob nakladania s akýmkoľvek odpadom. Triedenie a spracovanie kuchynského odpadu podľa neho v súčasnosti naráža na zatiaľ nie optimálnu sieť koncových spracovateľských zariadení. “Preto by sme mali vybudovať sieť regionálnych kompostární s hygienizátormi a bioplynových staníc schopných spracovať kuchynský odpad.”
Miroslav Jakuš, riaditeľ spoločnosti Inisoft pripomenul skutočnosť, že skládkovanie sa oveľa viac týka firiem ako domácností. “Súhlasím, že je potrebné sa zamerať na bioodpad, ktorý zbytočne končí na skládkach. Okrem toho však treba riešiť aj ťažký stavebný odpad z firiem.”
Čo s nerecyklovateľným plastom
Ďalším problémom sú aj viacvrstvové plasty. “Nie je ich kam dať, nie sú recyklátori. Aj keď ich domácnosti a firmy správne vyseparujú, často nejde nič iné s tým spraviť než energeticky využiť alebo odviezť na skládku.”
Na rozdiel od PET plastu, ktorý recyklátori nakupujú od výrobcov (OZV), väčšina ostatného plastu má zápornú hodnotu. Teda výrobcovia musia zaplatiť recyklátorovi za odobratie. Problémom sú najmä zmiešané viacdruhové plasty.
Zostáva vám 42% na dočítanie.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Printový mesačník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.